Euroskeptici sa môžu o TTIP pýtať dobré otázky

Predchádzajúce obchodné dohody USA mali negatívny dopad na práva zamestnancov a sociálne a environmentálne štandardy. Pri TTIP tieto skúsenosti treba využiť a vytvoriť nový, lepší model, hovorí v rozhovore pre EurActiv špecialistka na obchod a globalizáciu americkej odborovej federácie, Celeste Drake.

Celeste Drake
zdroj: euractiv.com

Aký je postoj AFL-CIO (najväčšia americká odborová organizácia) k Translatlantickému obchodnému a investočnému partenerstvu medzi EÚ a USA, tzv. TTIP?

Momentálne sa snažíme ovplyvniť jej obsah, čo sa do nej dostane, a čo sa vynechá. Ale stanovisko si vytvoríme až k jej finálnej verzii. Ešte je skoro úplne ju odmietnuť. Stále ju môžeme formovať do podoby, aká bude výhodná pre pracovníkov na oboch stranách Atlantiku.

Ktoré oblasti sledujete v rámci vyjednávaní?

Medzi hlavnými témami sú napríklad vyňatie špeciálnych práv pre zahraničných investorov – mechanizmus ISCS (Investor-state dispute settlement) – jasná ochrana pracovných práv a politík trhu práce.

Zaujímajú nás aj oblasti verejných služieb a verejného obstarávania, kde chceme zaistiť, že všetky vlády si udržia schopnosť rozhodovať o poskytovaní verejných služieb. Veríme, že verejné obstarávanie je nástrojom hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Poslednou, štvrtou oblasťou nášho záujmu je regulácia, teda zaistiť, že TTIP nebude zneužitá na dereguláciu.

Európania majú strach, že TTIP naruší sociálne a environmentálna štandardy v ich krajinách. V ktorých oblastiach by podľa vás mohlo dôjsť k oslabeniu amerických štandardov?

Napriek tomu že sociálna aj environmentálna ochrana je silnejšia v Európe, u nás nie je nevyhnutne univerzálne zlá.  Máme pocit, že USA majú navrch v regulácii finančných služieb a riešení krízy.

Zákon Dodd-Frank je veľký pokrok a niektoré krajiny si ho berú za vzor. Myslíme si, že je v úplnom súlade s americkými obchodnými záväzkami. Chceme sa ale vyhnúť tomu, aby vznikla situácia, ktorá dá bankám s veľkou finančnou mocou k dispozícii nové nástroje na boj s reguláciou.

Mnoho spotrebiteľských skupín, ktoré sa snažia o finančnú reformu na oboch stranách Atlantiku súhlasí s tým, že by sme nemali riskovať stabilizáciu ekonomiky kvôli lepšiemu prístupu týchto bánk na trhy.

Ako ovplyvnili predchádzajúce obchodné dohody USA práva zamestnancov, environmentálne  a sociálne štandardy?

Veľmi negatívne. Najlepším príkladom toho je NAFTA. Keďže je v platnosti už veľmi dlho a je to najväčšia americká obchodná dohoda, máme k dispozícii veľa údajov. V Kanade, USA aj v Mexiku sme zaznamenali nárast príjmovej nerovnosti a stagnácie miezd. Klesla organizovanosť v odboroch a narástla chudoba.

Samozrejme nemôžeme všetko zvaliť na NAFTU. Ale v kombinácii s dereguláciou a inými neoliberálnymi politikami ako je znižovanie daní, dochádzalo k znižovaniu investícií do infraštruktúry a ľudského kapitálu, čo spolu s NAFTOU vytváralo veľmi negatívny dopad.

Pri niektorých spotrebných tovaroch došlo k poklesu cien a zvýšeniu obchodných tokov. Tie by mali byť nástrojom zdieľanej prosperity, čo sa však nestalo.

Súčasné vyjednávania medzi EÚ a USA sú tak možnosťou ako sa poučiť z chýb a vytvoriť nový model.

Môžeme situácii pracovníkov pomôcť. Odbory na oboch stranách Atlantiku na tom pracujú. Občianska spoločnosť je veľmi aktívna. Možno vďaka tomu sa nám podarí dosiahnuť niečo lepšie.

Aké sú štatistiky v otázke vzniku nových pracovných miest vďaka takýmto dohodám?

Podľa našich informácií stratili USA kvôli NAFTE 700 000 pracovných miest. Toto číslo sa môže javiť nízke, vzhľadom na 20 rokov existencie NAFTY a veľkosti ekonomiky. Ak sa však pozrieme na predpokladané zisky TTIP, tieto čísla nie sú oveľa väčšie. Nie je nám úplne jasné na čom sú založené ekonomické modely, ktoré predpovedajú rast pracovných miest.

Podľa našich výpočtov stratili USA takmer 3 milióny pracovných miest v obchode s Čínou v rámci WTO (merané od roku 2001, keď Čína vstúpila do WTO). Nemyslíme si, že voľný obchod je sám o sebe nástrojom na zabezpečenie rastu pracovných miest. Existujú lepšie spôsoby, napríklad investovanie do infraštruktúry.

V súčasnosti tu máme krízu dopytu. Spotrebiteľský dopyt vytvorí nové pracovné miesta, to vytvorí dopyt a stále dokola. Ak však bude TTIP nasledovať model NAFTA, tlak prinesie skôr tlak na znižovanie m, čím sa dopyt zníži a tým sa stratia aj pracovné miesta. Odpoveď nie je viac škrtov a neoliberalizmu. Pre nás sú obchodné dohody nástroj na zlepšenie života ľudí, nie na vytvorenie lacných pracovných miest.

Systém riešenia sporov medzi investorom a štátom (Investor-state dispute settlement – ISDS) sa používa v dohodách s menej rozvinutými štátmi, ktorých právny systém sa nepovažuje za spoľahlivý. Prečo je nutné použiť ho v obchode medzi USA a EÚ s porovnateľnou úrovňou rozvoja právneho a súdneho systému?

Podľa nás je to preto, že je to požiadavka biznis komunity. Nielenže máme na oboch stranách spoľahlivé súdne systémy, ale máme tu transatlantické investície v hodnote 4,1 biliónov dolárov bez aplikácie mechanizmu ISDS.

Je toľko iných možností, ktoré môžu investori robiť namiesto vytvárania špeciálnych právnych nástrojov. Ak si nie sú istí stabilitou svojich investícií, nemusia investovať. Alebo môžu investovať v rámci individuálneho kontraktu, kde bude vláda dohliadať na investície, čo sa často aj deje. Môžu si zaplatiť poistenie v prípade politického rizika.

Existujú obavy, že nárast euroskeptických strán môže ohroziť uzavretie euroamerickej obchodnej dohody. Ako vnímate výsledky nedávnych európskych volieb?

Sledujeme to s veľkým záujmom. Je zaujímavé mať v Európskom parlamente ľudí, ktorí sa budú pýtať správne otázky o obchode, alebo budú v tejto oblasti skeptickejší. No pri pohľade na dopad výsledkov volieb na ostatné politiky, s ohľadom na krajne pravicové strany to nemusí byť vôbec dobré pre otázky pracovníkov. My však získavame informácie od našich odborových partnerov. Nezakladáme ich na volebných výsledkoch.

REKLAMA

REKLAMA