Potrebujeme opatrenia na zodpovedné využitie médií

Cieľom mediálnej regulácie nie je definovať prostriedky, ktoré pri tvorbe možno použiť a ktoré nie, pretože rozmer kreativity si musia chrániť sami tvorcovia, uviedla v rozhovore pre EurActiv generálna riaditeľka sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR Nataša Slavíková

Nataša Slavíková
http://euractiv.sk

Pozadie:

Členské štáty sa trápia s implementovaním európskych direktív. Smernica o platobných službách sa zamotáva vo vynimkách a členské štáty nedokázali splniť svoje záväzky ani pri implementácii smernice o službách na vnútornom trhu. Hlavybôľ európskym vládam spôsobuje aj smernica o o mediálnych audiovizuálnych službách.

Viaceré štáty nedodržali termín a neukončili  legislatívny proces . Smernica mala byť implementovaná v každom členskom štáte do 19. decembra minulého roku.Úplnú implementáciu oznámili Komisii iba tri štáty – Belgicko, RumunskoSlovenskoDánsko, Francúzsko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo Komisiu informovali len o určitých opatreniach, ktoré prijali na zavedenie smernice. Legislatívny proces v Maďarsku sa úplne zastavil, keď v parlamente neprešiel návrh zákona. Smernicu čiastočne zaviedli Rakúsko, Nemecko, Írsko, Malta a Holandsko. Ani jedna z okolitých krajín proces nestihla. Nemajú ju zatiaľ zavedenú v Čechách, Rakúsku, Maďarsku ani v Poľsku. Na Slovensku zákon s transponovanou Smernicou  vstúpil do platnosti 15. decembra 2009 (498/2009 Z. z.).

Redaktorka Zuzana Tučeková sa o implementácii rozprávala s PhDr. Natašou Slavíkovou, generálnou riaditeľkou sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR , ktorá proces transponovania Smernice riadila.

V čom vidíte dôvody, prečo iné krajiny nestihli smernicu prijať?

To naozaj neviem. Európsky parlament schválil spoločnú pozíciu Rady a smernica nadobudla účinnosť 18. decembra 2007.Takže času bolo naozaj dosť. Môžem iba odhadovať. Proces implementácie bol zložitý aj u nás, týkal sa viacerých subjektov na mediálnom trhu, tých ktorí sú na trhu, ale aj tých, ktorí sa pripravujú doň vstúpiť. Možno proces podcenili a možno nebola politická vôla schváliť materiál. Situáciu analyzuje Komisia a predpokladám, že výsledky budú predmetom rokovania pracovnej skupiny pre audiovíziu v roku 2010. Proces prijímania smernice trval roky a na jeho obsahu sa po viacročných diskusiách zhodli všetky štáty EÚ. Osobne si myslím, že bol najvyšší čas.

Prečo bolo potrebné implementovať Smernicu?

Technologické zmeny zásadne zmenili vysielacie a audiovizuálne trhy. Došlo k znásobeniu distribučných platforiem a technológií, napr. digitálna televízia, internetová televízia, mobilná televízia a video na požiadanie. Viedlo to k zvýšeniu konkurencie zo strany nových účastníkov, ako napríklad prevádzkovateľov sietí a internetových spoločností, vstupujúcich na trh. Technický rozvoj tiež umožnil vznik nových mediálnych služieb, ako napríklad online informačných služieb a nelineárnych služieb alebo služieb na požiadanie. Užívatelia môžu v čoraz väčšej miere získať viaceré služby na jednej platforme alebo zariadení alebo získať niektorú danú službu na viacerých platformách alebo zariadeniach.

Vývoj v uvedenej oblasti si nevyhnutne vyžadoval úpravu regulačného rámca, ktorý by zohľadnil vplyv štrukturálnych zmien, rozširovanie informačných a komunikačných technológií, ktorý by zabezpečil optimálne podmienky konkurencieschopnosti a právnej istoty pre európske informačné technológie, mediálny priemysel a služby. Domnievam sa, že prostredníctvom ustanovení smernice sa vytvorili kvalitnejšie podmienky pre základný stupeň jednotných koordinovaných pravidiel na všetky audiovizuálne mediálne služby.

Čo bolo z najťažšie pri príprave zákona?

Novela zákona sa pripravovala v pracovnej skupine a v úzkej spolupráci s Radou pre vysielanie a retransmisiu. V pripomienkovacom konaní k návrhu zákona sme sa stretli s nepochopením či nepresnosťami, ktoré vznikli  s nedostatočného rozlíšenia pojmov  právnej regulácie internetu a právnej regulácie na internete. Predmetom smernice nie je právna regulácia internetu a len regulácia na internete, v rozsahu ktorý stanovuje smernica.

Kým právna regulácia internetu podľa odborníkov zahŕňa samotné sociálne prostredie internetu, vymedzuje jeho hranice a definuje vzťah internetu k iným sféram spoločnosti a tiež základné právne normy vytvárajúce právne prostredie internetu inherentné, a pôsobí voči Internetu externe, právna regulácia na internete pôsobí vo vzťahu k internetu zvnútra na konanie aktérov pohybujúcich sa v tomto sociálnom priestore, na interakcie fyzických a právnických osôb a ich zmluvné vzťahy.

Nedorozumenia sa týkali najmä služby na požiadanie, čo všetko pod jej definíciu spadá…

Audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie je služba primárne hospodárskej povahy, určená na sledovanie programov v momente, ktorý si užívateľ zvolil, poskytovaná prostredníctvom elektronických komunikácií na jeho osobitnú žiadosť, na základe katalógu programov zostaveného poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, hlavným účelom ktorej je informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť; za audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie sa nepovažuje poskytovanie zvukových záznamov.

Aké procesy sa viažu na oprávnenie vysielať prostredníctvom internetu, alebo poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie?

V súlade so smernicou zakotveným princípom nezavádzať nový systém vydávania licencií alebo administratívnych oprávnení pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby, upravuje návrh zákona iba oznamovaciu povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (vysielanie prostredníctvom internetu ani poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nepodlieha konaniu o udelenie licencie). Návrh zákona zámerne neviaže oprávnenie vysielať prostredníctvom internetu, alebo poskytovať audiovizuálne mediálne služby na požiadanie na rozhodnutie o udelení licencie, ani na iné administratívne rozhodnutie, iba ukladá vysielateľom prostredníctvom internetu a poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie oznamovaciu povinnosť, ktorú si musia splniť najneskôr v deň začatia vysielania prostredníctvom internetu alebo poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

Čo považuje v súlade so Smernicou za osobitne významné?

Z čl. 26 smernice vyplýva povinnosť Komisie predkladať parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice, ktorých obsahom bude aj hodnotenie televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a úrovne mediálnej gramotnosti. Toto ustanovenie sa venuje hodnoteniu a na to sa niekedy zabúda a je to mimoriadne potrebné. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola rozšírená pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu o vypracúvanie správy, ktorej obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenia stavu bude aj hodnotenie reklamy, ktorá sa týka potravín a nápojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča (najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry). Uvedenú správu predkladá Rada na žiadosť Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Uvedená smernica ustanovuje pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť o úrovni mediálnej gramotnosti. Slovenská republika bude povinná každé tri roky predkladať Európskej komisii hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti.

Prostriedkom zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti je mediálna výchova, ako je tento koncept vyriešený v slovenskej praxi?

Mediálna výchova je jedným z najmodernejších trendov súčasnosti. V rámci svojej multidisciplinarity integruje poznatky širšieho spektra spoločenských vied. Je predmetom záujmu žurnalistiky, psychológie, sociológie, pedagogiky a v menšom či väčšom rozsahu jej pozornosť venujú vládne aj mimovládne inštitúcie. Význam mediálnej výchovy v spoločnosti rastie priamoúmerne s neustálym vývojom médií a komunikačných technológií, s možnosťami ich využívania a prístupu k nim, ale aj s rôznorodosťou a množstvom ponúkaných mediálnych obsahov. Mediálna výchova sa považuje za prostriedok zvyšovania mediálnej gramotnosti a orientácie v mediálnom svete.

I keď je problematika mediálneho obsahu mimoriadne dôležitá obsah je manifestovanou formou mediálnej komunikácie – nezahŕňa mnohé  dôležité poznatky, ktoré by deti i dospievajúci mali o médiách vedieť. Čiastočná pozornosť by sa mala venovať i ďalším aspektom mediálnej gramatickej gramotnosti – t.j. špecifickým charakteristikám  média, prostredníctvom ktorého sa tieto obsahy šíria. Konkrétne v prípade audiovizuálnych obsahov sa táto časť mediálnej gramotnosti orientuje na oblasť  mentálnych máp, hudobného doprovodu a iných umeleckých prostriedkov, použitých na zvýšenie atraktívnosti (dynamiky) príbehu a tým aj účinkov .

Ako prebieha príprava koncepcie?

Za účelom prípravy koncepcie bola Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vo februári 2009 zriadená medzirezortná pracovná skupina, ktorej členmi boli okrem jeho zástupcov aj zástupcovia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Štátneho pedagogického ústavu, mediálnych regulačných orgánov, zástupcovia stredných a vysokých škôl, cirkví, nezávislých inštitúcií, neziskových organizácii a nezávislí odborníci. Koncepcia sa opiera o základné dokumenty UNESCO, Rady Európy a Európskej únie, mapuje súčasný stav vzdelávania v mediálnej oblasti vo svete a v podmienkach Slovenskej republiky a vymedzuje ciele, stratégiu a predpoklady tvorby účinného systému mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania.

Bude mediálna výchova len pre školopovinné deti a mládež?

Pod vplyvom neustáleho vývoja médií a nových komunikačných technológií došlo k dôležitému posunu vo vymedzení cieľových skupín a hranica pôsobenia mediálnej výchovy sa posúva od detí a mládeže až k dospelej populácii. Mediálna výchova sa s cieľom zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, znižovania generačných rozdielov a možných rizík sociálneho vylúčenia špecifických skupín populácie, ktoré nebudú schopné absorbovať zmeny, zaraďuje do referenčného rámca celoživotného vzdelávania.

Snažíte sa ľudí chrániť pre nevhodnými obsahmi, no nejde na druhej strane aj o čiastočné obmedzovanie slobody šírenia informácií?

Veľakrát  v priebehu môjho pôsobenia v médiách som zakúsila, že  v mravne uvoľnenom superliberálnom prostredí je volanie po istej ochrane  detí a mládeže, akýmsi nevhodným volaním, ktorí mnohí spájajú s porušením slobody šírenia informácií.. Hľadanie  legislatívne správneho času, formy a miesta  vysielaných programov, označovanie vekovou vhodnosťou   je možnosťou riešenia  ochrany maloletých pred nevhodnými programami. To však nestačí. Je potrebné vedieť zdôvodňovať prečo nie  sú dané programy nevhodné a to sa dá jedine prostredníctvom obsahových analýz vo vzťahu k morálnym kontextom. Legislatívna regulácia  bez legislatívnej prevencie je neúčinná. A zase akákoľvek legislatívna regulácia sa bez etickej samoregulácie tvorcov a rodičov mení na neregulovateľný proces. Optimálne riešenie sa javí v kompatibilite týchto procesov na európskej úrovni a k tomu by mala pomôcť v praxi  aj mediálna výchova .

Každá regulácia vyvoláva obavy, že zájde priďaleko. Niekto by aj v tomto prípade mohol nadobudnúť pocit, že dôjde k významnému obmedzeniu kreativity…

Istý druh morálky by mal každý tvorca  niesť v sebe, pretože je súčasťou spoločnosti, ktorú svojim dielom oslovuje. Rozhodne nechceme  definovať prostriedky, ktoré možno pri tvorbe použiť a ktoré nie, rozmer kreativity si musia chrániť sami tvorcovia. Som však toho názoru, že chrániť treba aj deti pred tvorcami, ktorých tvorba je dôkazom následkov straty rozlišovacej schopnosti, zneužitia kreativity, zrovnoprávnenia patologického a zdravého, povýšenia násilia na spôsob myslenia a konania. Takáto tvorba na jednej strane oslovuje nízke pudy a zvyšuje zisky a na druhej strane umocňuje všeobecný hodnotový chaos a úpadok a či chceme alebo nie, sme napádaní minimálne vírusom „ambivalentného fenoménu“, ktorý je jeden z najmenej preskúmaných , skrytých a nebezpečných virtuálnych účinkov.

Európske demokracie majú k dispozícii  veľa nástrojov na to, aby mohli reagovať na výzvy, ktoré prináša táto meniaca sa mediálna spoločnosť. Súčasná situácia však ukazuje, že existuje naliehavá potreba vyvíjať aj rozhodnejšie a radikálne vzdelávacie opatrenia podporujúce aktívne, kritické zodpovedné využitie médií; inými slovami, vytvárať mediálnu výchovu.

REKLAMA

REKLAMA