Skype a operátori by mali mať rovnaké pravidlá

Ak je poskytovaná služba rovnaká, tak sa na ňu musia vzťahovať rovnaké pravidlá, bez ohľadu na použitú technológiu, hovoria v rozhovore pre EurActiv.com Alexandre de Streel a Bruno Liebhaberg.

CERRE
(zdroj: CERRE)

Európska komisia zvažuje reguláciu online platforiem, akými sú Facebook či vyhľadávač Google. Vnímate to ako protekcionistický krok alebo niečo, čo tu vzhľadom na ich dominanciu malo byť už dávno?

Alexandre de Streel (AdS): Európska komisia práve dokončila online konzultáciu. Zatiaľ nie je jasné, akým smerom sa vyberie. Čo sa týka našej pozície, ktorú sme s kolegom Pierrom Larouchom sformulovali v správe CERRE, tak tá je dvojaká.

V prvom rade nie je pravda, že online platformy nie sú regulované. Všetky digitálne služby podliehajú právu na ochranu hospodárskej súťaže, ochranu spotrebiteľa a ochranu osobných údajov. To posledné dokonca nedávno posilnili. Mali by sme sa teda zamerať na implementáciu a dodržiavanie predpisov, obzvlášť zo strany národných orgánov.

Bruno Liebhaberg (BL): Po druhé, zatiaľ sme plne nepochopili súťažnú dynamiku online platforiem. Terajšia úroveň technologického a trhového vývoja nám neumožňuje dokázať, či v tejto fáze skutočne potrebujú osobitné pravidlá.

Niekto by mohol namietať, že by sa vyhľadávače alebo Facebook mali považovať za verejné služby. Vy s tým nesúhlasíte?

AdS: Ako som už naznačil, je ešte veľmi skoro, aby sme to mohli povedať.

Kde je hranica? Od akého momentu je platforma dostatočné veľká, aby si zaslúžila vlastné predpisy?

AdS: Otázkou nie je veľkosť, ale pochopenie, ako trh funguje. Trh sa nám zdá pomerne dynamický. Je tu jasná konkurencia medzi platformami a nedá sa povedať, že by niektorá z nich bola príliš dominantná.

Ani v prípade vyhľadávania?

AdS: Ak je problém s vyhľadávaním, tak by to mali riešiť existujúce nástroje na ochranu hospodárskej súťaže. Tie sú v platnosti už vyše 50 rokov a dokázali sa vyrovnať aj s veľkými hráčmi. Počkajme teda na výsledky súčasných sporov, ktoré vedie Európska komisia.

Platformy ako Uber kritizujú za narušenie trhu práce a obchádzanie daňových a sociálnych zákonov. Nie je toto dostatočným dôvodom na reguláciu?

Čo sa týka Uber-u a ostatných nástrojov zdieľanej ekonomiky, treba presadzovať existujúce zákony. Nekalé praktiky na trhu práce alebo daňové úniky môžu vyriešiť súčasné pracovné a daňové predpisy. Nie je akceptovateľné, aby žiadna alebo pomalá aplikácia legislatívy zvýhodňovala poskytovateľov zdieľanej ekonomiky.

V nedávnej štúdii CERRE navrhlo, aby sa regulácia telekomunikačných sietí oddelila od služieb, ktoré v nich prebiehajú. To je veľmi podobné s tým, čo sa udialo inde, napríklad v železničnej doprave. Tam to úspechom neskončilo. Prečo by to v telekomunikáciách malo byť inak?

AdS: V telekomunikáciách nevoláme po štrukturálnom oddelení, aké sa udialo v energetike a v menšej miere v železničnej doprave.

Tvrdíme však, že hlasový hovor prostredníctvom tradičného telekomunikačného operátora by sme mali vnímať rovnako ako ten cez Skype či WhatsApp. Naše motto je jednoduché: rovnaké funkcie, rovnaká regulácia.

Skype by toto, myslím, nazval byrokraciou…

AdS: Nie, pretože nehovoríme o rovnakom regulačnom rámci, akému v súčasnosti podliehajú telekomunikační operátori.

Tvrdíme, že súčasný režim pre telekomunikačné služby by mal byť zjednodušený, pretože teraz čelia silnej konkurencii zo strany nových služieb, ako Skype a WhatsApp, aj medzi sebou navzájom.

Vyzývame teda na zjednodušenie pravidiel pre služby, ktoré sú v zásade rovnaké.

Takúto iniciatívu by veľkí telekomunikační operátori určite podporili. Vidíte však, že by mala Európska komisia chuť urobiť niečo podobné?

BL: Komisia je zatiaľ v režime, kedy načúva. Nepochybujem o tom, že sú si poskytovatelia služieb i vlády plne vedomí, že sa konkurenčné prostredie zmenilo. Spotrebitelia majú k dispozícii podstatne širší výber, než v rokoch 2002 až 2009, kedy vznikal súčasný regulačný rámec.

Členské štáty však majú záujem chrániť spotrebiteľov. Veríte, že by mohli akceptovať deregulačnú agendu?

AdS: Spotrebitelia by neboli chránení menej než za posledných 20 rokov. V tom čase bola regulácia potrebná, lebo chýbala konkurencia.

V súčasnosti sú spotrebitelia schopní vymeniť svojho operátora za Skype, WhatsApp, Viber alebo za iných. Nikto nemôže poprieť, že konkurencia je silnejšia či aspoň rôznorodejšia než pred 20 rokmi. V rámci nového regulačného rámca, ktorý požadujeme, nebudú spotrebitelia chránení menej, ale inak, možno dokonca lepšie.

BL: Sme presvedčení, že cieľom regulačných orgánov EÚ by sa mala stať optimalizácia dlhodobých potrieb koncových užívateľov a spotrebiteľov. Dnes, keď si chcem pozrieť film, môže ľubovoľne použiť smartfón, tablet, počítač, notebook alebo televízor.

Únia by mala upustiť od izolovaného prístupu s jedným súborom pravidiel pre telekomunikačné služby, ďalším pre káblové služby, tretím pre platformy, internetový predaj atď. Majme jasnejšiu, homogénnejšiu paradigmu s dvomi sadami regulačných rámcov: jeden pre infraštruktúru a druhý pre služby s obmedzenými dodatočnými opatreniami pre segmenty, akými sú audiovizuálne médiá.

Mohol by sa tento prístup stretnúť s pozitívnym prijatím?

BL: Minulý január sme naše odporúčania predstavili na seminári, na ktorom sa zúčastnili eurokomisár Günther Oettinger a podpredseda belgickej vlády Alexander De Croo. Všetci účastníci sa zhodli, že naše návrhy dávajú zmysel.

Posledných 10 rokov sa debata o regulácii telekomunikácií sústredila na prístup nových operátorov k sieťovej infraštruktúre a na to, aby zavedené spoločnosti dostali odmenu za to, že investovali do budovania sietí. Je táto debata dodnes relevantná?

AdS: Táto debata je dodnes veľmi relevantná a možno ešte viac než predtým, pretože potrebujeme investovať do novej infraštruktúry. Pred 20 rokmi, keď bol spustený liberalizačný program, stála za tým myšlienka otvoriť existujúce infraštruktúry, vytvoriť konkurenciu a znížiť príjmy monopolov. To bola výzva pred 20 rokmi, ktorú sa podarilo naplniť.

Je to skutočne úspech? Veľkí operátori sa sťažujú, že boli donútení zdieľať svoje siete s konkurenciou a to ich odrádza od ďalších investícií. Vy s nimi nesúhlasíte?

AdS: Program otvárania sietí je zavŕšený. Teraz je úlohou investovať do sietí novej generácie. Na to musíme motivovať investície. Otázkou je, odkiaľ vziať financie, prostredníctvom súťaže alebo vďaka nejakému monopolu?

Naša pozícia predpokladá, že ak je operátor v pozícii monopolu, tak musí byť regulovaný. Ak je tu však konkurencia, tak by nemusel byť usmerňovaný. Mali by sme sa sústrediť na dlhodobé ciele, pretože investície sú potrebnejšie ako v minulosti.

BL: Regulačný rámec, ktorý snáď európske inštitúcie príjmu v priebehu nasledujúcich 18 mesiacoch, by mal priniesť vyjasnenie, stabilitu a transparentnosť pre investovanie do nových sietí. Ak to tak nebude, tak bude ťažké pritiahnuť investície a splniť dlhodobé záujmy koncových užívateľov.

 

Celý rozhovor v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Pozadie

Akademický riaditeľ Alexandre de Streel a generálny riaditeľ Bruno Liebhaber pôsobia v bruselskom think tanku Centrum pre reguláciu v Európe (CERRE), ktorý sa špecializuje na sieťové odvetvia. Jeho členmi sú desiatky veľkých súkromných spoločností z energetiky, telekomunikácií či z dopravy.

REKLAMA

REKLAMA