Vo verejnom IT hľadáme ostrovy pozitívnej deviácie

Veľké projekty elektronizácie verejnej správy si od začiatku koledujú o problém z hľadiska efektívnosti, hovorí výkonný riaditeľ iniciatívy Slovensko.Digital Ján Hargaš.

jan_hargas
Ján Hargaš, (zdroj: Slovensko:Digital)

Kde hľadať úplne najzákladnejšiu príčinu toho, s akými ťažkosťami sa u nás presadzuje elektronizácia verejnej správy?

Podľa mňa sú dve. Prvá je tá, že sa niekde v procese informatizácie zabudlo na občana. Nemyslím to ako nejakú floskulu. Skutočne sa zabudlo na to, prečo robíme systémy, ktoré robíme. Keď sa rozhodovalo o budúcnosti niektorých projektov, tak sa zabúdalo na prínos pre občana. Preto sa tiež niektoré rozhodnutia robili tak trochu „na kolene“.

Diskusia o tom, či hodnota zodpovedá vynaloženým peniazom je veľmi relevantná aj v IT.

Veľmi dobrým príkladom je občiansky preukaz. Z technického hľadiska je to dobre vymyslené. Ciele, aby eID slúžil aj v komerčnej sfére, sa však po ceste vytratili. Dnes preto na Ministerstve vnútra riešia problém, že je nízka penetrácia elektronických občianskych preukazov. Snažia sa to riešiť cez letáky. Lepšie by bolo zamyslenie, ako zabezpečiť, aby ľudia sami chceli využívať e-government služby.

Druhým aspektom je príliš veľký dôraz na vyčerpanie eurofondov, ale nie na to, aby sme ich vyčerpali efektívne.

Diskusia o tom, či hodnota zodpovedá vynaloženým peniazom je veľmi relevantná aj v IT. Boli prípady, kde sa stavali vzdušné zámky aj v prípadoch, kde by to mohlo byť efektívnejšie v menšom.

Viete tu uviesť nejaký príklad?

Veľké projekty sú dosť problematické. Dobrým príkladom je porovnanie s Veľkou Britániou, kde si budujú svoj ekvivalent Slovensko.sk. Budujú ho po častiach, kde na každom module spolupracujú iní dodávatelia. U nás sa Slovensko.sk nakúpilo ako jeden obrí projekt. Tým si už na začiatku koledujete o problém z hľadiska efektívnosti.

Keď súťažíte niečo tak veľké, tak sa vám logicky prihlási malý počet uchádzačov. My si myslíme, že rozbíjanie projektov na menšie časti je trend v zahraničí, ktorý by sa mal využívať aj na Slovensku.

Spomenuli ste Britániu. Nedávno ste o nej písali na vašom blogu v súvislosti s implementáciou spätnej väzby od občanov. To predsa nemôže byť až tak ťažké…

Nie je. Británia je tiež na nejakej ceste, kde sa učia. Celý tento prístup vo forme menších projektov a častejšej spätnej väzby je agenda, ktorá prišla v rokoch 2010 až 2011. Dovtedy na to nebol veľký tlak. O to viac ale hovoríme, že keď sa tam lídri e-governmentu vydali pre piatimi či šiestimi rokmi, tak my by sme sa z tej cesty mali poučiť a nepokračovať v súčasnom nastavení.

Viaceré z opatrení, ktoré my presadzujeme, sú namierené na získavanie spätnej väzby od občana. Navrhujeme verejné testovanie prototypov. V určitom bode projektu už máte dostatočne vyspelý prototyp toho, ako to asi bude fungovať. Toto nie je problém dať von verejnosti a získať spätnú väzbu.

Treba povedať, že niektoré slovenské projekty sú dobrým príkladom pre iných.

Akými projektmi, ktoré vás zaujali v Európe, by sa mohlo Slovensko inšpirovať?

Vo viacerých krajinách sú dobré príklady. Zároveň treba povedať, že niektoré slovenské projekty sú dobrým príkladom pre iných.

Mne je najbližšia oblasť daní. Vo Veľkej Británii som pracoval ako jeden z dodávateľov pre daňovú správu. V tejto oblasti sú škandinávske krajiny veľmi popredu. Úplne tu zmenili filozofiu podávania daňového priznania. Namiesto toho, aby občan vypĺňal, koľko zarobil za rok, to otočili. Štát na základe dát, ktoré má, vie predvyplniť daňové priznanie.

Je to informatívne. Daňové priznanie ide s formulkou „my si myslíme, že nám dlžíte toľkoto“ a občanovi stačí kliknúť súhlasím. Tým pádom je vaše daňové priznanie hotové.

Znie to veľmi dobre. Ako príčiny, prečo to nezaviesť u nás, by sa mohla spomínať vysoká cena či neochota úradov poskytovať dodatočnú službu.

Nemyslím si, že je to o nechuti. Je o skôr o tom, s akou agendou príde vedenie organizácie, a sčasti je to aj o kvalite spolupráce verejnej správy. Tretím, zamlčaným dôvodom, prečo to dnes nefunguje, je totiž rezortizmus.

Každý rezort považuje svoje IT za svoju sféru vplyvu. Aj preto je veľmi ťažké prepájať rôzne systémy s vidinou pridanej hodnoty pre občana. V tomto smere vnímame nový centrálny úrad, ktorý vznikol pod podpredsedom vlády Pellegrinim ako pozitívum. Ak sa im podarí naplniť to, čo chcú, bude to veľká zmena.

Kde do tohto všetkého vstupuje Slovensko.Digital?

My sa do toho snažíme vstupovať na viacerých úrovniach. Prvou úrovňou je motivovať hlavných aktérov, aby nad e-governmentom rozmýšľali inak. Časťou tejto motivácie je vytváranie dopytu po lepších štátnych službách. IT je veľmi komplikovaná oblasť a preto aj sformulovať verejnú objednávku na nejaké služby bude ťažšie.

Myslíme si, že sme prekladatelia záujmov medzi občanom a verejnou správou. Keď upozorňujeme na niektoré kauzy, z nášho pohľadu je to tiež forma motivácie dopytu po lepších službách.

Druhá časť našej činnosti je o prinášaní kvalitného obsahu. Nechceme len kričať, že niečo sa takto nemá robiť. Chceme aj hovoriť, čo sa má robiť lepšie, ako si to predstavujeme, kde sú nejaké príklady zo zahraničia. Máme sadu dvadsiatich opatrení, ktoré sa snažíme presadzovať vo verejnej správe.

Tretia úroveň spočíva v ukázaní, že veci sa naozaj dajú robiť lepšie, reálne priniesť riešenia do praxe. Jedným zo spôsobov je to, čo sme spravili pri volbách.digital. Veľmi jednoduchou aplikáciou sa podarilo zjednodušiť proces.

Ďalším príkladom je to, čo teraz robíme so Slovenským národným divadlom. SND povedalo, že chce kúpiť nový web. My im pomáhame s procesom nákupu a s definovaním požiadaviek, čo by mal dobrý web obsahovať. Takýchto príkladov chceme vo verejnej správe nájsť čo najviac.

Ako vzniká spoločenský dopyt? Máte už v predstihu v hlave oblasti, kde by ste chceli, aby sa vytvoril dopyt?

Primárne je to o našich dvadsiatich opatreniach. Berieme ich ako veci, ktoré sa musia zmeniť, aby sme mali na konci kvalitnejšie služby. Ak chceme mať tak kvalitné daňové priznanie ako vo Švédsku, nepôjde to cez veľké, megalomanské projekty. A nepôjde to ani vtedy, ak si nebudeme pýtať spätnú väzbu od občana.

Jedno z tých opatrení je, aby mali projekty kvalitnejšie štúdie. Formou, ako vytvárať dopyt, je upozorňovať na veľké projekty za desiatky miliónov eur, ktoré podľa nás nemajú kvalitné projektové štúdie.

Nie sme neprajníci, ktorí budú vykrikovať a nebudú konštruktívni

Necítia sa štátni úradníci takýmito iniciatívami ohrození?

Dokážem pochopiť, ak sa cítia ohrození. Je to však súčasť procesu. Na to, aby ste veľký problém vyriešili, najprv ho treba pomenovať. Nie každému je to príjemné. Našou veľkou úlohou je dobre zacieliť komunikáciu. Nemala by sa dotýkať tých, ktorí to podľa nás robia dobre a ktorých chceme našou aktivitou podporiť.

Nie sme neprajníci, ktorí budú vykrikovať a nebudú konštruktívni. Preto hľadáme ostrovy pozitívnej deviácie, teda ľudí, s ktorými chceme ďalej pracovať.

Ako má vznikať ten samotný konštruktívny prvok, ktorý by sa neskôr implementoval v štátnej správe? Dá sa to prostredníctvom nejakej digitálnej platformy, kde by návrhy ktokoľvek pripomienkoval?

Už na začiatku projektu by mala byť istá forma zapojenia verejnosti do toho, čo vlastne chce. Ak si povieme, že ideme meniť stavebné konanie, tak si ešte pred projektom musíme sadnúť za jeden stôl so všetkými, ktorých sa týka; s občanmi aj s úradníkmi. S nimi je treba zadefinovať základnú sadu požiadaviek nielen po IT stránke, ale aj po procesnej.

Verejná správa by do projektov nemala ísť s tým, že najlepšie vie, čo občan potrebuje. Treba sa viac pýtať. To znamená napríklad verejné pripomienkovanie štúdií, testovanie prototypov ale aj rozbíjanie projektov na menšie časti, aby sa mohli zapojiť malí a strední podnikatelia, ktorí prinášajú inovatívne riešenia. Dnes sú iba subdodávatelia a nemôžu priamo súťažiť. Na kvalite a cene služieb sa to potom odráža.

Aká je ideálna predstava toho, ako by malo Slovensko.Digital rásť?

Naša predstava je, aby to bol pre ministerstvá relevantný a konštruktívny partner. Tam, kde treba, musí byť aj naďalej strážnym psom (watchdog). Nedá sa totiž očakávať, že zrazu všetci začnú robiť veci moderne a aplikovať dobré príklady.

Cieľom je konštruktívna debata a odborná argumentácia. Smerom ku komunite by sme chceli byť platformou, kde každý vie, ako sa zapojiť. Súčasťou úspechu Slovensko.Digital a volby.digital bolo, že množstvo ľudí dostalo šancu zapojiť sa do e-govenmentu a priamo ho ovplyvniť.

Rád by som spomenul trend Government as a Platform. Je to uvedomenie si verejnej správy, že tu nie je preto, aby vyriešila všetky problémy občanov. Má vybudovať to centrálne, nevyhnutné, to o čo trh nemá záujem. Tým umožní, aby „nad tým“ vznikali inovatívne veci priamo z komunity.

Napríklad Volby.digital využili existujúcu databázu obcí a nad ňou postavili nadstavbu, ktorá bola pre občana omnoho prístupnejšia. Toto chceme podporovať aj naďalej.

Pripravujete na najbližšie obdobie podobný projekt?

Áno. Chceme ukázať, že volby.digital neboli jednorazový nápad. Takýchto nápadov je tu viac a dajú sa realizovať.

Pozadie

Ján Hargaš je dnes výkonným riaditeľom Slovensko.Digital. Predtým 8 rokov pôsobil ako konzultant pre verejnú správu, z toho 2 roky pracoval vo Veľkej Británii.

REKLAMA

REKLAMA