Regulácia poplatkov za platby kartou naruší trhovú rovnováhu

Pripravovaná regulácia poplatkov za platby kartou môže priniesť nižšie náklady obchodníkov a nižšie koncové ceny pre spotrebiteľov, no môže znamenať aj vyššie ceny za bankové služby, upozornil v rozhovore pre EurActiv výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.

Róbert Kičina
Zdroj: FOTO TASR - Štefan Puškáš

Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti nedávno schválil zavedenie stropov pre mnohostranné výmenné poplatky. Ako vnímate pripravovanú reguláciu?

Vnímam to ako zbytočný umelý zásah do systému, ktorý dnes bez problémov funguje, je dostatočne atraktívny pre platiteľov aj obchodníkov a zabezpečuje dostatok finančných zdrojov na investície do zlepšovania komfortu a bezpečnosti platieb. Reguláciou sa naruší trhová rovnováha a môže dôjsť k obmedzeniu konkurencie na trhu poskytovateľov bezhotovostných kartových platieb. Regulácia totiž znevýhodní podmienky pre vstup nových potenciálnych poskytovateľov kartových platieb a negatívne postihne aj existujúcich lokálnych poskytovateľov, ktorí existujú vo viacerých krajinách EÚ.

Európska komisia návrh obhajuje tým, že bude viesť k zníženiu nákladov pre maloobchodníkov a spotrebiteľov a pomôže vytvoriť celoeurópsky trh s platobnými službami. Súhlasíte?

Je jasné, že regulácia zníži náklady spojené so samotnými kartovými platbami. To by malo viesť k úsporám obchodníkov, ktoré sa môžu, no aj nemusia, prejaviť v nižších cenách tovarov a služieb a podľa toho by mali benefitovať aj zákazníci. Stratové by mali byt najmä banky. Veľmi však pochybujem, že bankový sektor bude v plnej miere akceptovať výpadok príjmov spôsobený reguláciou. Je veľmi pravdepodobné, že dôjde ku kompenzácii výpadku z príjmov za kartové transakcie príjmami z iných operácií. Kartové platby totiž niečo stoja a nemožno od bánk očakávať, že ich budú realizovať so stratou alebo zdarma. Celkový dopad regulácie na ekonomiku je teda otázny. Čo sa týka budovania trhu, tak celoeurópsky trh s platobnými službami už predsa existuje a funguje bez väčších problémov. Dokonca je vystavený konkurenčnému tlaku – dnes predsa ku kartovým platbám existuje viacero alternatívnych platieb – prevod cez internet banking, mobilné platby, PayPal a najmä hotovosť.

Aké dôsledky pre spotrebiteľov na jednej strane a podnikateľov na druhej strane by mohla regulácia priniesť?

Ako som už spomenul regulácia môže priniesť nižšie náklady obchodníkov a nižšie koncové ceny pre spotrebiteľov, no môže znamenať aj vyššie ceny za bankové služby. Aký bude konečný dopad na zainteresované strany sa dnes s určitosťou nedá povedať, no krajiny, ktoré k regulácii poplatkov za kartové platby v minulosti dobrovoľne pristúpili (napr. Španielsko, USA a Austrália) evidovali aj negatívne efekty regulácie, napríklad zvýšenie poplatkov za vydanie platobných kariet, obmedzenie benefitov spojených s kartami, neprenesenie úspor obchodníkov do koncových cien.  

Dajú sa odhadnúť plošné implikácie pre slovenský trh a konkurenčné prostredie?

Vychádzajúc z analýz dopadov regulácie medzibankových výmenných poplatkov v zahraničí a informácií o domácom platobnom prostredí možno očakávať, že zamýšľaná regulácia by na Slovensku mohla vyústiť do poklesu počtu platobných kariet z 1,01 karty na obyvateľa v roku 2013 na 0,93 karty v roku 2018. Spomalil by sa nárast počtu kartových platieb – v regulovanom prostredí by priemerný počet transakcií na 1 obyvateľa narástol z 35,35 v roku 2013 na 47,24 v roku 2018; bez regulácie by priemerný počet transakcií v roku 2018 dosiahol 49,66. Spomalilo by sa tiež nahrádzanie hotovosti bezhotovostnými platbami – v regulovanom prostredí by totiž spotrebitelia viac preferovali výbery z bankomatov pred platbami.

Vo svojej analýze o dôsledkoch regulácie mnohostranných výmenných poplatkoch PAS uvádza, že správnou cestou k lepším cenám za platby kartou v budúcnosti je posilňovanie konkurencie, nie regulácia. Ktoré opatrenia na posilňovanie konkurencie by mohli byť najúčinnejšie?

Ponechať tvorbu cien za akékoľvek platobné transakcie na trh, čiže nezasahovať do cenotvorby reguláciou. To je najlepšia stratégia, aby boli investície do inovácií v oblasti platieb atraktívne a vznikali nové platobné metódy a nástroje, či už v kartových platbách alebo alternatívnych systémoch a tak zintenzívňovali súťaž o priazeň spotrebiteľov, obchodníkov a poskytovateľov platieb.

Pozadie

Róbert Kičina je výkonným riaditeľom Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

REKLAMA

REKLAMA