EÚ si nevie poradiť s ochranou spotrebiteľov

Brusel nemá jasnú víziu či stratégiu pri tvorbe legislatívy zameranej na ochranu práv spotrebiteľov. Vyhlásila v rozhovore pre EurActiv Ursula Pachlová, zástupkyňa generálneho riaditeľa zväzu európskych spotrebiteľov BEUC.

Ursula Pachlová
Zdroj: http://www.eesc.europa.eu/images/sections/INT/2009-03-13-consumerday/gallery/big/suite%2010%20e%20A%20J%20EU%20CONS%2013%20%2003%2009%20062.jpg

Diskusia o zlepšení ochrany spotrebiteľov v EÚ sa dostala do slepej uličky. Kameňom úrazu je miera harmonizácie práva. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, či sa vydať cestou minimálnej alebo úplnej harmonizácie.

Podľa Pachlovej EÚ chýba stratégia, či predstava, do akej podoby by sa legislatíva na ochranu práv spotrebiteľa mala vyvinúť. Pôvodným cieľom smernice o právach spotrebiteľov bola úplná harmonizácia práva na európskej úrovni. Táto cesta sa však ukázala ako nepriechodná a Európska komisia preto odporučila ísť miesto úplnej harmonizácie cez tzv. nepovinný nástroj, vysvetlila Pachlová.

V zelenej knihe exekutívy o európskom zmluvnom práve je nepovinný nástroj charakterizovaný ako prostriedok na prekonanie nejednotného zmluvného práva a stal sa alternatívou (tzv. druhým režimom) vzhľadom na vnútroštátne právo a ide tak o alternatívny súbor pravidiel.

Obhajkyňa práv spotrebiteľov uviedla, že belgické predsedníctvo združenie BEUC tesne pred vianočnými sviatkami zaskočilo. Aby dosiahlo schválenie smernice ešte pred vypršaním mandátu z nej vraj Belgičania prakticky vymazali zhruba polovicu textu.

„Išlo o komplikovanú situáciu. Niektoré vlády sa obávali, že sa úroveň ochrany spotrebiteľov v ich krajinách zníži, pre iné bola minimálna harmonizácia neprijateľná ako taká,“ vysvetlila Pachlová.

Belgicko teda v snahe o plnú harmonizáciu práva vo všetkých členských štátoch odstránilo tie časti smernice, ktoré považovala za nepriechodné (napríklad neprimerané zmluvné podmienky).

Podľa Pachlovej sa malo postupovať s väčšou rozvahou a viac priestoru sa malo venovať diskusii o ďalších krokoch. BEUC by radšej uvítala postup v zmysle zmiešanej harmonizácie – k úplnej harmonizácii by došlo všade, kde by to bolo možné a k aproximácii vo všetkých ostatných prípadoch.

Napriek tomu hodnotí situáciu pomerne optimisticky, keďže v najbližších týždňoch sa ňou bude zaoberať Európsky parlament a preto očakáva, že poslanci budú požadovať pre spotrebiteľov vyšší stupeň ochrany.

Súčasné obsadenie Európskej komisie nie je podľa nej pre politiku na ochranu spotrebiteľov priaznivá. V predošlom tíme bola ochrana spotrebiteľa samostatným portfóliom a mala ho na starosti komisárka Meglena Kuneva. Dnes je oblasť prerozdelená medzi viacerých komisárov.

V roku 2011 by Komisia mala začať rokovať o vzniku inštitútu kolektívneho odškodnenia. Pachlová je však voči vplyvu konzultácie skeptická. „Najmenej trikrát sme počas posledných desiatich rokov viedli diskusiu o tejto problematike,“ konštatovala. Ako ďalej uviedla, Komisia zavedenie systému kolektívneho odškodnenia neustále odkladá. Zástupkyňa BEUC z toho viní silnú podnikateľskú loby.

„Už viackrát sme mali dôkazy o tom, že by systém kolektívneho odškodnenia mal byť pre spotrebiteľov veľmi užitočným nástrojom," uviedla Pachlová. Zároveň sa podľa nej neukázalo, že by žiadosť o odškodnenie niektorý podnik priviedol k bankrotu.

Obhajkyňa práv spotrebiteľov ďalej naliehala na Komisiu, aby tento rok prijala kroky, ktoré by podporili objem cezhraničného obchodovania na internete. Napriek veľkému potenciálu, sa nepodarí uskutočniť 61 % cezhraničných online nákupov.

Európska legislatíva to pripisuje najmä rozdielom v právnych predpisoch jednotlivých krajín. Podľa nej však nechuť spotrebiteľov nakupovať cez internet spoza hraníc súvisí aj s prekážkami pri akceptovaní platobných kariet, obavami o ochranu osobných údajov a problémami s autorskými právami.


Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku nájdete tu

 

REKLAMA

REKLAMA