Ľavica a podnikatelia nemusia byť nepriatelia

Brigita Schmögnerová hovorí o vzťahu modernej ľavice k podnikateľom, o význame biznis sféry pre spoločnosť ale aj o CSR politikách. Bývalá ministerka financií je presvedčená, že s eurom malo Slovensko ešte počkať.

Brigita Schmognerová
Foto: Štefan Puškáš/TASR
  • Musí byť vzťah medzi podnikateľskou sférou a sociálno-demokratickou vládou nevyhnutne nepriateľský? Vychádzam z aktuálnych sťažností podnikateľov napr. na zmeny v zákonníku práce…

Musíme vychádzať z toho, že zákonník práce bol pred tým skutočne veľmi liberálny. Navyše bol doplnený reformami v sociálnej sfére, ktoré znížili ochranu nezamestnaných. To všetko vyústilo do vzniku nerovnováhy. Na jednej strane je ochrana zamestnanca i nezamestnaného veľmi nízka. Na druhej strane to bola veľmi výhodná situácia pre podnikateľa.

  • Ja som však nechcela polemizovať o zmenách v zákonníku práce. Chcela som vedieť, či je vôbec možné, aby podnikatelia takúto ľavicovú politiku prijímali, alebo sa minimálne nestavali do takej opozície ako na Slovensku.

Len by som dokončila myšlienku – bolo možné postupovať dvoma spôsobmi: Zmeniť zákonník, ako to urobila táto vláda, alebo ho ponechať tak ako bol a zvýšiť ochranu nezamestnaného. Podnikatelia by možno uvítali ten druhý prístup. Ale oba varianty by viac-menej mohli zodpovedať hodnotám sociálnej demokracie. Vláda sa rozhodla ísť prvou cestou a nemyslím si, že by podmienky tak veľmi sprísnila, aby si to vyžadovalo takú ostrú kritiku podnikateľskej sféry.

  • Na Slovensku sa často diskutuje o tom, či je možné skĺbiť ľavicové videnie sveta a podnikanie.

V prvom rade tu neexistuje nevyhnutne antagonistický vzťah medzi sociálnou demokraciou a podnikateľskou sférou. Ľavica si uvedomuje, kto tu vytvára hodnoty, ktorými sa uspokojujú potreby, kto vytvára pracovné príležitosti, atď. Na druhej strane nemôže súhlasiť s tými podnikateľmi, ktorí v podnikaní nevidia nič iné len príležitosť na zisk. Sú však podnikatelia, ktorí vidia ďalej a uvedomujú si, že podnikaním sa vytvára aj určitý záväzok voči spoločnosti a z hľadiska dlhodobej úspešnosti je dôležité, aby sa nepozerali len na krátkodobý prospech, ale aby si všímali aj vzťahy k zamestnancom, okoliu, v ktorom podnikajú… Nemusí to byť len podnikateľ, ktorý je člen sociálnej demokracie. To je človek, s ktorým ľavica nájde spoločnú reč.

  • Tým vlastne pripúšťate, že súkromná podnikateľská sféra a teda samotný trh je schopný sa aj sám vyvíjať spôsobom, ktorý je sociálne a environmentálne uvedomelý a solidárny aj bez nevyhnutnej regulácie.

Samoregulácia je dôležitý prvok. Určite by som ho nechcela zatratiť. Ale nerieši všetko a uvedomuje si to aj časť podnikateľskej sféry. Zoberme si situáciu, že niektorí podnikatelia sa rozhodnú správať sociálne a ekologicky a iní si povedia, že je to zbytočné. Uvedomelý podnikateľ sa tak dostáva do nevýhodnejšej konkurenčnej situácie. Takže aj on má záujem, aby tu boli určité štandardy, ktoré by mal spĺňať každý. Ak sa rozhodne ísť ešte ďalej, sociálno-demokratická vláda mu môže len zatlieskať.

  • A nie je táto väčšia uvedomelosť akýmsi súčasným trendom medzi podnikateľmi? Vidíme, že aj na Slovensku sa čoraz viac firiem zapája do rôznych CSR aktivít a môže sa zdať, že je to vývoj, na ktorý sa dá spoľahnúť.

Je treba rozlišovať medzi pozitívnym trendom, ktorý vy spomínate a podnikateľmi, ktorí sa často skrývajú za hlavičku CSR a pritom im ide o niečo úplne iné – určitú módnu vlnu, PR kampaň, atď. To je bežná prax aj v západných štátoch, ktoré majú dlhoročnú tradíciu v CSR.

  • Vy ste dnes na prednáške povedali, že globalizácia prináša výrazný tlak na znižovanie miezd. Na Slovensku, ktoré značne profituje z globalizačných aspektov ekonomiky, zaznamenávame aktuálne výrazný rast miezd, ktorý dokonca prvýkrát predstihol produktivitu práce. Akoby táto realita narúšala to, čo ste povedali, alebo nie?

Slovensko podľa mňa skôr profituje z internacionalizácie v rámci EÚ ako z globalizácie. Výrazne sa zvyšuje hospodársky rast, ale iba postupne sa to odráža aj na príjmovej situácii obyvateľov. To, že mzdy rastú rýchlejšie, je vlastne iba dobiehaním zaostávania, ktoré tu bolo v predchádzajúcich rokoch. Samozrejme že vo všeobecnosti by dynamika miezd nemala predbiehať produktivitu práce. Ale otázka je, či naozaj podnikateľská sféra robí všetko pre to, aby produktivita práce rástla rýchlejšie.

  • Na podnikateľoch bude do značnej miery závisieť aj ďalší vývoj po prijatí eura. Čo podľa vás urobí euro so slovenskou realitou?

To veľmi úzko súvisí s tlakom na mzdy. Nemôžeme čakať, že tento tlak poľaví, pretože vstup do eurozóny prinesie zvyšovanie cien – či si to niekto pripustí alebo nie.

  • Aké výrazné, podľa vás?

To si netrúfnem predpovedať. Môžeme iba porovnávať so situáciou v štátoch južnej Európy a naposledy v Slovinsku. Dôsledkom tohto procesu bude prehlbovanie tlaku na zvyšovanie miezd. Nemôžeme žiadať, aby sa v tomto smere uskromňovali iba zamestnanci. Toto je naozaj výzva pre podnikateľskú sféru, aby hľadala rôzne spôsoby, ako zvýšiť produktivitu práce a konkurencieschopnosť. To sa nezaobíde bez inovácií, či už organizačných alebo technologických a produktových.

  • Momentálne je však zdražovanie živené najmä situáciou na svetových trhoch a nebude to inak ani po vstupe do eurozóny. Pri tom existuje tendencia všetko zvaľovať na euro. Ako vnímate túto debatu o príčinách inflácie?

Určite ide o viaceré faktory a niektoré nie sú spojené s eurom – najmä energie a potraviny. Ale vstupom do eurozóny sa urýchli proces vyrovnávania cenových hladín. Dokazuje to teória aj prax iných krajín. Situácia na svetových trhoch ropy a potravín bude tento proces len viac komplikovať.

  • A z hľadiska slovenskej konvergencie je 2009 vhodný okamih na vstup do eurozóny?

Táto otázka sa mala začať rozoberať v roku 2003 a určite pred 2005, keď sa rozhodlo o vstupe do ERM II. Dnes je už neaktuálna.

  • To je pravda. Ale zaujíma ma váš názor, či vstupujeme vo vhodnom okamihu, alebo sme mali ešte počkať ako Česi.

Česi sa rozhodli prijať vyčkávaciu taktiku oveľa skôr. Neprijali žiadny záväzok vstúpiť do eurozóny k určitému dátumu. A to má iné implikácie ako rozhodnutie predchádzajúcej vlády, ktorá tento záväzok prijala. Pre nasledujúcu vládu bolo ťažké záväzok neprebrať.

  • Takže prijímame euro predčasne…

Ja som od začiatku hovorila, že sa z toho urobila súťaž a k vytváraniu časového harmonogramu pre vstup do eurozóny sa malo pristupovať zodpovednejšie.

  • Mali sme ešte počkať na vyššiu cenovú konvergenciu?

Nie len cenovú. Ide aj o protirečenie medzi reálnou a nominálnou konvergenciou. Tú nominálnu sme dosiahli, ale reálna je ešte veľmi ďaleko.


Brigita Schmögnerová pracuje ako viceprezidentka v Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD) v Londýne od semptembra 2005. Je zodpovedná za vytváranie politiky EBRD v oblasti životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, obstarávania a obchodu. Na Slovensku pôsobila ako poslankyňa NR SR a neskôr ministerka financií za SDĹ v prvej vláde Mikuláša Dzurindu. Rozhovor vznikol po skončení prednášky Brigity Schmögnerovej „Sociálna demokracia a podnikateľská sféra,“ ktorú v Bratislave zorganizoval  Friedrich Ebert Stiftung.

REKLAMA

REKLAMA