Demokracie potrebujú kvalitnú reguláciu lobingu

Pokiaľ sa lobing nezbaví príchute korupcie a nebude znovuobjavený ako užitočný nástroj na podporu demokracie a demokratického rozhodovacieho procesu, nie je veľmi veľká nádej na jeho efektívne právne zakotvenie. Američania potrebovali sto rokov na to, aby na to prišli, uviedol v rozhovore pre český EurActiv expert na lobing Marcin Michal Wiszowaty z univerzity v poľskom Gdaňsku.

Marcin Michal Wiszowaty
foto: Marcin Michal Wiszowaty, zdroj: EurActiv.cz
  • Poľsko prijalo zákon o lobingu už pred niekoľkými rokmi. Ako sa zákonná regulácia lobingu zatiaľ osvedčila? Podľa Wojciecha Waglowskeho z poľskej pobočky agentúry Fleischmann- Hillard priniesla len vyššiu záťaž pre firmy a politikov. Súhlasíte?

Súhlasím s názorom, že poľská právna regulácia lobingu, podobne ako v ďalších krajinách Európy, je do značnej miery neúčinná. Prijatie zákona o lobingu mohlo byť pokladané svojim spôsobom za úspech, pretože väčšina európskych štátov sa zatiaľ tak ďaleko nedostala.

Ale regulácia by mala byť predovšetkým účinná. A poľský zákon má v tejto oblasti hneď niekoľko medzier. Predovšetkým lobistom nenariaďuje, aby podávali správy o svojich aktivitách. Reporty sa vzťahujú len na verejných činiteľov. Sankcie tiež nie sú príliš vysoké. A za najhoršiu pokladám skutočnosť, že zákon nereguluje väčšinu aktivít lobistov, ale obmedzuje sa len na legislatívny proces. Taktiež právna definícia samotného lobingu je pomerne nedokonalá. Zákon ako taký by mal byť úplne prepracovaný.

  • Sám Wojciech Waglowski odporúča reguláciu lobingu pomocou členstva v združeniach a vytvorením etického kódexu pre lobistov.

Nie som zástancom regulácií pomocou etických kódexov. Podľa mňa je to len zdanlivá regulácia, ktorú sami lobisti podporujú v snahe vyhnúť sa dôsledkom reálne efektívnych zákonov. Samozrejme, etické kódexy podporujem, ale len ako určité doplnenie legislatívnych noriem.

  • Keď sa pozriete na odlišné systémy regulácie v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, či vo Veľkej Británii, ktorý typ prístupu ku kontrole lobingu osobne preferujete? Česká republika na prvý zákon o lobingu len čaká. Čo by ste odporučili českým zákonodarcom pri jeho príprave?

Za tie roky, ktoré som venoval výskumu regulácie lobingu vo svete som mal príležitosť vypozorovať jednu dôležitú vec. Napriek tomu, že je americká legislatíva považovaná správne za jednu z najlepším na svete (ale stále nie je úplne dokonalá)- funguje efektívne len v Spojených štátoch. Základnou chybou mnohých zákonodarcov je, že kopírujú americký spôsob regulácie lobingu bez toho, že by vzali na vedomie národné špecifiká svojej krajiny. Stredná a východná Európa stále trpí postkomunistickou traumou, ktorú okrem vysokej miery korupcie charakterizuje slabá občianska spoločnosť, kde veľkú úlohu hrajú známosti a rodinné väzby. Stále tak čakáme na prvý systém regulácie lobingu, ktorý by sa adaptoval na tieto špecifické podmienky vo východnej Európe.

Preto sa mi ani nezdá ako dobrý nápad preberanie modelov z Nemecka a Rakúska. Skúsenosti a úspechy týchto krajín pri regulácii lobingu môžu byť určite užitočné, ako celok ale v našej časti Európy nefungujú. Prial by som Českej republike, aby bola prvou krajinou strednej a východnej Európy, ktorá prijme kvalitný a efektívny zákon o lobingu a stala sa príkladom pre ostatné štáty v tomto regióne.

  • Keď porovnáte pozíciu, akú majú lobisti v Spojených štátoch a v EÚ, aké sú hlavné rozdiely oboch systémov? Mala by sa Európska únia od USA niečomu priučiť?

Odpoveď na túto otázku by vydala na samostatnú publikáciu. Predovšetkým, povaha lobingu v EÚ a v Spojených štátoch je veľmi odlišná. To je dané vývojom oboch systémov. Lobing bol v Európe odpozorovaný až oveľa neskôr. Predtým bol lobing v prospech súkromných spoločností a záujmov zakázaný alebo blokovaný korporativizmom, vďaka ktorému mohli štáty kontrolovať záujmové skupiny. Experiment s korporativizmom ako alternatívou k lobingu ale zlyhal.

V Európe sú aktivity lobistov pracujúcich pre verejné blaho väčšinou podporované. V Spojených štátoch je dovolené zastupovať a podporovať súkromné záujmy. Myšlienka zjednotenia Európy ponúka spoločnú akciu, zatiaľ čo záujmy jednotlivých krajín a skupín sú protichodné. Lobovanie v EÚ je vnímané prizmou myšlienky na zjednotenie, zatiaľ čo lobing je primárne profesionálna obhajoba záujmov, tých spoločných i odlišných. Ich súťaženiu sa nedá vyhnúť ani ho zakázať.

  • Z výsledkov výskumu v ČR, na ktorom sa podieľal aj EurActiv vyplýva, že takmer 80 percent veľkych podnikov v Čechách podporuje nejakú formu regulácie lobistických skupín a 50 percent by uvítalo priamo zákonnú úpravu pôsobnosti týchto záujmových skupín. Cítite v Pošlku podobne silné volanie po prísnejšom prístupe k lobistom?

Veľa ľudí si zamieňa lobing s korupciou. Prekvapuje ma, koľko respondentov, ktorí podporujú reguláciu lobingu tým vlastne myslí boj s korupciou. V Poľsku tak uvažuje viacero ľudí, vrátane politikov. Pokiaľ sa lobing nezbaví príchute korupcie a nebude znovuobjavený ako užitočný nástroj na podporu demokracie a demokratického rozhodovacieho procesu, nevidím príliš šancu na jeho efektívne právne ukotvenie. Američania potrebovali sto rokov, aby na to prišli.

  • Európska únia už niekoľko rokov hľadá cestu ako podporiť transparentný systém fungovania záujmových skupín v Bruseli. Od júna tohto roku by mal vzniknúť dobrovoľný spoločný register lobistov Európskej komisie a Parlamentu. Podľa neziskovej organizácie Corporate Europe Observatory (CEO) je takéto opatrenie príliš mäkké a navrhuje preto povinnú registráciu lobistov. Združenie záujmových skupín v Bruseli (SEAP) to ale odmieta a navrhuje model dobrovoľnej registrácie lobistov. Čo by ste odporúčili Európskej únii v tomto smere Vy?

Ako ste sa už zmienili, lobisti sa vždy stavali- a pravdepodobne sa vždy budú- proti povinnej registrácii a zverejňovaniu svojich aktivít. Sotva to niekoho prekvapí. Musíme mať na pamäti, že kvalitná regulácia lobingu musí slúžiť bezpečnému demokratickému rozhodovaniu a jeho transparentnosti, nie záujmu lobistov.

Som zástancom myšlienky povinných registrov a pravidelných reportov o aktivitách lobistov, rovnako ako o ich zamestnávateľoch a klientoch. Tieto správy by pritom mali byť zverejňované už počas lobovania, nie až po jeho skončení.

Dobrovoľné registre a správy sú nebezpečné najmä tým, že navodzujú povrchný dojem kontroly nad lobingom. Verím, že po takmer dvesto rokoch súdnych procesov a rôznych chýb nastal čas na efektívnu reguláciu, ktorá bude rešpektovať súkromné záujmy a pritom fungovať pre blaho všetkých.

REKLAMA

REKLAMA