Najprv si treba urobiť poriadok doma

V kontexte jednotného trhu je potrebné riešiť aj samotný zákonník práce, vrátane flexibility najímania a prepúšťania, hovorí ekonóm Anton Marcinčin.

Anton Marcinčin
Zdroj:EurActiv.sk

Ako z pohľadu ekonóma hodnotíte doterajšie fungovanie jednotného trhu EÚ?

Z ex-post pohľadu sa dá povedať, že to bolo dobré, ale mohlo by to byť aj lepšie. Zdá sa, že až posledné roky a následne naša európska dlhová kríza popchla rozmýšľanie politikov k tomu, aby pochopili, že tento projekt je oveľa dôležitejší, než si mysleli a k tomu, aby začali konať.

Bude mať dlhová kríza a súvisiaca prehlbujúca sa integrácia v eurozóne zásadné dopady na fungovanie jednotného trhu?

Neverím, že budú negatívne. Naopak, myslím si, že bude mať pozitívne dopady. Práve táto kríza dohnala politikov k tomu, že začali konať a pochopili, aké je dôležité mať skutočný jednotný trh, nie len obmedzený na malú časť. Treba sa zamerať aj na služby, pohyb osôb možno aj na sociálnu politiku.

Má jednotný trh potenciál prinesie rovnako veľa východnej Európe ako už prieniesol západnej?  

Jednotný trh je nástroj. Vidíme ako sme sa do roku 1989 vyvíjali my. Síce pomerne  extenzívne vo využívaní surovín, no už horšie kultúrne, sociálne a politicky. Boli sme od západnej Európy dosť ďaleko. Západná Európa to postupne využila a je na nás, aby sme to čim viac využili aj my. Napriek všetkým sťažnostiam, keď si porovnáme, kde sme boli v roku ’89 a kde sme teraz, urobili sme obrovský krok vpred aj vďaka jednotnému trhu a Európskej únií.

Mnoho ľudí z biznis prostredia hovorí, že hlavným problémom jednotného trhu je stále administratívna byrokratická a regulačná záťaž. Súhlasíte?

Byrokracia je na jednej strane našim nešťastím, na druhej strane je nástrojom politikov, ako vytvárať bariéry, ktoré sú neviditeľné. Na prvý pohľad všetko vyzerá veľmi dobre a jednoducho a zdá sa, že firmy a živnostníci môžu veľmi jednoducho podnikať na území iného štátu. Potom zistíme, že vlastne vďake tejto byrokracii si štáty chránia svoje národné ekonomiky. Do veľkej miery je to dané práve nerozvinutosťou jednotného trhu. Konkrétni politici a konkrétni zamestnanci západnej Európy nevidia v svojej dennodennej skúsenosti, že je naozaj aj v ich prospech, aby sa niektoré pracovné miesta presunuli na východ.

Kým sa inovácie s vyššou pridanou hodnotu, technologicky náročnejšie, s väčším nárokom na pracovnú silu, na existenciu vedeckých a výskumných centier, na infraštruktúru nebudú vyrábať u nich a tie ktoré naopak vyhľadávajú lacnejšiu pracovnú silu s menej rozvinutou infraštruktúrou sa nebudú vyrábať u nás, dovtedy to bežný volič ťažko pochopí. A dovtedy to aj politici budú mať problém presadzovať.

Vrátim sa k téme vášho panelu na konferencii. Ktoré sociálne otázky je podľa vás, potrebné riešiť v kontexte pravidiel jednotného trhu?

Prvá vec je samotný zákonník práce a flexibilita najímania a prepúšťania. Práve severské štáty to dokážu riešiť tak, že ich pracovný trh je veľmi flexibilný, čo neznamená, že ľudia by sa mali obávať straty zamestnania, pretože štát zdieľa náklady na pomoc ľuďom, aby sa rekvalifikovali, získali nové skúsenosti a mohli normálne fungovať aj s veľmi porovnateľným príjmom. To, čo my vyžadujeme od firiem tam hradí a organizuje do veľkej miery štát. A robí to dobre.

Druhá vec je systém všetkých sociálnych dávok, pomoci a ochrany, ktorý je tak neprehľadný a ťažko kompatibilný, že bráni v pohybe pracovnej sily.

Stotožňujete ste sa s tým, čo povedal Ľuboš Blaha, že podľa neho je legitímna požiadavka, aby EÚ začala pracovať aj na sociálnej únii?

Myslím si, že tam do istej miery spejeme. Samozrejme to závisí aj od detailov. Aj Spojené štáty drží pokope nielen ekonomika, pretože nástroje sociálnej politiky sú jednoducho súčasťou ekonomickej regulácie a regulácie pracovného trhu. Preto ich nemôžeme posudzovať oddelene, nemôžeme ich ignorovať. Keďže toto zostáva v právomoci konkrétneho štátu spôsobuje to to, o čom hovoril Ľuboš Blaha – predháňanie sa v nižšej ochrane.

Čo je podľa Vás pre Slovensko pri našom type najdôležitejší aspekt, na ktorý sa sústrediť pri prehlbovaní jednotného trhu EÚ?

Podľa mňa sú to samozrejme služby, kde by sme mali zapracovať. Taktiež by sme mali zapracovať, aby bol systém jednoduchý pre živnostníkov a MSP. Faktom však je, že náš slovenský systém je tak neprehľadný, komplikovaný a byrokratický, preto ťažko možno od nás čakať pomoc Európe, aby bol európsky medzištátny systém jednoduchší. Asi by sme si mali najprv urobiť poriadok doma – postaviť náš zahraničný obchod na MSP a skôr na tých stredných, ako to majú napríklad Nemci, a uľahčiť život živnostníkom. Potom by sme o to ľahšie mohli žiadať, aby takýto systém existoval aj cezhranične.

Pozadie

Anton Marcinčin je ekonóm a bývalý podpredseda KDH a poslanec NR SR. V súčasnosti pôsobí ako poradca ministra financií SR. 

Rozhovor vznikol pri príležitosti Konferencie "Jednotný trh EÚ: Spoločne k novému rastu?", ktorú organizovalo 22. októbra 2012 v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

REKLAMA

REKLAMA