Igor Vida: Pokiaľ banky nebudú zdravé, nebude zdravé ani svetové hospodárstvo

S prezidentom Slovenskej bankovej asociácie Igorom Vidom sme sa rozprávali o súčasnom stave slovenského bankového sektora a tiež aktuálnych výzvach, ktorým čelí finančný systém na Slovensku, ale aj vo svete. Tvrdí, že slovenské banky sú vo veľmi dobrom stave, no prikláňa sa k názoru odborníkov, že ich čaká návrat k tradičným formám bankovníctva a v najbližších rokoch bude ich činnosť značne obmedzená.

Igor Vida
http://euractiv.sk
  • V poslednej dobe sledujeme neustále výkyvy vo finančnom sektore najmä v susednej Českej republike, Poľsku či Maďarsku. Aký je teda v súčasnej situácii stav slovenských bánk?

„Slovenské banky sú vo veľmi dobrom stave. Obzvlášť v porovnaní s tými v ostatných krajinách. Je to preto, že majú oveľa väčší objem depozitu ako bol objem úverov. Okrem toho celkový objem úverov nedosahuje ani 50 % HDP.  Úvery domácnostiam tvoria 20 % z tohto objemu a z nich  80 % sú hypotéky, čiže sú založené nehnuteľnosťami a žiadna z hypoték nebola poskytnutá v inej ako lokálnej mene. Vytvára to teda predpoklady na to, aby banky nemali žiadny systémový problém, tak ako v okolitých krajinách, kde v prípade, že mena výrazne oslabila, predražila sa hodnota hypoték. U nás k tomu dôjsť nemôže.“ 

  • Náš bankový sektor  proklamuje, že nie je nakazený tzv. toxickými aktívami. V iných štátoch je však situácia taká, že musí zasahovať vláda, čo je vnímané dosť kontroverzne. Aký je Váš názor na opatrenia typu – znárodňovanie bánk, či tvorbu tzv. bad bank na očistenie od toxických aktív.

„Bankovníctvo je chrbtovou kosťou každej ekonomiky.  Pokiaľ banky nebudú zdravé, nebude zdravé svetové hospodárstvo.  Preto je každý problém, ktorý nastane v tomto sektore, sledovaný veľmi úzkostlivo. Nejde o žiadny nový jav. Aj pri privatizácii našich bánk bolo treba pristúpiť k masívnemu ozdraveniu v hodnote viac ako 100 miliárd korún. Avšak zlé úvery vznikli vtedy, keď boli banky riadené štátom. Vláda, ktorá vstupuje do štruktúry bankovej inštitúcie si teda musí uvedomiť do akej miery chce ovplyvňovať jej činnosť a tiež musí mať jasnú stratégiu, ako z nej vystúpi, pretože tam nemôže byť dlho. Aj zo slovenskej minulosti vieme, že to nemusí dopadnúť dobre, ak politické rozhodnutia prevládajú nad ekonomickými.“

  • Verejnosť však citlivo vníma hrozbu „zvonku“, teda vplyv materských bánk s problémami na slovenské banky…

„Slovenská národná banka, ministerstvo financií a aj vláda sa snažia nastaviť také opatrenia, aby to na náš bankový systém nemalo žiadny vplyv. Bankový systém je zdravý a pokiaľ sa ho podarí do istej miery izolovať a urobiť  imúnnym voči tomu, čo sa deje v materskej banke, dôsledky by nemali byť príliš negatívne alebo ak, tak len zanedbateľné.  Keďže sme však členmi EÚ a musíme dodržiavať jej nariadenia a smernice, je potrebné  vyhnúť sa protekcionizmu.“

  • Aké sú teda perspektívy bankového sektora, hlavne, keď prihliadneme na to, že dôvera je mizerná?

„Naštrbenie dôvery k bankám a medzi bankami je najväčším problémom tejto krízy a môžu si za to vo veľkej miere samotné banky a tiež systém, ktorý nastavili mnohé krajiny. Perspektíva je podľa odborníkov jasná – návrat k tradičnému bankovníctvu. Podľa nich len taký biznis model banky, ktorý zaručuje priamy vzťah banky so zákazníkom, bude úspešný.  Zároveň zdôrazňujú návrat k tradičným jednoduchším produktom a zvýšenie obozretnosti bánk. V budúcnosti sa budú menej spoliehať na externé zdroje a viac na primárne depozitá. „

  • Európske inštitúcie na čele s Európskou centrálnou bankou značne znížili svoje prognózy rastu hospodárstva EÚ a rovnako spravili aj slovenské orgány a banky. Dokonca niektoré predpokladajú recesiu nášho hospodárstva…

„Vyhliadky Slovenska závisia od vývoja v EÚ a vo svete, pretože sme odkázaní na export. Kúpyschopnosť obyvateľstva aj objem úspor je príliš malý na to, aby slovenská ekonomika dokázala prežiť len vďaka vlastnej spotrebe, na rozdiel od veľkých ekonomík, kde sa podporou vnútornej spotreby dá dostať hospodárstvo do rastu. Napríklad 70 % HDP USA tvorí vnútorná spotreba, ktorá zároveň tvorí 16 % svetovej spotreby. Ak sa nenaštartujú veľké ekonomiky, nenaštartuje sa ani naša. A USA sú pripravené použiť obrovské balíky na stimuláciu domácej spotreby.“

  • Jedným z hlavných problémov, ktorý brzdí opätovné naštartovanie hospodárstva, je zablokovaný úverový tok. Banky a Ministerstvo hospodárstva SR podpísali rámcovú zmluvu o spolupráci, ktorá by mala zjednodušiť čerpanie štrukturálnych zdrojov na pomoc podnikateľským projektom. Mohli by ste priblížiť túto iniciatívu?

„Každý, kto chce čerpať eurofondy musí preukázať časť vlastných zdrojov na projekt, alebo musí mať inak zabezpečené financovanie tej zostávajúcej časti projektu. Podnikateľský subjekt s nárokom na európske fondy, ktoré tvoria napríklad 50 % objemu financovania si na tých zvyšných 50 % chce vziať úver. Práve tu vstupujú banky.  Ministerstvo sa však muselo dohodnúť so Slovenskou bankovou asosiáciou na technickom postupe pri zabezpečení záložného práva na aktíva klienta. Aj banka aj ministerstvo potrebujú zábezpeku, na ktorej je založená zmluva.  Lebo ak sa projekt nedokončí, štát musí zdroje vrátiť a teda vymáhať ich od podnikateľského subjektu.“

  • Európski lídri budú na aprílovom summite skupiny G20 presadzovať prísnejšiu kontrolu a reguláciu finančného sektora. Aký vplyv to bude podľa Vášho názoru mať na činnosť bánk?

„V prvom rade obmedzujúci. Vždy, keď sa nejaký systém tak radikálne naruší, ako k tomu došlo v bankovom sektore z globálneho pohľadu, príde zväčša k unáhlenej reakcii. V prvom momente očakávame príliš veľkú reguláciu, ktorá bude všetkých obmedzovať a zväzovať im ruky a až postupne sa bude uvoľňovať.  No v najbližších rokoch budú banky dosť obmedzené. Už dnes to pociťujeme. Na  jednej strane politici hovoria, že banky nechcú úverovať, na druhej strane náš regulátor (Národná banka Slovenska) nastavila niektoré parametre, ktoré musíme dodržiavať, tak prísne, že aj keby sme chceli úverovať, tak nemôžeme, lebo by sme porušili to, čo nám bolo nariadené.“

  • Regulácia a fiškálne stimuly sa stali predmetom transatlantického sporu. Kým EÚ bude na summite presadzovať reguláciu, USA chcú, aby vlády použili ešte viac peňazí. Ktorý prístup je teda podľa vás rozumnejší?

„Osobne som zástancom európskeho modelu, pretože ten americký má dva veľké otázniky. Nehovorí ako to chce štát zaplatiť za päť či desať rokov. Podľa odhadov USA budú mať obrovský deficit verejných financií a to na dlhé roky za sebou. Jedinou cestou je znehodnotenie dolára a tým sa dlhy zmenšia. S týmto však nebude súhlasiť Čína, ktorej najväčšie devízové rezervy sú v dolároch a zároveň je najväčším veriteľom krajiny. Druhá vec je, že tento problém vznikal celé desaťročia a jednou z hnacích síl, ktoré za ním stojí bola prílišná spotreba v USA. Desaťročia nesporili, ale míňali a zadlženie naopak rástlo. A tu vzniká otázka, či nadspotrebu treba liečiť stimuláciou spotreby. Odborníci sa zaoberajú touto otázkou, či by to nemohlo ešte viac nafúknuť finančnú bublinu.“

  • Odborníci sa zaoberajú aj tým, kedy kríza skončí, čo si myslíte Vy?

„Túto krízu sme tvorili niekoľko desaťročí, bolo by naivné, keby sme čakali, že sa za rok alebo za dva vylieči. Najprv je otázne, kedy sa to prestane zhoršovať. Ak sa aj skončí finančná kríza, stále bude pokračovať hospodárska. Banky celosvetovo neúverujú, takže dôjde k depresii a recesii. A dostať sa z dna nebude možné za pár rokov, ale skôr päť až desať rokov.“

REKLAMA

REKLAMA