Lídri by na summite mali nielen diskutovať o IKT, ale aj prijať dôležité opatrenia

„Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky krajín Európskej únie. Preto je mimoriadne dôležité využívať všetky možnosti pre podporu odbytu výrobkov na globálnych trhoch,“ zdôraznil v rozhovore pre EurActiv štátny tajomník ministerstva financií a digitálny líder Peter Pellegrini. „Internet je kľúčovým nástrojom nielen pre oblasť vývoja softvéru a aplikácií, ale aj pre novodobý rozvoj podnikania malých a stredných podnikov, ktoré vďaka internetu majú možnosť získať nové trhy nielen v krajinách EÚ,“ dodal.

Peter Pellegrini
Zdroj: Európska komisia

Má podpora rozvoja internetovej ekonomiky na Slovensku význam len pre IKT firmy alebo prínosy budú cítiť podniky vo všeobecnosti?

Z pozície digitálneho lídra ma teší skutočnosť, že pojem internetovej ekonomiky ako hnacieho motora pre hospodárstvo, sa začína čoraz viac dostávať do popredia na národnej ako aj medzinárodnej úrovni a získava na svojej dôležitosti. Téma internetovej ekonomiky, investícii do IKT, inovácii a jednotného digitálneho trhu budú aj  predmetom  tematického summitu lídrov členských štátov EÚ koncom októbra. Internetová ekonomika a investície do informačno-komunikačných technológii predstavujú jedinečný nástroj pre transformáciu výrobného hospodárstva na hospodárstvo založené na pridanej hodnote a vzdelanostnej spoločnosti.

Slovensko patrí medzi najotvorenejšie ekonomiky krajín Európskej únie. Preto je mimoriadne dôležité využívať všetky možnosti pre podporu odbytu výrobkov na globálnych trhoch. Internet je kľúčovým nástrojom nielen pre oblasť vývoja softvéru a aplikácií, ale aj pre novodobý rozvoj podnikania malých a stredných podnikov, ktoré vďaka internetu majú možnosť získať nové trhy nielen v krajinách EÚ. O rozvoji turistického ruchu  bez internetu už ani nemá zmysel uvažovať. Internet už nie je len komunikačnou technológiou, ale vytvára príležitosti pre rast a zamestnanosť či inovácie.

Aké výsledky očakávate od októbrového tematického summitu?

Tematicky orientovaná Európska rada bude koncom októbra zameraná na problematiku digitálnej agendy a inovácií. Obe témy patria k prioritným oblastiam základnej politickej stratégie EÚ – Európa 2020, ktorá aktualizovala pôvodnú Lisabonskú stratégiu s cieľom zabezpečiť udržateľný hospodársky rast a tvorbu pracovných miest.

Samotný internet v kontexte digitálnej agendy, resp. jednotného digitálneho trhu  je vnímaný len ako jeden z nástrojov, avšak bez ktorého by digitálna ekonomika nemala význam. Inovácie, výskum a vývoj zase predstavujú pre EÚ cestu, ako si udržať globálnu konkurencieschopnosť. Základným predpokladom však je, aby členské štáty na summite nielen diskutovali o informačno-komunikačných technológiách a ich pozitívnom vplyve na spoločnosť, ale najmä prijali viaceré dôležité opatrenia, ktoré povedú k ďalšiemu odstráneniu bariér na vnútornom trhu a reflektujú potrebu zvyšovať počítačovú gramotnosť a zručnosti v európskej spoločnosti. Z tohto budú v krátkom čase profitovať občania aj podnikatelia. Očakávame tiež, že Európska komisia bude apelovať na lídrov členských štátov, aby napomohli rýchlemu schváleniu jej nedávneho návrhu o odstránení roamingových poplatkov u mobilných operátorov. Na základe indícií z nedávnych rokovaní v Rade EÚ rátame, že skupina členských štátov na čele s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom sa bude usilovať ešte o rýchlejšie napredovanie v oblasti digitálnej agendy s návrhom na zavedenie priemyselnej on-line stratégie a nových regulačných opatrení.

Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. Dostalo sa dokonca medzi členské štáty, ktoré dostanú osobitnú pomoc EÚ na tvorbu pracovných miest pre túto skupinu obyvateľov. Okrem toho je tu aj garancia pre mladých, ktorá im má zaručiť novú pracovnú ponuku či ďalšie vzdelávanie do štyroch mesiacov od výpadku zo zamestnania alebo ukončenia štúdia. Bude aj v tejto oblasti presah opatrení na podporu rozvoja internetovej ekonomiky?

Praktické riešenie na podporu internetovej ekonomiky, ktorú vnímame ako súčasť jednotného digitálneho trhu EÚ, bude možno v blízkej budúcnosti nájsť cez výzvy operačných programov nového programového obdobia 2014 – 2020. V súčasnosti sa vedú diskusie s relevantnými orgánmi o konkrétnej podobe potrebných opatrení. Prostriedky by malo byť možné využiť z Európskeho sociálneho fondu ale aj z Európskeho regionálneho a rozvojového fondu.

Dá sa povedať, že odporúčania Európskej komisie v tejto oblasti sa prelínajú s návrhmi našich orgánov, nie je tu rozpor. Z diskusií s predstaviteľmi rôznych profesijných združení a asociácii, predstaviteľmi akademickej obce a odbornej verejnosti dostávame viaceré námety na podporu danej oblasti. Medzi týmito prevláda  požiadavka adresovať podporu do rozvoja odborného IKT vzdelávania (eSkills) a rozbehu tzv. startupov.

Ako vnímate aktivity a iniciatívy na úrovni EÚ v oblasti digitálnej agendy, napríklad komisárky Neelie Kroesovej? Dokážu zaktivizovať firmy a vlády natoľko, že začnú pozerať aj na budúcu konkurencieschopnosť a nielen aktuálne potreby?

Niet pochýb že jednotný digitálny trh a podpora internetovej ekonomiky prináša nové možnosti pre podniky a spotrebiteľov, ktorí môžu čerpať z výhod priestoru, kde žije pol miliardy ľudí. Svet sa jednoznačne mení a ak chce Európa konkurovať ostatným regiónom sveta v tempách rastu je potrebné sa pozerať do budúcna a pripraviť také prostredie, ktoré stimuluje využívanie možnosti jednotného digitálneho trhu pri realizácii nových alebo existujúcich podnikateľských aktivít.  Bez prepojenia aktivít na úrovni súkromného a verejného sektora tento proces nemá význam.

Uvedomujúc si obrovský potenciál internetovej ekonomiky, podpredsedníčka Európskej komisie pre digitálnu agendu, Neelie Kroesová zintenzívňuje svoje úsilie a prostredníctvom rôznych iniciatív (napríklad Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta, Startup Manifesto, Otváranie systémov vzdelávania) apeluje aj na súkromný sektor, aby využíval svoje zdroje a angažoval sa v procese obnovy ekonomického rastu a tvorby pracovných miest.

Pri podobných iniciatívach často vzniká dojem alebo podtext, že si to bude vyžadovať vysoké investície. Často sa tiež poukazuje na napäté rozpočty, ktoré sú vplyvom konsolidácie obmedzené. Nie sú však práve takéto krízové podmienky najlepším prostredím pre hľadanie nových, moderných a lacnejších postupov?

Máte úplnú pravdu. Európa musí z krízy vyjsť posilnená a so zvýšenou schopnosťou reagovať na čoraz častejšie výkyvy trhu, ktorý mení dlhodobo zažité modely správania. O toto sa snaží aj Európska únia, preto dlhodobo podporuje investíciami práve inovácie. Najflexibilnejším nástrojom, aj v  pokrízových časoch, ktorý zároveň neprestal generovať rast a zamestnanosť, je práve odvetvie IKT, a to nielen v oblasti budovania infraštruktúry, či vývoja aplikácií. Na Slovensku sa IKT podpisuje na tvorbe HDP zhruba 3,3 %, pričom medziročne rastie. Naša ekonomika má však potenciál, aby podiel IKT bol omnoho väčší.

Opatrenia a iniciatívy EU, ktoré vedú k napĺňaniu cieľov digitálnej agendy a formovaniu jednotného digitálneho trhu na jednej strane majú posilňovať samotné odvetvie IKT, zvyšovať dôveru účastníkov digitálneho trhu  v jeho fungovanie – či už ide o spotrebiteľov, alebo podnikateľov – ale na druhej strane  uvedenie niektorých opatrení do reálneho života môže znamenať navýšenie investícii najmä na strane podnikateľov. Zastávam názor, že prijaté opatrenia by mali byť v rovnováhe, čo sa týka záujmov biznisu a postavenia spotrebiteľov. A mali by zohľadňovať implementačné riziká s nimi spojené.

Všetci vieme, že kľúčom k udržateľnosti a vyváženosti trhu sú malé a stredné podniky tvoriace pilier európskeho hospodárstva. Podľa posledného hodnotenia plnenia cieľov digitálnej agendy na Slovensku, väčšina malých a stredných podnikov nevyužíva internet  dostatočne, čím obmedzujú svoj obchodný potenciál a konkurencieschopnosť. Dokazuje to tiež interná analýza  jednej zahraničnej IT firmy, ktorá pôsobí na Slovensku. Investície slovenských podnikateľov do IKT sú výrazne poddimenzované, napriek tomu, že vďaka internetu alebo IKT sa môžu z lokálnych firiem stať globálne a smerom do vnútra si optimalizovať svoje náklady. Práve investície do IKT a IT z dlhodobého hľadiska umožňujú zvyšovanie efektivity a znižovanie nákladov.

Z pohľadu štátu pre napĺňanie cieľov digitálnej agendy v čase, ktorý je charakteristický konsolidačnými opatreniami, je efektívne čerpanie štrukturálnych fondov nevyhnutnosťou. V konečnom dôsledku to má priamy vplyv na už spomínaný rast IKT priemyslu, vrátane posilnenia jeho postavenia na našom trhu. Pozitívom je,  že v  poslednom období nastala v tomto smere značná akcelerácia.  Zásadnou a pozitívnou správou pre Slovensko je aj fakt, že nám nedávno spolu s Rumunskom výbor Európskeho parlamentu schválil výnimku a ráta sa tým, že budeme môcť dlhšie čerpať eurofondy, ktorým hrozilo prepadnutie. Okrem mechanizmu štrukturálnych fondov EÚ ponúka možnosť čerpania peňazí aj v rámci svojich komunitárnych programov orientovaných na výskum, vývoj a inovácie.

Mohli by ste priblížiť Váš akčný plán aktivít zo začiatku roka? V čom ste doteraz zaznamenali najväčší progres?

Mojou snahou v pozícii digitálneho lídra je najmä  byť akýmsi  „door opener" pre nové, alebo málo komunikované témy z oblasti informatizácie a IKT. Na základe odporúčaní členov poradného tímu sme si pre tento rok zvolili päť prioritných oblastí, ktorými sú: podpora internetovej ekonomiky, efektívna elektronická verejná správa, digitálna bezpečnosť, vzdelávanie a zvyšovanie digitálnych zručností, širokopásmový internet a prístupová infraštruktúra. Mojou snahou v spolupráci s členmi poradného tímu nie je komplexne riešiť problematiku v jednotlivých oblastiach a problémy, ktoré sú riešené v rámci štandardných vládnych štruktúr, ale otvoriť nové, doteraz neriešené a pritom dôležité témy  a snažiť ponúkať konkrétne odporúčania v legislatívnej a politickej oblasti, ktoré budú prispievať k vytvoreniu inovatívnej a udržateľnej digitálnej ekonomiky na Slovensku a budú  maximalizovať potenciál informačných a komunikačných technológií.

V každej z danej oblasti sme si definovali konkrétny akčný plán pre tento rok a dovolím si tvrdiť, že vo všetkých sa nám podarilo posunúť vpred. Spomenul by som pár konkrétnych príkladov pre každú z nich.

Čo sa týka podpory internetovej ekonomiky, tak konkrétne kroky sa nám podarili najmä v legislatívnej oblasti a to zapracovanie zmien do novely autorského zákona, ktorá sa týka možnosti uzatvárania licenčných zmlúv tak, aby  reflektovali zmeny súvisiace s internetovou ekonomikou a s obchodovaním cez internet a tiež prostredníctvom novely zákona o dlhopisoch. Zámerom je, aby od budúceho roka mohli konvertibilné dlhopisy vydávať aj eseročky, čím sa zjednoduší možnosť investovania do malých začínajúcich firiem.  Tento krok pozitívne vníma hlavne startupová komunita.

V rámci priority efektívna verejná správa na základe podnetu pracovnej skupiny začali byť v realizačných projektoch uplatňované  progresívne politiky ako je vyžadovanie podpory mobilných aplikácii. Ide o transformáciu služieb štátu do mobilnej roviny cez povinnosť publikovať 10 služieb v samostatnej mobilnej aplikácii v rámci spustenej výzvy pre e-mestá.  Znamená to priblíženie mobilných služieb občanom miest a obcí. Cez „CloudReady“ klauzulu v OPIS (Operačný program Informatizácia spoločnosti) výzvach sa zabezpečí, že hardvér, ktorý bude v rámci OPIS obstarávaný bude použiteľný aj v prípade implementácie cloud computingu informačných systémov verejnej správy. „OpenDataReady“ klauzula v OPIS výzvach zasa znamená v budúcnosti povinnosť publikovať minimálne kľúčovú časť dát. Týmito opatreniami sa vytvára priestor pre ďalšiu evolúciu elektronickej verejnej správy.

V oblasti digitálnej bezpečnosti boli realizované aktivity v dvoch úrovniach. Konkrétne išlo o podporu projektu ovce.sk, ktorý je zameraný na zvyšovanie povedomia detí o nástrahách virtuálneho sveta a expertné diskusie k téme „kybernetická bezpečnosť“ a „ochrana dát“.  Ich cieľom bola výmena informácií medzi expertmi zo štátnej, súkromnej a akademickej sféry, ako aj zvyšovanie povedomia o potrebe ochrany dát, či o zmenách, ktoré nastali a nastanú v súvislosti s novou legislatívou EU v tejto oblasti.

Vzdelávanie a zvyšovanie digitálnych zručnosti je oblasť, kde medzi hlavné realizované aktivity patrí podpora  projektu TheSchoolDance. Ide o  jedinečný projekt, ktorý unikátnym spôsobom prepája  tanec a používanie digitálnych technológií a poukazuje na dôležitosť digitálnych zručností u mladých ľudí. Víťazné tímy  a samotný koncept súťaže bude prezentovaný podpredsedníčke Európskej komisie Neelie Kroesove 25. októbra 2013 v Bruseli. Mojou snahou je, aby sa táto súťaž preniesla aj do ďalších európskych krajín.

Som tiež presvedčený, že pre ďalší rozvoj vzdelávania je nevyhnutné, aby žiaci mali najmodernejšie IT technológie v škole a mali možnosť sa s nimi naučiť pracovať. A to bez ohľadu na to, z akého regiónu alebo sociálnej vrstvy pochádzajú. Preto som inicioval pilotný národný projekt, ktorý by mal priniesť moderné technológie bližšie k žiakom. V rámci neho by malo byť rozdistribuovaných 20 tisíc tabletov pre celú sieť materských, základných a stredných škôl. Tiež by mali byť školy dovybavené interaktívnymi tabuľami a ostatným technickým vybavením pre efektívne využívanie tabletov. Ide o komplexný projekt, ktorý predstavuje ucelené riešenie s procesnou podporou zavádzania prvkov digitálnej výučby do všetkých fáz vzdelávacieho procesu – prípravy na hodinu, samotného vyučovania a následnej domácej prípravy. Pre využívanie moderných technológii v digitálnych triedach bude vyvinutý informačný systém zabezpečujúci elektronické služby vzdelávacieho systému, tvorbu školských vzdelávacích programov, učebných plánov, prípravy na vyučovanie ako aj elektronickú podporu pre samotné vyučovanie a domácu prípravu žiakov. Zároveň bude pre potreby vzdelávania na tabletových zariadeniach konvertovaný existujúci digitálny obsah, ktorým ministerstvo školstva disponuje.

Poslednou, no veľmi dôležitou oblasťou je širokopásmový internet a prístupová infraštruktúra. Bez dostupného internetu by boli akékoľvek technické riešenia na nič. Ľudia si často neuvedomujú, aké dôležité je, aby bol internet dostupný v každom meste a obci na Slovensku, aké výhody to môže pre nich mať a ako aj vďaka internetu môžu mať lepší a kvalitnejší život. Preto sa ako digitálny líder snažím propagovať a popularizovať služby poskytované prostredníctvom širokopásmového internetu. Ide napríklad aj o projekt „Mobilita v neonatológii“, ktorý prepája desať lokálnych nemocníc na východnom Slovensku s cieľom pomáhať ohrozeným novorodencom a to tak, že umožní vykonať prvotnú diagnostiku novorodenca už v lokálnej nemocnici a nebude tak potrebné  na ňu čakať až do prevozu novorodenca na kliniku do Košíc,  keďže potrebné údaje sa elektronicky odošlú priamo na kliniku už počas transportu.

Ako sa na digitálnu agendu a podporu rozvoja internetovej ekonomiky prihliadalo pri tvorbe partnerskej dohody na obdobie 2014 – 2020. Aké ponaučenia v tejto oblasti vyplynuli z minulého obdobia?

Partnerská dohoda na obdobie 2014 – 2020  medzi Slovenskom a Európskou komisiou je tesne pred dokončením. Ešte pred začiatkom negociácií na jeseň minulého roka si Európska komisia stanovila ako podmienku jej podpisu, zjednodušene povedané,  vypracovanie tzv. Strategického dokumentu, ktorý by objasnil, ako Slovensko plánuje naplniť tematicky orientované ciele kohéznej politiky v oblasti rastu digitálnych služieb a budovania vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry (NGA),  vrátane hodnotenia úspešnosti predchádzajúceho obdobia 2007 – 2013. Spomínaný strategický dokument je už pripravený a momentálne ho vyhodnocuje Európska komisia.

Možno povedať, že všetky relevantné návrhy, ktoré k nám v rámci technických rokovaní prišli z Bruselu, Slovensko akceptovalo. Čo sa týka ponaučení z predchádzajúceho obdobia, dnes vieme, kde sa spravili chyby, kde sa šlo nesprávnom cestou. To treba otvorene pomenovať. Problém nebol často v obsahu, ale najmä v procesnej a politickej rovine. Čerpanie eurofondov v období 2007 – 2013 prešlo cez tri vlády, čo ho značne spomalilo. Napríklad predchádzajúca vláda na viac ako pol roka absolútne pozastavila rozbehnuté projekty. Výsledkom bolo ešte pomalšie čerpanie a plnenie dohodnutých indikátorov. Samostatnou kapitolou je otázka verejného obstarávania, kde sa stalo takmer pravidlom, že úspešné napredovanie digitálnych projektov brzdí sám trh. Aj na tento stav musíme  poukázať prijatím vhodných transparentných opatrení. Zmeny sa objavia v architektúre nového programového obdobia 2014 – 2020.

REKLAMA

REKLAMA