Byť v odboroch je viac sexi, ako byť v politickej strane

Nerozumiem, prečo považujeme sociálny dumping za hodnotu, hovorí na margo odmietania smernice o vyslaných pracovníkov v Čechách aj na Slovensku prezident Českomoravskej konfederácie odborových zväzov Jozef Středula.

http://euractiv.sk

Jozef Středula prispel k premene ROH na štandardné odbory. V roku 1990 sa stal podpredsedom základnej organizácie Odborového zväzu KOVO, v roku 2005 podpredsedom celorepublikového zväzu KOVO, kde pôsobil až do roku 2014, kedy ho zvolili za prezidenta ČMKOS. Na Slovensku tento týždeň vystúpil ako jeden z hostí konferencie „Sociálne partnerstvo a kultúra sveta práce“.

 

Tvrdíte, že jednou z najvážnejších výziev dneška sú rozdiely vo výške platov medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi EÚ. Aký veľký je tento problém s Vášho pohľadu?

Ten problém je obrovský. Keď sa pozrieme na akúkoľvek z kohéznych správ EÚ, tak okamžite vidíme, ako je to s hranicami. Neexistuje hranica pohybu kapitálu, nie je hranica pre pohyb osôb. Sú však obrovské, pretrvávajúce rozdiely v životnej úrovni ľudí žijúcich v nových a starých členských krajinách.

V niektorých prípadoch sa to dokonca zhoršuje a to pod vplyvom toho, ako postupuje kapitál. Kapitál v krajine, kde umiestnil svoju investíciu, mnohokrát nerobí to, na čo je zvyknutý z domova. Naopak, aplikuje tam úplne nový prístup investovania, aby vygeneroval ešte väčší hospodársky výsledok, ešte väčší zisk a ešte väčší odliv toho, čo sa tam zarobí na územie materského štátu. To je extrémne nebezpečné, pretože ľudia nie sú ochotní toto dlhodobo akceptovať.

 

Dosiahnutie mzdovej konvergencie nebude otázka budúcich 5 alebo 10 rokov, ale niekoľko desaťročí.

 

Ceny výrobkov a služieb sa vyrovnávajú, no mzdy nie. Konvergencia v mzdovej oblasti je prakticky nulová a jej dosiahnutie nebude otázka budúcich 5 alebo 10 rokov, ale niekoľko desaťročí, v niektorých prípadoch storočí, pokiaľ tempo konvergencie bude tak nízke, ako je teraz. A za to jednoznačne zodpovedajú vlády, napríklad nastavením minimálnych miezd a samozrejme tiež investori, lebo sa chovajú v krajine podľa svojich predstáv a postupov.

 

Čím si vysvetľujete, že politické reprezentácie v našom regióne na toto netlačia viac?

 

Nie vždy si politik uvedomuje všetky dôsledky svojho konania a mnohokrát svojim občanom dôveruje menej než tým, ktorí sú schopní mu pridať na volebnú kampaň. Potom sa pohybujeme v rovine od čistých lobistických záujmov až po skutočné záujmy niekoho ovplyvniť politiku alebo tvorbu zákonov vo svoj prospech. To je tragédia, lebo to sa potom prejaví. Ak liberálny smer cieli na individualizmus a záujmy kapitálu, v Českej republike to má za následok, že sa 8 rokov nevyvíjala minimálna mzda a dostali sme sa pod úroveň minimálnej mzdy, ktorá je na Slovensku. Nie, že by som vám neprial, som rád, že ju máte, ale je to zle. Je dôležité si uvedomiť, kam to vlastne chceme smerovať. Chceme dvoj alebo viacrýchlostnú EÚ? Chceme dvoj alebo viacúrovňový sociálny dumping? V sociálnej kohézii sme nijako nepostúpili z výnimkou vecí, ktoré sú dané smernicami EÚ a zaviazali sme sa ich garantovať.

 

Česká republika a Slovensko sa však ďalšiemu vývoju v tejto oblasti bránia. Parlamenty oboch krajín udelili žltú kartu návrhu smernice o vysielaných pracovníkov, ktorá by mala zrovnať mzdy za rovnakú prácu v rovnakej krajine.

 

Je to úplne jednoznačný príklad, kde aj tak jednoduchý princíp ako je rovnaká mzda za rovnakú prácu na rovnakom mieste začíname komunikovať ako prekážku pre konkurencieschopnosť.

Na Slovensku o tom neprebehla žiadna diskusia než sa NR SR pridala k žltej karte. Diskutuje sa o tom v Čechách?

 

Pani europoslankyni som povedal, že ona tiež poberá rovnakú mzdu za rovnakú prácu na rovnakom mieste. Prečo to teda odopiera vlastným občanom?

 

Diskutuje nie je to správne slovo, je na túto tému hádka už niekoľko mesiacov a miestami je to až tvrdé. Nie som ochotný pochopiť situáciu, kedy som sa dostal do diskusie s jednou europoslankyňou za Českú republiku a tá vysvetľovala, ako je tento princíp škodlivý. Tak som pani europoslankyni povedal, že ona tiež poberá rovnakú mzdu za rovnakú prácu na rovnakom mieste. Prečo to teda odopiera vlastným občanom?

(Pôvodne boli europoslanci platení podľa výšky platu poslanca národných parlamentov. Keďže to znamenalo veľké rozdiely v odmeňovaní, najmä medzi poslancami zo starých a nových členských štátov, parlament platy v roku 2009 zjednotil – pozn. red.)

Čo je to za rovnosť? Na to mi odpovedala, že ona sa z toho neteší, pretože, keď pracovala v českom parlamente bolo to lepšie. Tak som jej povedal, aby sa vzdala mandátu, že už sa niekto, kto to bude za tie peniaze robiť nájde. Až takto sú niektorí schopní argumentovať, pre mňa úplne nezmyselne a proti záujmom ľudí. Prečo by ten, kto je svojim zamestnávateľom vyslaný pracovať niekam nemal dostať rovnakú mzdu za rovnakú prácu na rovnakom mieste? Až tak túžime po sociálnom dumpingu? Je až tak vysokou hodnotou? Pre ľudí nie je. Niekedy si nie sme schopní uvedomiť, čo tieto kroky znamenajú a aké majú dôsledky. Potom vzniká možnosť, že politik presadzuje veci, ktoré si ľudia vôbec neželajú.

 

Na Slovensku je v tejto otázke viac-menej politický konsenzus, je to tak aj Čechách?  

 

Vládna koalícia sa postavila za žltú kartu. Významná časť opozície s výnimkou komunistov by to ešte pritvrdila. Jediný, kto sme sa proti tomu otvorene postavili sme boli my.

 

Povedali ste, že sa snažíte odbory v západných krajinách motivovať, aby vo svojom domácom prostredí otvárali so svojimi partnermi z prostredia biznisu otázku, ako sa ich dcérske spoločnosti správajú k zamestnancom v nových členských krajinách. S akou odozvou sa to stretáva?

 

Poviem konkrétny príklad, kde sa to prejavilo úplne perfektne. Išlo sa o uzatvorenie firmy v českej republike, ktorá sa volala Siemens Kolejová vozidla. Bolo to v Prahe, pracovalo tam 1000 zamestnancov a vyrábali vozy metra alebo električky. Túto firmu sa spoločnosť Siemens rozhodla zavrieť v júli lebo usúdili, že to je najlepší čas, keďže ľudia sú na dovolenkách a nebudú sa nejako zhromažďovať. Ľudia mali v tej dobe príjem približne 20 tisíc (českých) korún v hrubom.

Všetka práca z tej firmy sa previedla do Rakúska a Nemecka, teda nie na východ, ale ešte do drahších destinácií. Vtedy sme v spolupráci s kolegami z Nemecka z IG Metall-u (najväčší nemecký odborový zväz) dosiahli to, že sme pre zamestnancov vybojovali absolútne najväčšie odstupné, aké kedy bolo. Za rok po tom, čo firma oznámila, že končí, mali priemerné zárobky 80 tisíc korún. Na to sa potom počítalo odstupné, ktoré bolo medzi 12 až 24 násobkom. Solidarita nie je z nášho pohľadu len prázdne slovo.

 

Kritizujete koncept, ktorý v súčasnosti v EÚ dosť rezonuje a síce „Priemysel 4.0“, v ktorom ide najmä o ambíciu priemysel digitalizovať. Hovoríte, že by sa malo hovoriť skôr o „Spoločnosti 4.0“ pretože sa málo debatuje o tom, aké spoločenské náklady sú s digitalizáciou spojené. Čoho sa obávate?

 

Obávam sa toho, že nemáme možnosť ovplyvniť rozhodovanie tých firiem. Bojím sa toho pomerne dosť. V ČR máme asi 70 % produktivitu práce ale len tretinové mzdy. Za jedného nemeckého zamestnanca si kúpite troch českých. Teraz si predstavte, že do tejto situácie zapojíte nejaký automat. Prečo nie, to je vývoj, nedá sa tomu zabrániť. Ale v tom prípade začnete strácať veľa pracovných príležitostí a pretože nemáme zatiaľ kompetenciu v spolurozhodovaní takú, ako si predstavujeme, to miesto môžeme úplne stratiť a na území ČR sa nevytvorí žiadne pracovné miesto, kde by sa ten človek mohol zamestnať. Môže to dopadnúť tak, že naozaj príde k fatálnemu prepadu zamestnanosti. Nie za jeden deň, ale postupne. Momentálne máme jednu z najnižších mier nezamestnanosti v EÚ, je ale otázne dokedy táto výhoda bude trvať, pretože máme jeden z najväčších podielov priemyslu na tvorbe HDP.

 

Priemysel 4.0 je pre priemysel, nerieši otázku sociálnych alebo spoločenských dopadov.

 

Hovorí sa, že až 50 % pracovných miest môže byť ohrozených digitalizáciou. Preto musíme klásť otázky, či to neohrozuje celú spoločnosť. Pretože to potom otvára aj otázky, kto bude nakupovať, keď nebudete mať príjem az čoho budete platiť sociálne dávky. Ak sa dane vyvádzajú mimo ČR a do daňových rajov, ako dlho bude štát schopný hradiť sociálnu starostlivosť, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie, obranu? Najvyššie príjmy štátu sú z daní právnických osôb a z odvodov. Z tohto pohľadu je tu ohrozenie pre celú spoločnosť. Priemysel 4.0 je pre priemysel, nerieši otázku sociálnych alebo spoločenských dopadov. Žiadame, aby sa o tom okamžite začalo diskutovať.

 

Tvrdíte, že vy by ste – na rozdiel od iných speakrov na konferencii – o miere organizovanosti odborov a zamestnávateľov vôbec nediskutovali, pretože toto ogranizovanie je násobne vyššie ako organizovanie ľudí v politických stranách. Argumentujete, že nie je možné, aby parlamentná strana mala niekoľko stoviek členov a rozhodovala o celej krajine a zároveň hovorila o tých, ktorí majú rádovo viac členov, že sú to outsideri, s ktorými sa nerozpráva. Nie je teda klesajúca základňa problém? 

 

My určite nebudeme nikdy túžiť po moci. Pretože, ak by sme k tomu pristúpili – a čas od času aj naši členovia diskutujú, či nezaložia nejaký politický subjekt – zmenili by sme základný dôvod pre existenciu odborov. V ČR medzi rokom 2014 a 2015 prišlo do odborových zväzov, ktoré sú súčasťou našej konfederácie asi 11 tisíc nových členov. Bolo založených cez 100 nových odborových organizácií. Len keď vezmem tento počet, je väčší ako počet mnohých členských základní tradičných parlamentných politických strán. V ČR platí, že byť odborovo organizovaný je vyslovene viac sexi, než byť členom politických strán. Z tohto pohľadu sa nesťažujem, že by ľudia k odborom nejako netiahli.

V ČR je odhad odborovej organizovanosti na úrovni pol milióna, len v našej konfederácii je to 300 tisíc. Občas sa niektoré agentúry snažia zistiť, aká je užitočnosť odborov. Naposledy v ČR v roku 2014 vyšlo, že 63 % percent ľudí považuje odbory za dôležité a potrebné. Neviem, aký by bol výsledok pre politické strany.

REKLAMA

REKLAMA