TTIP môže znamenať preteky ku dnu

Priznanie štatútu trhovej ekonomiky Číne môže viesť k strate 3,5 milióna pracovných miest v Európe, varuje bývalá ministerka financií a viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Brigita Schmögnerová. Zdroj: TASR

Minulý týždeň Greenpeace zverejnila dokumenty z rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP). Tvrdí, že v nich chýba odkaz na princíp predbežnej opatrnosti a na Parížsku dohodu o klíme. Rokovania sú podľa nej otvorené najmä veľkým korporáciám na úkor občianskej spoločnosti. Francúzsko teraz žiada zastavenie rokovaní o TTIP. Súhlasíte s výhradami Greenpeace?

Greenpeace umožnila únik dokumentov o stave rokovaní o TTIP po 12. kole rokovaní v Bruseli tak, ako ich interpretuje Európska únia. Predstavovali tiež východisko pre 13. rokovanie, ktoré sa odohralo v apríli v New Yorku. Uniknuté materiály nám po prvýkrát umožnili podrobnejšie nahliadnuť do priebehu rokovaní. Mali sme možnosť sa dozvedieť, ako sa formujú stanoviská dvoch hlavných vyjednávačov – EÚ, ale hlavne Spojených štátoch. O americkej pozícii sme dosiaľ vedeli veľmi málo.

Prekvapila ma najviac tvrdosť vyjednávaní zo strany Američanov.

Obsahujú zverejnené dokumenty niečo prekvapivé?

Prekvapila ma najviac tvrdosť vyjednávaní zo strany Američanov, ktorí sú evidentne veľmi efektívni vyjednávači. Veľmi ťažko, ak vôbec, ustupujú požiadavkám Európskej komisie. Spojené štáty nedávno ukončili rokovania o Transpacifickom partnerstve (obchodná dohoda Spojených štátov a ďalších 11 krajín na západnej pologuli, TPP – pozn. red.). V jednotlivých kapitolách TTIP sa americkí vyjednávači často odvolávajú práve na túto zmluvu. Zmluva TPP sa stala pre nich predlohou a v TTIP by chceli dosiahnuť to isté. Tým pádom sa európski vyjednávači dostávajú do horšej pozície. Ďalšou novou informáciou je, že stupeň rokovaní je oveľa menej pokročilý, ako sa predpokladalo. Príkladom môže byť kapitola o kozmetike, ktorá je v rudimentárnej fáze vyjednávania, no i viaceré iné kapitoly. Úplne otvorená je i otázka spolupráce pri regulácii finančného trhu, nedohoda je o mechanizme vyjednávania sporov medzi vládou a zahraničnými investormi a podobne.

Takže aj keď budú rokovania pokračovať, zrejme sa nestihnú uzavrieť v rámci mandátu prezidenta Barack Obama, ako to sám chcel?

Takmer s istotou možno povedať, že sa rokovania neuzavrú do konca roka. To je v tejto chvíli pozitívne. Vonkoncom nie je žiadúce, aby sa rokovania urýchľovali iba preto, aby sa dodržal termín konca roka.

Dnes je ťažké povedať, kam sa rokovania, pokiaľ budú pokračovať, dostanú. TTIP zahrnuje tri časti: prístup na trh, regulačné opatrenia a pravidlá.  Z hľadiska ochrany spotrebiteľa najdiskutovanejší je prístup na trh. Diskutuje sa o tom, či sa budú uznávať národné pravidlá pre prístup na jeden či druhý trh. Vo všeobecnosti sú národné pravidlá mäkšie v Spojených štátoch ako v EÚ. Preto vzniká opodstatnený strach, čo sa vlastne dostane na európsky trh.

Čítajte aj: Unikli dokumenty o TTIP, Francúzi chcú stopnúť rokovania

Ktorých sektorov sa to týka?

Týka sa to predovšetkým produktov potravinárskeho, kozmetického a farmaceutického priemyslu a chemikálií. U produktov potravinárskeho priemyslu je to už známa diskusia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO), ale širšie v poľnohospodárstve, napríklad o geneticky modifikovaných osivách. Pred pár mesiacmi americký Kongres prijal rozhodnutie, že nie je povinnosťou označovať potraviny značkou GMO tak, ako je to v EÚ. Nemôže to vzbudzovať v EÚ dôveru.

Známym stereotypom sú chlorované kurčatá.

To je jeden zo spôsobov, ako sa v Spojených štátoch ošetruje mäso kurčiat. Pre EÚ je tento technologický postup neprijateľný. Výhrady sú voči technologickým postupom i v iných odvetviach. Francúzsko napríklad nepovoľuje ťažbu plynu hydraulickým štiepením, čo je dovolené v Spojených štátoch.

Mohlo by to znamenať, že Francúzi by museli dovoliť, aby sa plyn ťažil hydraulickým štiepením.

Ak sú štandardy odlišné, čo sa stane, keď sa TTIP uzavrie – napríklad vo vzťahu k bridlicovému plynu?

Mohlo by to znamenať, že Francúzi by museli dovoliť, aby sa plyn ťažil hydraulickým štiepením, z čoho majú prirodzený strach. Medzi európske pravidlá patrí napríklad princíp predbežnej opatrnosti. Podľa neho nemožno na trh uviesť žiaden výrobok, pokiaľ sa nepreukáže, že nie je zdraviu škodlivý alebo nepoškodzuje životné prostredie. V Spojených štátoch sa naopak produkt môže uviesť na trh a až keď dôjde k nežiadúcim účinkom, bude treba dokazovať, že ich spôsobil tento produkt. Je to veľmi odlišný prístup. Otázkou je tiež budúcnosť. TTIP predpokladá spoluprácu pri tvorbe ďalších regulačných opatrení. Existuje odôvodnený strach, že by to znamenalo preteky ku dnu.

Ak sú štandardy v Spojených štátoch iné a vyjednávacia pozícia EÚ je slabá, ako si môže EÚ svoje štandardy ubrániť?

To je otázka, na ktorú nevieme odpovedať.

Chcieť dnes nahradiť národné súdy niečím iným, je anachronizmus.

Aký je váš názor na obavy aktivistov ohľadom Systému investičných súdov? Ide o mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátmi (ISDS), pričom rozhodnutia týchto súdov by boli nadradené národným súdom.

Je na to dvojaký pohľad. Názor post-komunistických štátov, ktoré uzavreli investičné dohody so Spojenými štátmi, je odlišný od názoru západných štátov EÚ. Slovensko aj Česko ešte v rámci Československej federatívnej republiky uzavreli v roku 1991 investičné dohody, v ktorých je zakotvená aj ochrana amerických investorov a arbitráž ako spôsob rozhodovania ich sporov so štátom. Nastavenie je dnes výrazne v prospech amerických investorov. Preto sa aj české a slovenské ministerstvo hospodárstva nazdávajú, že keď TTIP prejde, mechanizmus, ktorý je pre Slovensko nevýhodný, nahradí mechanizmus ISDS zo zmluvy TTIP. Z ničoho však nie je zrejmé, či bilaterálne dohody automaticky zaniknú prijatím TTIP. V minulosti mechanizmus ochrany amerických investorov medzinárodným arbitrážnym konaním mal určité opodstatnenie, pretože súdna moc mala v postsocialistkých štátoch na začiatku 90. rokov mnohé nedostatky. Chcieť však dnes nahradiť národné súdy niečím iným, je anachronizmus.

Aké sú skúsenosti Slovenska s týmto mechanizmom?

Slovensko má skúsenosti s podobným mechanizmom ICSID, ktorý súvisí s našim členstvom v Svetovej banke. Pred niekoľkými rokmi ICSID prijal rozhodnutie, že slovenská vláda musí Československej obchodnej banke zaplatiť asi 25 miliárd slovenských korún. Musíme si uvedomiť, že v globálnom meradle postupne narastá počet sporov, ktoré zahraniční investori riešia prostredníctvom ISDS. Vo väčšine prípadov spory vyhrávajú zahraniční investori.

Americký poľnohospodársko-potravinársky komplex je schopný zaplaviť slovenský trh svojimi výrobkami.

Čo sú pre Slovensko najcitlivejšie oblasti v rokovaniach o TTIP?

Nielen pre Slovensko je to ochrana spotrebiteľských záujmov, zdravia a životného prostredia. Ďalej určite poľnohospodárstvo. Americký poľnohospodársko-potravinársky komplex je efektívnejší a je schopný zaplaviť slovenský trh svojimi výrobkami. Spojené štáty navyše presadzujú znižovanie dotácií do agrosektoru. Dokonca to postavili tak, že inak neustúpia v znižovaní čí harmonizácii regulačných požiadaviek pre automobilový priemysel. Určite aj ISDS je dôležitý.

Mali by sa rokovania zastaviť alebo pokračovať? Pretože uvažovať o zastavení znamená klásť si otázku o zmysle celého TTIP.

To je politické rozhodnutie. Rozhodujúce slovo má v EÚ ekonomicky najsilnejší štát. Jeho hlavní predstavitelia zatiaľ tvrdia, že výhody dohody sú väčšie ako riziká. Politicky si neviem predstaviť, že by z večera do rána zmenili svoj slovník. Reálnejšie je, že rokovania sa budú naťahovať. A niektoré sporné časti sa napokon vylúčia, aby sa niečo prijalo.

Po priznaní štatútu trhovej ekonomiky Číne bude možnosť vyjednávať na pôde WTO obmedzená.

Na základe zmluvy so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) bude Čína od decembra považovaná za trhovú ekonomiku. EÚ stále diskutuje, ako to riešiť, Európsky parlament sa tým zaoberá tento týždeň. Ako sa má EÚ k tomu postaviť v momente, keď Čínu obviňuje z dumpingu čínskych produktov?

EÚ nie je jediná, ktorá váha. Váhajú aj Spojené štáty, Kanada, Mexiko, hoci mnohé štáty už Číne priznali štatút trhovej ekonomiky. Po jeho priznaní bude možnosť vyjednávať na pôde WTO obmedzená. Antidumpingové procedúry budú oveľa zložitejšie a je menej pravdepodobné, že sa niečo podarí dosiahnuť.

Teraz hovoríme o vyšších clách na import…

… ktoré by mohli čiastočne ochrániť európsky trh. V najkritickejšej situácii je oceľ. Problém vznikol výrazným zvýšením čínskej produkcie. Dnes má asi polovičný podiel na svetovom trhu. Súťaží lacnejšou oceľou z troch dôvodov: dotáciami na elektrickú energiu, ktorá je potrebná pri výrobe ocele; nižšou ochranou pri emisiách CO2; a zatiaľ nižšími nákladmi na pracovnú silu, ktoré ale stále rastú. Čína je preto dodnes schopná produkovať oceľ lacnejšie, čo je jeden z dôvodov, ktorý ruinuje európsky oceliarsky priemysel. Ale nejde len o oceľ. Ak Čína získa štatút trhovej ekonomiky, nebude už možné použitie obranných rokovaní na pôde WTO tak ako doposiaľ. Existujú odhady, že by to mohlo znamenať stratu 3,5 milióna pracovných miest v EÚ.

Istým riešením by bolo zníženie cien elektriny investíciami do obnoviteľných zdrojov.

Ale aj Čína prisľúbila obmedziť výrobné kapacity na poslednom stretnutí s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

To je pravda. Keďže sa diskutuje o udelení štatútu trhovej ekonomiky, Čína prichádza aj s protiponukami. Udelenie štatútu Číne sa možno dá oddialiť o dva – tri roky, ale to nie je konečné riešenie. Konečným riešením nie je ani zníženie environmentálnych štandardov v EÚ, ako to chce európsky oceliarsky priemysel. Istým riešením by bolo zníženie cien elektriny. No nie zvyšovaním dotácií pre existujúce zdroje, ale investíciami do obnoviteľných zdrojov. Nie hneď, ale perspektívne môžu znamenať zníženie cien elektriny.

Čítajte aj: Čína odmieta dotované ceny ocele, z krízy viní terorizmus

Lenže neobrátil sa trend už aj v Číne? Platy v Číne stúpajú, lebo chce podporiť domáci dopyt. A aj ona sa predsa zaviazala v Parížskej dohode k znižovaniu emisií.

Čína to berie vážne. Na druhej strane si treba pozrieť, koľko nových zdrojov na fosílne palivá dnes otvára. Ako rýchlo dokáže znižovať emisie CO2, nie je napriek sľubom isté.

Má EÚ iné možnosti ako brániť svoj oceliarsky priemysel okrem investícií do obnoviteľných energií a znižovaním cien elektriny?

Možno technologickými inováciami, ktoré znížia náklady produkcie. Problém čínskeho importu je ale širší: týka sa požiadaviek  na ochranu životného prostredia a zdravia. Tlak v tomto smere na Čínu musí pokračovať. Čína na tento tlak napokon postupne reaguje.

REKLAMA

REKLAMA