Priorita nie je vychovávať zamestnanca pre konkrétnu firmu

Školy popri odbornom a praktickom vzdelávaní určite nesmú zabúdať na iné zručnosti, ako je napríklad aktívne občianstvo a schopnosť logicky uvažovať, hovorí europoslankyňa Katarína Neveďalová (Socialisti a demokrati).

Katarína Neveďalová
Zdroj: europoslankyna.sk

Povedali ste, že by Vám neprekážalo, ak by EÚ mala silnejšie právomoci v oblasti vzdelávania. Máte presnejšiu predstavu, v čom by to malo byť prínosom?

V rôznych krajinách fungujú rozličné systémy vzdelávania. Bola by som možno za to, aby sa stanovil počet miest na vysokých školách z rôznych odborov, ktoré potrebujeme, aby sa nestávalo, že každý môže študovať čokoľvek.

To je problémom aj na Slovensku. Máme veľký počet vysokoškolákov, ktorí nemajú uplatnenie pre trh práce. Je krásne študovať niečo, čo ma baví, ale realita po skončení školy je trochu iná.

Rovnako je dôležité reformovať stredoškolské vzdelávanie na Slovensku aj v celej EÚ, aby sme mali viac špecializovaných odborníkov, a aby sme viac podporovali odbornú prípravu a menej všeobecné vzdelávanie.

Zvýšiť by sa mala aj podpora podnikateľských zručností u mladých ľudí, aby vedeli ako začať s podnikaním po skončení školy, teda samozamestnávanie. Takisto výučba jazykov je kľúčová pri podpore mobility a zamestnanosti, hoci v porovnaní s niektorými krajinami EÚ, sme na tom relatívne lepšie.

Dôležité je aj to, čo EÚ začala formou Bolonského procesu, prepájanie vysokoškolského procesu a možnosť migrovať medzi vysokými školami naprieč EÚ.

Máte teda pocit, že je možné z európskej úrovne nadefinovať potrebné počty absolventov pre rôzne odbory?

Určite áno, existujú na to rôzne štúdie a inštitúty napríklad CEDEFOP, čo je inštitút odborného vzdelávania v EÚ, kde vedia presne definovať, aké zručnosti budeme potrebovať v budúcnosti. Problémom je, že málokto reflektuje na tieto čísla, ktoré nás varujú už dnes. Ľudia by si mali uvedomiť, čo nás čaká a z toho by logicky vyplývala menšia podpora humanitných smerov a väčšia technických.

Opakovane zdôrazňujete, že človek bude v budúcnosti musieť byť pripravovaný meniť svoju profesiu. Malo by to teda vzdelávací systém odrážať cez osvojovanie takých daností, ktoré človeku tieto profesionálne zmeny uľahčia?

Na Slovensku už máme univerzálne vzdelávanie so spoločným základom, ktoré  je potrebné udržať. Ak aj hovoríme o partnerstvách medzi školami a konkrétnymi firmami, prioritou nie je vychovávať zamestnanca pre konkrétnu firmu. Samozrejme, musí získať znalosti aj z iných oblastí, aby v prípade potreby mohol  ísť pracovať aj niekam inam. Potrebné je v ľuďoch budovať vedomie, že sa budú musieť vzdelávať celý život.

Vnímate zo Slovenska signály, že je ochota vrátiť sa k duálnemu systému vzdelávania?

Ochota určite je, pretože máme na gymnáziách príliš veľký počet študentov, u ktorých je potom predpoklad, že pôjdu na vysokú školu. Pozitívnym krokom je, že už  aj zamestnávatelia sú viac otvorení spolupráci so školami, aj keď je tam stále istá rezistencia zo strany škôl, ktoré sa nechcú nechať v oblasti vzdelávania ovplyvňovať konkrétnymi zamestnávateľmi. Na druhej strane si uvedomujú, že ak spolupracovať budú, absolventi majú väčšiu šancu sa zamestnať, či už v konkrétnej firme alebo niekde inde.

Chápem, že menší  a malí zamestnávatelia majú problém podporiť myšlienku duálneho vzdelávania, keďže nemajú kapacitu, aby sa o  študentov starali. To je ale otázka väčšej spolupráce a vyčlenenia jedného človeka pre viacero spoločností, ktorý by takýto program dokázal koordinovať .

Chápete obavy vzdelávacích inštitúcií?

Samozrejme, je tu vždy otázka, či necháme trh práce ovplyvňovať školy v tom, čo by mali vyučovať . Školy určite nesmú  zabúdať na iné zručnosti, ako je napríklad aktívne občianstvo a schopnosť logicky uvažovať.

Vnímate, že sa s krízou zvýšila prekérnosť práce mladých ľudí?

Určite áno, pretože dnes sú mladí ľudia oveľa viac ochotní stážovať a pracovať zadarmo, čo je z môjho pohľadu neakceptovateľné, pretože každý by mal za svoju stáž a prax získať nejaké finančné ohodnotenie. Mrzí ma, že aj niektoré inštitúcie využívajú kvázi neplatenú pracovnú silu. Vidím to aj u niektorých kolegov poslancov, nehovorím, že zo Slovenskej republiky, ale je to realita. Keď vám však sami študenti ponúknu, že budú pre vás robiť zadarmo, pretože tú prax chcú, tak vidíte naliehavosť, s ktorou sa na Vás obracajú.

Bojujeme s tým aj vo vlastných radoch. Budeme mať v novembri v Európskom parlamente kampaň ktorá nesie posolstvo – Ja svojich stážistov platím, plaťte aj vy!

REKLAMA

REKLAMA