Vladimír Šucha: Cieľom EHMK je, aby z Košíc mladí talentovaní ľudia neodchádzali

Vladimír Šucha v rozhovore pre EurActiv.sk tvrdí, že titul Európske hlavné mesto kultúry predstavuje pre Košice príležitosť, akú priniesol v minulosti mestám Lille či Glasgow. Dodáva, že jedným zo spôsobov, ako zatraktívniť mesto pre mladých ľudí a motivovať ich, aby neodišli inam, je podporovať komunitnú kultúru. Tá v konečnom dôsledku prinesie investície, ktoré sa budú počítať na miliardy. V. Šucha pracuje ako riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru.

Vladimír Šucha
http://euractiv.sk
  • Pán Šucha, čím sa projekt Európskeho hlavného mesta kultúry stane pre Slovensko? V skratke, ako sa k nemu dostali Košice?

Na začiatok je potrebné povedať, že Európske hlavné mesto kultúry je najväčší kultúrny projekt v našej histórii. Kultúrna aktivita takéhoto rozsahu tu ešte určite nebola.

Hlavné mesto kultúry oslavuje 23 rokov. Táto aktivita Európskej únie prešla počas svojej existencie viacerými zmenami a nedávno dostala aj nový právny základ. Rada ministrov a Európsky parlament rozhodli, že výber bude prebiehať formou voľnej súťaže. V roku 2013 sa budú o titul deliť jedno mesto z Francúzska a druhé zo Slovenska. Podľa nového  právneho základu sú tieto krajiny poverené vyhlásiť otvorenú súťaž. Predtým tomu tak nebolo. V minulosti to boli ministerstvá, ktoré určili jedno mesto v krajine. Samozrejme, v niektorých štátoch prebiehali dobrovoľné súťaže, ktorých cieľom bol transparentný výber, ale spravidla tomu tak nebolo; ministerstvo sa dohodlo s konkrétnym mestom a návrh sa predložil EÚ.

Terajšia situácia je úplne iná a nová; už druhý rok prebiehajú otvorené súťaže. Do prvého kola sa na Slovensku, prihlásilo deväť miest, z nich sa štyri vybrali koncom minulého roka. Pred dvoma týždňami sa uskutočnili návštevy poroty alebo zástupcov poroty priamo v slovenských mestách. Francúzske mestá prijali delegátov začiatkom týždňa. V pondelok a utorok zasadla medzinárodná zmiešaná komisia, ktorá včera (9.9.) určila za víťazné mesto Košice. Komisia sa skladala zo 7 členov, ktorých nominovali európske inštitúcie, a 6 členov, ktorých predstavilo Ministerstvo kultúry SR. Budúci týždeň v Paríži sa 15.-16. septembra rovnaká európska časť poroty so 6 zástupcami francúzskeho ministerstva, aby určili francúzske víťazné mesto.

  • Podľa vás, môže mať výber Košíc vplyv na rozhodovanie vo Francúzsku? Pýtam sa preto, lebo Košice výrazne spolupracovali počas kandidatúry s francúzskym Lyonom, s ktorým  sa spoločne prezentovali napríklad v Bruseli.

Košičania nadviazali úzke kontakty so všetkými štyrmi mestami vo Francúzsku, ktoré postúpili do druhého kola. Šlo o jediné slovenské mesto, o spoluprácu s ktorým prejavili záujem všetci partneri z Francúzska. V zásade by to teda nemalo mať žiaden vplyv na rozhodovanie tamojšej komisie. Môže to byť však akási pridaná hodnota pre Lyon. Akokoľvek, najdôležitejšie na celom je, aby bol projekt postavený zodpovedne a na dobrých základoch. Jeho myšlienka nemá smerovať do minulosti, ale do budúcnosti. Základným mottom Európskeho hlavného mesta kultúry je, že mesto nemá budovať na tom, čo je a čo bolo, ale na tom, čím chce byť v budúcnosti. Existuje veľa príkladov, keď mnohé mestá pozerali len na to, aké boli fantastické v minulosti, aké ohromné pamiatky majú, ale nemali čo ponúknuť do budúcnosti.

Najúspešnejšie projekty v histórii, ktoré sú známe, tak sú spojené obvykle s mestami, ktoré nemajú až takú veľkú tradíciu. Mestá s bohatou kultúrnou a historickou tradíciou sa od nej často nevedia odpútať a málokedy sa vedia pozrieť dopredu. Celé to má byť postavené na tom, ako použiť kultúru, použiť to, čo máme, náš potenciál pre to, aby sme sa stali kreatívnymi a vytvárali v budúcnosti inovácie. Zmyslom je položiť základ udržateľného rozvoja mesta a regiónu. Tí, ktorí to postavili dobre a správne, tak v podstate aj zmenili tvár mesta tak, aby sa stalo atraktívnym.

Ak je mesto založené na ťažkom priemysle a takáto aktivita sa utlmí, zastavuje sa aj jeho rozvoj a posúva sa kamsi na okraj. Ak je ale mesto predvídavé a staví na revitalizáciu prostredníctvom kultúry, spravidla naberie nový dych a vydá sa na cestu k svetlej budúcnosti.

  • Môžete povedať aj nejaké konkrétne príklady takéhoto prerodu mesta v Európe?

Zhruba pred 15 rokmi získalo titul EHMK mesto Glasgow. Vo Veľkej Británii rozhodne nepatrilo medzi tie miesta, ktoré majú bohatú historickú a kultúrnu tradíciu. Dnes, po 15 rokoch, sa už dá celkom dobre posúdiť, akú stopu zanechal kultúrny projekt. Pravdou je, že mal obrovský vplyv na jeho rozvoj mesta.

Ďalšími príkladmi môžu byť Lille vo Francúzsku a Liverpool opäť v Británii. Ak si dobre pamätám, Lille držalo titul EHMK pred nejakými 5 rokmi. Toto mesto na severe Francúzska je typické industriálne mesto a názorný príklad toho, o čo som hovoril – utlmená ťažká priemyselná výroba a zmena, ktorá s EHMK prišla. Liverpool je takou ukážkou tento rok. Mesto, ktoré bolo v Británii považované za marginalizované, sa pustilo do sociálnej inklúzie cez kultúru a cez kultúrne projekty. Boli schopní získať obrovské investície. Samotný projekt si síce vyžaduje rozpočet okolo 100 miliónov libier, ale získané investície sa počítajú na miliardy.

  • Vráťme sa však späť ku Košiciam. S čím významným prišlo toto východoslovenské mesto, aby presvedčilo porotu o tom, že je tým najlepším kandidátom?

Ja za porotu hovoriť nemôžem. Nepoznám presne, čo ich presvedčilo. Porota hlasovala včera a jediné, čo zatiaľ poznáme, je výsledok. Každopádne, cenným poznatkom nateraz je, že Košice, hoci už sú kultúrnym a historickým centrom východného Slovenska, neskĺzli k tomu, aby sa len pozerali do minulosti a na to, aké boli úžasné pred 500 alebo 1000 rokmi, ale projekt postavili na kultúre v centre a na kultúre v okrajových častiach. To je veľmi dôležité. Jediná cesta, ako zatraktívniť regióny a mestá tak, aby v nich zostávali mladí talentovaní ľudia, vedie cez komunitnú kultúru, takú, ktorá ide za ľuďmi a poskytuje im možnosti pre rozvoj. A ju podceníme, čo sa žiaľ často deje, schopní ľudia odchádzajú a regióny mesta strácajú svoj kreatívny potenciál, čo de facto znamená začiatok ich konca.

  • Denník SME publikoval informáciu, že vláda uvažuje o začlenení EHMK 2013 medzi priority Ministerstva kultúry tak, aby projekt nezviditeľnil len samotné Košice a tamojší región, ale i Slovensko ako také. Nie je takýto prístup v rámci EÚ trochu netradičný? Nie je hlavným cieľom EHMK zviditeľňovať najmä mestá?

Nemyslím si, že by na tom bolo niečo zlé. V konečnom dôsledku, je to logický dôsledok z hľadiska ponímania veľkosti Slovenska. Napríklad také Francúzsko sa nepotrebuje zviditeľňovať na mape Európy alebo na mape sveta. Na druhej strane Slovensko áno. Myslíme si, že úplne každý na svete o nás vie, v skutočnosti to však nie je celkom až tak pravda.

Ak by Košice dokázali zorganizovať projekt EHMK tak, ako uvádzajú na papieri, tak si myslím, že v prvom rade prinesie zviditeľnenie Košiciam, o tom niet pochýb. Nejde predsa o Slovensko 2013 alebo Východ 2013, stále to budú Košice ako hlavné mesto kultúry pre rok 2013. Niektoré regióny v EÚ sa síce usilujú zmeniť názov titulu, ktorý je určený mestám, no našťastie sa to zmeniť nedá. Vrátim sa však späť k téme: v prvom rade budú profitovať Košice, potom priľahlý región; celkom isto budú profitovať všetky okolité obce, celý východ; ale určite aj celé Slovensko. Ako som spomínal, je to najväčší kultúrny projekt v histórii Slovenska a preto sa príležitosti otvárajú pre všetkých: pre ľudí a umelcov z Bratislavy, pre kreatívnych ľudí zo Žiliny, Nitry, Banskej Bystrice a vôbec odkiaľkoľvek. Slovensko sa tak trochu jedným celkom a tento priestor sa stane spoločným pre všetkých. Preto je takýto nápad a  postoj Ministerstva kultúry podľa mňa strategický a rozumný.

REKLAMA

REKLAMA