Euroval je hasenie ohňa ventilátorom

Situácia sa vyvíja, a preto sa pokojne môže stať, že o mesiac, o dva, bude natoľko odlišná, že aj ďalší poslanci prinajmenšom z koalície povedia, že sa nepodpíšu pod zmeny v dočasnom a trvalom eurovale, tvrdí predseda Národnej rady SR a líder koaličnej SaS Richard Sulík, ktorý chce svojich partnerov presvedčiť, že protikrízové mechanizmy sú hasením ohňa ventilátorom.

Richard Sulík, TASR
Zdroj: TASR/Michal Svítok

Slovensko chce byť poslednou krajinou, ktorá bude rozhodovať o prijatí zmien v dočasnom (EFSF) a trvalom (ESM) eurovale, strana SaS je proti opatreniam a názor zmeniť nechce. V čom sa to teda líši od toho, keby sa to hlasovaním zamietlo už teraz? Keď nechcete zmeniť postoj, prečo ste ochotní ďalej rokovať?

Veríme, že našich partnerov presvedčíme, aby aj oni boli proti dočasnému a proti trvalému eurovalu. Jasné, že by bolo lepšie o tom hlasovať teraz, ale keďže nemáme istotu, že by sme to dokázali zamietnuť, radšej to odsuňme.

Kalkujete s tým, že záležitosť dovtedy odmietne parlament inej krajiny?

Aj to sa môže stať, ale nie je to hlavný dôvod. Tým by malo byť, že sa budeme teraz stretávať a diskutovať a presviedčať. Situácia sa vyvíja a ja si pokojne viem predstaviť, že o mesiac, o dva, bude vyzerať natoľko inak, že  aj ďalší poslanci, prinajmenšom z koalície, povedia –  nie, ja sa pod to nepodpíšem.

Neobávate sa toho, že ak by Slovensko zmeny neschválilo ako prvé, viedlo by to k nejakým negatívnym konzekvenciám? Minimálne z hľadiska reputácie…

Nie. Aké konzekvencie nasledovali kvôli pôžičke Grécku? To je všetko len bu bu bu. Samozrejme, že európski politici sa vždy snažia o konsenzus. Ale to jednoducho nie je pravda a nebudeme sa tváriť, že sme za, keď nie sme za. Okrem toho, keď existuje právo veta a  máme právo ho využiť, potom ho aj chceme niekedy využiť a toto je jeden z tých momentov.

Lídrovi SDKÚ-DS Mikulášovi Dzurindovi ste narovinu povedali, že nezmeníte názor. Spomínali ste, že chcete ostatných partnerov presvedčiť, aby otočili postoj. Aké máte argumenty?

V prvom rade by sme takto hrozne zadlžili Slovensko. Ak sa hovorí, že možno vznikne nejaké „severné euro“ alebo, že sa musíme držať Nemecka, keď sa oni rozhodnú niečo robiť, vtedy bude predsa v prvom rade rozhodovať finančný stav danej krajiny. Nikto nebude riešiť – ale veď oni usilovne pomáhali všade, kde mohli. Bude napríklad rozhodovať, aký má Slovensko rating. A ja vám garantujem, že ak sa teraz zaviažeme vystaviť neodvolateľné a bezpodmienečné záruky za X miliárd eur, náš rating to zhorší a nie zlepší. Čiže sa sami pripravujeme o šance v budúcnosti. To je prvým dôvodom prečo sme proti.

Druhým je to množstvo peňazí. Keď všetko dáme dokopy – pôvodný dočasný euroval, jeho navýšenie plus trvalý – bavíme sa o násobkoch ročného rozpočtu. K tomu sa teraz ideme upísať, ideme sa týchto peňazí vzdať, ideme sa vzdať rozhodovacej právomoci, čo sa s tými peniazmi stane. Právomoc, ktorú má z ústavy parlament, ideme odovzdať v prospech nejakého subjektu, nejakej rady guvernérov, ktorú nikdy nikto nevolil a  bude bez mandátu od voličov rozhodovať, čo sa s  peniazmi stane.  Mám dokonca pochybnosti o ústavnosti. Nielen ja, veď aj v Nemecku prebiehajú žaloby.

Tretím a možno najdôležitejším dôvodom je, že euroval je hasenie ohňa ventilátorom. Nerieši problémy, ktoré sú. Keď je problémom, že krajiny majú veľa dlhov, nemôžete to predsa riešiť ďalšími dlhmi. Euroval je len o ďalších dlhoch.

V prípade, že by nastala situácia, že sa niektoré strany vládnej koalície dohodnú a odsúhlasia tieto opatrenia s opozičnou SMER-SD, bude to dôvodom pre rozpad vlády?

Odpoviem trošku inak. My z koalície určite nevystúpime a neodídeme, sme zodpovedným partnerom. To, že sa nevieme presadiť v jednej veci neznamená, že sa nevieme presadiť v ničom. Preto z koalície odchádzať nebudeme, ani sa tým nebudeme vyhrážať. Ale zároveň spravíme všetko, čo je v našich silách, aby sme tomuto nezmyslu zabránili.

Na adresu opozície chcem povedať, že Robert Fico niekoľkokrát za posledné týždne vyhlásil, že euroval nepodporí, kým nebude koalícia jednotná. To je samozrejme čistý alibizmus, ale v tomto prípade ho celkom vítam. Len dúfam, že výnimočne Fico dodrží slovo, lebo to by dalo nádej, že euroval neprejde.

V prípade, že euroval nakoniec neprejde či už na Slovensku, alebo v inej krajine, hrozí rozpad spoločnej meny?

Nie, určite nevidím dôvod na rozpad spoločnej meny. Spoločná mena sa určite nerozpadne, keď sa začnú konečne dodržiavať pravidlá, za ktorých vznikla. Celý problém, ktorý sa tu už rok a pol rieši na krízových sedeniach, summitoch, je len preto, lebo Európska komisia alebo krajiny eurozóny či ECB nedodržujú pravidlá, ktoré by dodržiavať mali. Ak by ich dodržiavali, bol by svet ďaleko lepší a pokojnejší.

Dnes však krajiny na periférii eurozóny nemajú reálnu možnosť dodržiavať limit pre deficit a  dlh. Z pohľadu pôvodne dohodnutých pravidiel sú otázne aj intervencie ECB na sekundárnych trhoch. Pravidlá eurozóny s takouto situáciou nepočítali. Považujete za riešenie „očistenie“ eurozóny od pefirérnych krajín? Nevyvolá to domino efekt? Tlak trhov už pociťuje aj Francúzsko, ako jeden z kľúčových štátov eurozóny…

Francúzsko nie je úplne bezproblémová krajina, ktorej všetky problémy spôsobilo Grécko. Francúzsko za posledných tridsať rokov nemalo ani raz vyrovnané ročné hospodárenie, ani raz neboli bez deficitu. Majú na obyvateľa dvakrát viac úradníkov ako napríklad Nemecko. Tí úradníci sú navyše mimoriadne dobre organizovaní v odboroch. Nech navrhnete akúkoľvek zmenu, už sú tam vlečky a kydajú na ulicu hnoj. To sú problémy. Netvárme sa, že jedno Grécko spôsobilo problémy Francúzsku.

Hovorili ste, že pravidlá sa nedajú dodržiavať… Nedajú a nemá zmysel plakať nad rozliatym mliekom a dookola konštatovať, že Grécko sa do eurozóny nikdy nemalo dostať, tak isto ako Taliansko pre svoj celkový dlh.

Ale sú aj iné pravidlá ako Maastrichtské kritériá. Napríklad článok 125 Lisabonskej zmluvy, na základe ktorého Grécko nemalo dostať žiadne peniaze už pred rokom a už minulý rok malo skrachovať. Som presvedčený o tom, že keby skrachovalo, už dnes by bolo z najhoršieho von.

To isté by sa malo uplatniť na Írov, Portugalcov, prípadne aj na Talianov a Španielov?

Začnem Talianmi. Je trošku prehnané hovoriť, že Taliansko skrachuje. Je veľký rozdiel medzi Talianskom a Gréckom. Severné Taliansko je možno najbohatším regiónom Európy. Takže sa netvárme, že je to kandidát tesne pred krachom. Ale žijú nad svoje pomery.

Keby skutočne platil článok 125 Lisabonskej zmluvy, už dávno by šetrili. Ale nešetria. Na čo? Veď nemajú žiadny motív šetriť. Taliansko má napríklad 2500 ton zlata ako rezervy. Pri dnešných cenách majú hodnotu viac ako 100 miliárd eur. Nech predajú to zlato, aby mohli poplatiť svoje dlhy. Prečo to nerobia?

Talianski poslanci majú čistý mesačný príjem 15 tisíc eur. Teraz Slovensko má cez EFSF platiť peniaze do Talianska, aby tam mohol mať poslanec 15-tisícový čistý mesačný príjem? Nech si dajú do poriadku výdavkovú stránku rozpočtu a hneď budú na tom lepšie. Jednu miliardu eur platí Taliansko ročne len za vozenie politikov. To je aj na nich obrovský peniaz. Nech si toto dajú do poriadku a hneď sú od krachu ďaleko.

Lenže v Taliansku sa nedeje nič, lebo premiér má iné záujmy. V takejto situácii nastavia ruku do EFSF, a my budeme vysvetľovať dôchodcom alebo bežným ľuďom, prečo musíme zdvihnúť nejakú daň, aby sme mohli za to platiť. To je proti akejkoľvek logike. Aj keď následky budú boľavé, my s EFSF, ani s ESM nesúhlasíme. 

Keby sme to takto očisťovali o krajiny, ktoré nemôžu alebo nechcú prijať opatrenia na to, aby si mohli zaslúžiť spoločnú menu, ako by mala vyzerať eurozóna, v ktorej môže byť Slovensko bez toho, aby muselo doplácať?

Krajiny, ktoré sa už do eurozóny dostali, nech v nej pokojne sú. Len nech platia pravidlá. To znamená, že minulý rok v januári sa Grécko dostalo do finančných problémov a jednoducho malo vyhlásiť platobnú neschopnosť. Spravil by sa hair-cut, dohodol by sa odklad, možno by sa neplatili úroky a život ide ďalej. Možno by už Grécku nikto nepožičal, možno by museli zo dňa na deň hospodáriť vyrovnane. A čo, veď to nie je žiadna tragédia.

Grécko má 134 tisíc vojakov. Viete si predstaviť, čo je to za armádu? Slovensko má 14 tisíc. Grécko má raz tak viac obyvateľov ako my a majú desaťkrát viac vojakov a to nehovorím o technike, veď oni sú vyzbrojení po zuby, pretože sa boja nejakého konfliktu s krajinou, ktorá je členom NATO. Členovia NATO sa nemôžu vzájomne napádať, takže je to len o biznise. Majú 100 tisíc úradníkov, navyše s mimoriadne slušnými platmi. Keby Grécko skrachovalo, videli by ste, ako rýchlo by nastal poriadok.

Bolo by to pre nich boľavé, to áno, ale už by boli z najhoršieho von.

Vy teda neveríte argumentu, že default krajiny by znamenal, že musí odísť z eurozóny?

Je to na nich, môžu-nemusia, ale nevidím priamy súvis. Keď boli Košice na pokraji krachu, nikto v Bratislave nehovoril, že slovenská koruna je ohrozená.

Ako vnímate návrhy na vydávanie spoločných európskych dlhopisov tzv. eurobondov?

To je čistý socializmus. Bude to znamenať, že ktorákoľvek krajina môže zadlžiť všetkých. Eurobondy sú nezmysel.

A nemohli by fungovať ani podľa navrhovaných pravidiel – s limitom, koľko eurobondov môže daná krajina vydať, postihmi za jeho prekročenie?

Všetko to síce pekne znie, ale presne takéto sú aj Maastrichtské kritériá. Máte limity – 3 %, 60 % a máte aj postihy. Lenže do konca roku 2010 došlo k ich porušeniu 97-krát a k postihom nedošlo ani raz. Prečo by tí istí ľudia, ktorí nedodržujú Maastrichtské kritériá, tí istí ľudia, ktorí majú dbať na dodržiavanie a nikoho nepostihovali, dodržiavali nové kritériá?

Pravdepodobne preto Nemci žiadajú vytvorenie eurovlády či fiškálnu koordináciu zavedením zlatého pravidla…

Potom je RVHP šuvix oproti tomu, čo sa tu chystá. Nebudeme rozhodovať o ničom – či už ide o sadzbu dane, základ dane alebo sociálny systém. O všetkom budú rozhodovať ľudia v Bruseli ktorých nik nevolil, nemajú žiaden mandát. To je demokracia? Mňa volili, som tu, lebo zastupujem 307 tisíc ľudí, ktorí v júni 2010 povedali, že chcú, aby ich zastupovala strana SaS.

Koľko tisíc ľudí povedalo, že chcú, aby Van Rompuy viedol hospodársku vládu. Koľko? Päť ľudí to povedalo, alebo dvaja ľudia sa na tom dohodli? Poďme sa baviť o základných demokratických princípoch alebo si povedzme, že demokracia už nie je, a že tu máme nejakú eurodiktatúru.

V konečnom dôsledku však akékoľvek opatrenia, či už vytvorenie nových inštitúcií a ich kompetencie, budú musieť byť ratifikované na národnej úrovni či už referendom alebo v parlamentoch, čiže nedá sa tomu uprieť istý typ demokratickej legitimity…

Áno, to je v poriadku, ale práve do tohto procesu zasahujeme my a  hovoríme, že zásadne nesúhlasíme. A pozrite, čo sa stane. To nie je tak, že niektorí sa vyjadria, že nesúhlasia a povie sa dobre, v poriadku, na toto nie je jednohlasný súhlas. Vyvíja sa tlak, maľuje sa čierny Peter na stenu, robí sa veľké bu bu bu a straší sa.

Zoberte si príklad Írska. Íri si dovolili v referende hlasovať proti Lisabonskej zmluve. Museli pekne opakovať. Únia dokonca asi dvomi miliónmi eur podporila kampaň. To je už úplne zvrátené, aby subjekt, ktorý má z toho ťažiť, platil kampaň. To je ako keď sa na východe Slovenska kupujú hlasy.

Môže sa stať, že niektoré krajiny začnú budovať užšiu spoluprácu mimo rámca EÚ. NemeckoFrancúzsko už niečo naznačili, hovoria o harmonizácii korporátnych daní, atď. Boli by ste za zapojenie Slovenska do takejto užšej Únie so spoločnými pravidlami?

Napríklad s harmonizáciou korporátnych daní? Samozrejme, že som proti, lebo potom prídeme už aj o posledné komparatívne výhody. Nemáme top vybudovanú infraštruktúru ako napríklad Nemecko, nemáme ani prírodné zdroje ako Nórsko, aj keď nie je členom Európskej únie, nemáme teda veľa výhod. Ale aspoň vieme flexibilnejšie a možno aj rozumnejšie nastaviť pravidlá na vytvorenie lepšieho podnikateľského prostredia ako je napríklad vo Francúzsku.

Určite netúžim ísť do klubu krajín, ktorých jediným príznakom by bol spoločný postup v hospodárskej politike napríklad v oblasti harmonizácie daní. Myslím, že Slovensko by spravilo veľkú chybu, keby do takéhoto klubu išlo. Iné môže byť, keď takéto krajiny vytvoria napríklad spoločnú menu, nejaké severné euro. Áno, tak tam sa snažme ísť.

A keď bude cenou akceptácia hlbšej hospodárskej integrácie v oblasti akou je napríklad daňová politika?

Potom to budeme musieť zvážiť a uvidieť, čo sú výhody a čo sú nevýhody a na základe toho sa rozhodnúť.

REKLAMA

REKLAMA