Margot Wallström: Začali sme meniť politickú kultúru

Po piatich rokoch hľadania správnej cesty, ako komunikovať občanom európske témy, komisárka Margot Wallström v rozhovore pre EurActiv vyhlásila, že najlepším prístupom by bolo vytvorenie samostatného portfólia v rámci novej Komisie, ktoré by sa dotýkalo občianskej legislatívy a nový komisár by mal právomoc rozhodovať aj vo veci príslušných programov a rozpočtu.

Margot Wallstrom (plan d), DeviantArt: Miso H.
Foto: www.mmisso.com

"Začali sme od ničoho. Na začiatku sme boli ako kričiaci v púšti," hodnotí komisárka Margot Wallström začiatok svojho päťročného pôsobenia v Barrosovej komisii. Niekdajšia komisárka pre životné prostredie je v súčasnom funkčnom období poverená komunikačnou stratégiou EÚ. Wallström však hovorí, že čo sa dosiahlo, bolo "začiatok zmeny politickej kultúry, kedy sa z obetného baránka stáva partner". Predpokladá však, že i keď zmena prebieha, konkrétne výsledky budú viditeľné až o niekoľko rokov.

Ak má verejnosť uvidieť výsledky, v ďalšej Komisii musí dostať príslušný komisár alebo komisárka reálne kompetencie v legislatívnej a finančnej oblasti, tvrdí Wallström. Podľa Lisabonskej zmluvy je oblasť komunikácie prirodzene spojená s občianskym portfóliom. Tento fakt by sa mal stať základom pre definovanie budúcej stratégie.

Komisárka upozornila, že v súčasnosti neexistuje žiadna európska legislatíva, ktorá by detailne ošetrovala volebné právo a ktorá by zastrešila občianske programy. Podľa Wallström by sa obe oblasti mali v budúcej Komisii zahrnúť do jedného portfólia, resp. by sa nimi malo spoločne zaoberať Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu a občianstvo.

"To by poskytlo ďalšiemu komisárovi platformu a možnosti angažovať občiansku spoločnosť, ktorú dnes podporujú čiastkové zákony," zdôraznila.

Nebolo dosť peňazí…

Náklady EÚ na komunikáciu sú často súčasťou výdavkov iných politických programov, ktoré podľa pravidiel predpokladajú i komunikačné aktivity smerom k zúčastneným stranám a verejnosti. "Toto veľmi komplikuje systematickú komunikáciu generálneho riaditeľstva," uviedla v liste Výboru EP pre kontrolu rozpočtu Catherine Day, generálna sekretárka Európskej komisie.

V roku 2007 sa na komunikáciu minulo celkovo 300 mil. eur, z čoho 88 mil. tvorili náklady oficiálneho publikačného úradu OPOCE, 22. mil. administratívno-informačné náklady pri vyhlasovaní verejných tendrov a 18 mil. eur sa minulo na publikovanie oficiálneho spravodaja. Len 15 mil. eur (5 percent nákladov) sa upotrebilo priamo na komunikáciu programov EÚ ako takých.

Plavba v neprebádaných vodách

V septembri 2004, kedy Margot Wallström predstavovala svoj program a ciele pred poslancami Európskeho parlamentu, medzi iným sa vyslovila najmä za začatie vytvárania kultúry spolupráce medzi inštitúciami EÚ, "zastavenie hašterenia sa" a zastavenie obviňovania ostatných inštitúcií a rozhodovateľov v prípade, že sa niektorý zo zámerov nepodarí dosiahnuť.

Počas prvých rokov mandátu venovala komisárka zvýšené úsilie hľadaniu právneho základu pre zmluvu, ktorá by znamenala interinštitucionálnu dohodu vo veci komunikačnej politiky. Až v roku 2007 predstavila konkrétny návrh – dokument "Komunikácia Európy v partnerstve", na základe ktorého sa podpísala politická dohoda v októbri 2008.

"Nebol to stratený čas. Bolo to pripravovanie pôdy," vyhlásila. "Od úplného začiatku som vedela, že nemám dostatočný mandát na zmenu niečoho, čo je v základoch inštitúcií, ale posunuli sme sa správnym smerom a prijali niekoľko dôležitých krokov," doplnila.

Nová politická dohoda medzi tromi európskymi inštitúciami je obrovským skokom vpred, domnieva sa Wallström. "Je to skôr nudný dokument, ktorý sa nedostane do hlavných správ, ale predstavuje veľmi dôležitý princíp," vysvetľuje s ohľadom na Článok 252 Lisabonskej zmluvy, ktorá v prípade úspešnej ratifikácie vo všetkých členských krajinách upraví zmluvné základy EÚ.

Aj súčasný (a potenciálne i budúci) predseda Komisie José Manuel Barroso prikladá komunikácii veľký dôraz. Vo svojom programe pre ďalšie obdobie – "Politické usmernenia pre ďalšiu Komisiu" – píše, že nová Exekutíva by mala zdvojnásobiť úsilie komunikovať o svojich aktivitách v jednotlivých členských krajinách a regiónoch – v partnerstve s Európskym parlamentom, načúvajúc občanom.

Partnerstvo s národnými parlamentmi

S cieľom vytvoriť väčší pocit vlastníctva európskeho projektu a pripraviť sa na uvádzanie Lisabonskej zmluvy do praxe, Komisia odštartovala v roku 2006 tzv. Barrosovu iniciatívu. Odvtedy národné parlamenty členských krajín EÚ pravidelne dostávajú návrhy legislatívy a iných dokumentov a pripomienky k nim Komisia berie do úvahy popri názoroch európskych poslancov.

"Vytvára to úplne iné chápanie Komisie medzi parlamentmi," hovorí komisárka. Súčasne priznáva, že práca Komisie je pre bežných ľudí nudná, ale národné parlamenty by sa mali aktívne vyjadrovať k jej práci, pretože i európska legislatíva ovplyvňuje ich prácu a legislatívny proces na národnej úrovni.

"Nikdy predtým sme nemali toľko návštev komisárov v parlamentoch členských krajín, zapájajúcich sa do diskusie," vyzdvihla Wallström, ale poukázala, že "zatiaľ sme stále ďaleko od rozprávania spoločnou rečou".

Prekonávanie priepasti demokracie: Konzultácie občanov

Komisárka Margot Wallström bola prvou vysokou predstaviteľkou EÚ, ktorá odpovedala na odmietavé ratifikačné referendá vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005 konkrétnym návrhom. Vyhlásila "Plán D", ktorý zahŕňal stovky podujatí s občianskou účasťou a ďalšie tisíce projektov v internetovom prostredí. Zúčastnilo sa na ňom asi 40 tis. obyvateľov krajín EÚ.

Po skúsenostiach s Plánom D, i keď bol mnohými kritizovaný, navrhla komisárka tzv. konzultácie občanov. "Konzultácie občanov môžeme pripojiť k našim spôsobom práce," vyhlásila s tým, že i keď spôsob ich organizovania nie je dokonalý, časom sa dá vylepšiť.


Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA