Politické štruktúry v Európe sa môžu začať rozpadať

Ak budeme hľadať rýchle a lacné naštartovanie hospodárskeho rastu v prehlbovaní jednotného trhu, môžeme dospieť k ďalším problémom, upozorňuje v rozhovore Juraj Draxler z CEPS.

Juraj Draxler
zdroj: EurActiv.sk

Aký vplyv má kríza v eurozóne na jednotný trh a jeho fungovanie?

Z hľadiska finančných služieb má kríza veľmi dramatický dopad. Nejde len o zníženie cezhraničného poskytovania pôžičiek, ale tiež o to, že si bankové skupiny menia svoje aktíva a pasíva tak, aby viac zodpovedali národným hraniciam. V priebehu niekoľkých ostatných mesiacov došlo na jednotnom finančnom trhu naozaj k obrovskému posunu späť.

A čo prehlbovanie integrácie v eurozóne?

K otázke, či banková únia povedie k dvojrýchlostnej Európe a prípadnému určitému rozpadu štruktúry EÚ, budeme vedieť viac vtedy, keď stanovíme ako bude vyzerať banková únia. V skutočnosti to nie je ani po minulotýždňovom summite veľmi jasné. V decembri sa možno dozvieme viac. Je tu reálne nebezpečenstvo, že sa naozaj do určitej miery začnú štruktúry EÚ rozpadať. V Británii sa dnes na vládnej úrovni pomerne silne hovorí, že Británia by mala prehodnotiť minimálne nastavenie svojho členstva v EÚ. Pnutie tu je.

Na jednej strane chcú krajiny ostať v jednotnom európskom trhu, ale to nie je len EÚ, ale aj krajiny EFTA. Navyše bilaterálnymi zmluvami sú do značnej miery včlenené do jednotného európskeho trhu aj susedné krajiny. Tam chcú všetci ostať, na politickej úrovni však môže dôjsť k značnému rozpadu štruktúr, ktoré sa vytvorili v posledných 20 rokoch, odkedy bola ustanovená EÚ.

Má potom vôbec zmysle práve v tejto chvíli hľadať v jednotnom trhu nový zdroj hospodárskeho rastu?

Zmysel to má. Otázkou je akými spôsobmi. Ak budeme hľadať rýchle a lacné naštartovanie hospodárskeho rastu v prehlbovaní jednotného trhu, potom sa obávam, že naozaj skôr môžeme dospieť k ďalším problémom ako k skutočnému riešeniu súčasnej hospodárskej krízy.

Prehlbovanie vnútorného trhu za posledných 10 rokov do značnej miery viedlo ku kríze eurozóny. Ak má ďalšie prehlbovanie trhu viesť k hospodárskemu rastu, ktorý bude naozaj dlhodobo udržateľný, budeme si musieť klásť otázku, aký ten rast má byť a aké majú byť mechanizmy na to, aby sme ho dosiahli.

Ak budeme mať racionálnu prorastovú politiku, kde pôjdu napríklad značné investície do európskej infraštruktúry, ak budeme mať reštrukturalizovaný bankový sektor tak, aby sme zabránili finančným pohybom, ktoré sme mali v minulých rokoch a ktoré vytvorili krízu eurozóny, potom prehlbovanie jednotného trhu môže viesť k dlhodobému hospodárskemu rastu. Ak sa ale budeme snažiť o to, čomu sa hovorí v angličtine „quick fixes“, tak dospejeme zrejme len k tomu, že sa možno nachvíľku opäť naštartuje rast v niektorých krajinách. Aby som to veľmi zjednodušil, Španieli opäť budú investovať do realít, v Grécku sa bude viac investovať do turistickej infraštruktúry. V konečnom dôsledku to problémy nevyrieši.

V súčasnosti prebiehajú diskusie o viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2014-2020. Má podľa Vás kapacitu výraznejšie prispieť k európskemu rastu?

Výrazne nie. Ako vieme, európsky rozpočet je zhruba 1 % európskeho HDP, takže z hľadiska európskej ekonomiky ako celku v tom momentálnom formáte to nemá veľký dopad. Iné je to v prípade, ak sa pozrieme na úroveň niektorých členských štátov, vrátane Slovenska, kde pokiaľ budú nástroje vhodne zvolené a pokiaľ národná úroveň bude schopná vhodne administrovať programy, tak to k rastu môže prispieť.

Veľa vecí ostáva otvorených, stále sa o rozpočte diskutuje. Vieme, že Británia sa veľmi bráni tomu, aby bol nielenže navýšený, ale dokonca ho chcú ďalej obmedzovať.

Čo by pre Slovensko malo byť prvým záujmom v rámci snáh o dobudovanie jednotného trhu?

Už sme spomínali štrukturálnu politiku. Podľa mňa by jednou z top priorít malo byť čo najefektívnejšie využívať štrukturálne fondy, pretože pre takú malú ekonomiku, s takým veľkým prílevom európskych peňazí ako je Slovensko, je to naozaj kľúčové pre budúci hospodársky vývoj. Je potrebné prehodnotiť pravidlá národného administrovania štrukturálnych fondov, dobre vynegociovať balík prostriedkov aj operačné programy.

Pokiaľ ide o širší rámec, momentálne vidíme snahu primknúť sa k Nemecku. Zvlášť krajiny blízko Nemecka z tejto strany Európy, ako sú Poľsko, Česká republika, Slovensko, sa snažia byť novým východným jadrom EÚ, primknúť sa čo najviac k Nemecku a podporovať nemecké riešenia na európskej úrovni. Do určitej miery to dáva zmysel. Ale myslím si, že to nie je všetko. Napríklad Slovensko je síce je mimoriadne naviazané na rast v eurozóne a v Nemecku, no podľa mňa by sme sa mali v budúcnosti oveľa viac orientovať na vytváranie vnútorných zdrojov rastu a tiež diverzifikovať. Niečo podobné robia Česi odkedy česká vláda v zime ohlásila, že sa budú snažiť viac diverzifikovať vývoz a investície a naozaj to aj podporujú nástrojmi cez poistenie exportu a cez exportnú banku. V posledných mesiacoch majú veľké úspechy v investíciách na trhu v Rusku, Bulharsku, ale aj na netradičných trhoch ako je napr. Pakistan. V malom meradle by sa o toto malo snažiť aj Slovensko – viac diverzifikovať a byť menej závislý od vývoja v eurozóne.

Ako hodnotíte prístup európskych inštitúcií, napr. EK, pokiaľ ide o komunikáciu jednotného trhu a vytváranie podporných nástrojov, ktoré majú zefektívniť jeho fungovanie?

Čo sa týka komunikácie, Európskej komisii nie je čo vyčítať. Je to zbor úradníkov, ktorý majú za úlohu predkladať riešenia a má aj monitorovacie funkcie, pričom nemá ani veľký rozpočet na komunikáciu. Problém vidím vo fungovaní Európskej rady z hľadiska rozhodovania a komunikácie.

Keď politici letia do Bruselu, vidíme ich dvojkoľajné správanie. V Bruseli, keď sa zavrú dvere na miestnosti, kde zasadá Európska rada, snažia sa byť Európanmi. My nevieme, čo sa v tej miestnosti deje, pretože ER je pri svojich rokovaniach oveľa menej transparentná ako napr. Rada ministrov. Ale keď vyjdú von, tak prvé, čo oznámia je, že sa dohodli na tom, čo navrhli dôležití hráči, väčšinou Nemecko a Francúzsko. To povedia v Bruseli.

Akonáhle hovoria s národnými médiami a vrátia sa do svojich štátov, snažia sa naopak zdôrazniť riešenia, ktoré sú svojím spôsobom protieurópske, čo sme mohli vidieť veľmi dramaticky za vlády Ivety Radičovej, keď to bolo presne tak, že v Bruseli to boli európske riešenia a akonáhle sa komunikovalo s domácim publikom vyzdvihovali sa malichernosti. Napríklad – vyrokovali sme, že prostriedky dáme tak ako všetci ostatní, ale konkrétne naše eurá nesmú ísť Grécku. Preto sa komunikácia Európskej rady bude musieť výrazne zmeniť, bude musieť byť naozaj politická a v budúcnosti by to nemalo byť niekoľko jednoduchých bodov úradníckeho charakteru, ale lídri budú musieť povedať – stojme za Európou, riešenia, ktoré sme prijali sú ďalekosiahle a aj na národnej politickej úrovni sa za ne postavíme.

Pozadie

Juraj Draxler je konzultantom bruselského Centra pre európske politické štúdie (Centre for European Policy Studies – CEPS). Venuje sa strategickej hospodárskej politike, sociálnej politike a verejnej správe. Prednáša na Anglo-americkej univerzite a University of New York in Prague (UNYP).

Rozhovor vznikol pri príležitosti Konferencie "Jednotný trh EÚ: Spoločne k novému rastu?", ktorú organizovalo 22. októbra 2012 v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. 

REKLAMA

REKLAMA