Interview: „Pomáhame prenikať na nové trhy“

V rozhovore s Doc.Ing.Alenou Longauerovou,Csc., viceguvernérkou v Eximbanky, zodpovednou za riadenie poisťovacej divízie, sa pýtame na funkciu Eximbanky, aj jej pôsobenie po vstupe Slovenska do EÚ.

 

  • Opíšte nám vašu inštitúciu

EXIMBANKA je inštitúcia, ktorá má svojich partnerov v zahraničí a napĺňa realizáciu štátnej podpory exportu v podmienkach Slovenskej republiky. Každá krajina si zriaďuje podobnú inštitúciu na podporu exportu, nakoľko sila exportu má pozitívny vplyv na makroekonomický vývoj. Ovplyvňuje jednak platobnú bilanciu štátu a jednak sa exportom zvyšuje tvorba pracovných miest a teda sa rieši problém nezamestnanosti. Mnohé firmy, ktoré EXIMBANKA za svojej existencie podporovala, by bez jej pomoci neprežili a teda dopad na stratu pracovných miest by bol enormný.

  • Nemôžeme teda pôsobenie EXIMBANKY charakterizovať ako štátnu pomoc…

Nie, nie je to štátna pomoc. Treba rozlišovať medzi štátnou pomocou a štátnou podporou exportu. Štátna podpora exportu je regulovaná, napriek tomu, že je v kompetencii národných štátov a riadi sa tzv. Konsenzom OECD. V tomto konsenze je presne definované, za akých podmienok môže štát poskytovať podporu exportu pri dlhodobých a strednodobých projektoch. V tomto konkrétnom prípade sú presne definované podmienky čo sa týka splatnosti úverov, akontácie, alebo dokonca výšky poistných sadzieb. Teda konsenzus definuje také podmienky, aby neboli jednotlivé krajiny zvýhodnené pri prenikaní na zahraničné trhy. Častým príkladom takéhoto správania bola napríklad Južná Kórea, ktorá nie vždy dodržiavala prísne kritéria tohto konsenzu. Treba však aj povedať, že pred dvoma mesiacmi v Paríži, sa nechali počuť aj iné krajiny, ktoré volajú po tom, aby bol konsenzus flexibilnejší, aby nebol bariérou pre obchod, a aby reagoval na zmenu svetových trendov, a aby vyhovoval podmienkam projektového financovania, ako aj podpory environmentálnych projektov. Teda, štátna podpora exportu má pred sebou mnoho výziev, na ktoré bude treba reagovať.

  • Existuje aj nejaká koordinácia záujmov členských štátov EÚ v rámci OECD?

Ako som povedala, štátna podpora zostala v kompetencii jednotlivých krajín. No každá krajina má podobnú inštitúciu ako sme my. Zástupcovia týchto agentúr sa raz za mesiac stretávajú a v rámci pracovnej skupiny exportných úverov v Bruseli tak , aby vystupovali jednotne v rámci OECD.

  • Čo je Bernská únia?

Združuje inštitúcie podobného charakteru ako sme my. Museli sme objemovo narásť a preukázať, že spĺňame náročné kritéria. Požiadali sme o členstvo minulý rok, a tento rok nás prijali. Doteraz sme aj členom Pražského klubu , čo by som hodnotila ako „úniu trošku slabších.”, ale aj informácie odtiaľ nám pomáhajú pri našej práci.

  • Kde všade pôsobíte?

Keďže pôsobíme v oblasti bankového financovania a v oblasti poistenia, máme rozvinutú sieť spolupracujúcich exportných agentúr. K tomu nám dopomohlo aj členstvo v tzv. Bernskej únii. Tým pádom máme kontakty na nových trhoch Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Okrem toho sme členom organizácie Credit Alliance, ktorá nám taktiež pomáha pri získavaní potrebných kontaktov a informácii o obchodných partnerov našich klientov. EXIMBANKA teda ponúka svojim klientom určitý benefit a to buď spôsobom takým, že pomáha financovať export vo forme priamych úverov, alebo refinančných – cez komerčné banky za výhodný úrok. Na druhej strane je to aj pomoc pri eliminácii tzv. komerčných a politických rizík.

  • To znamená, že vaše informácie o partneroch vašich klientov sú strategickými…

Množstvo podnikateľov ide do zahraničia, uzatvorí kontrakt a o svojich partneroch nevie nič. To znamená, že vyexportuje tovar, a vôbec nevie, či mu tá firma zaplatí. Stáva sa niekedy, že vývozca požaduje zálohu napríklad 30 percent, ale ďalších 70 má v riziku, lebo nevie či mu importér v danej krajine zaplatí. My v rámci našej činnosti vieme identifikovať v krajinách ako je Ukrajina, Rusko, alebo Čína, ako tá firma na tom je a či má predpoklady zaplatiť. Vieme identifikovať, či je ta firma riziková, či nie je v krachu. A keď vidíme nejaké riziko, tak tomu podnikateľovi poradíme, aký druh platobnej podmienky má vyžadovať, akú splatnosť pohľadávky si má uplatniť, aby nešiel do rizika a neprišiel o svoje peniaze.

  • Ak tam vidíte veľké riziko vy, tak do toho obchodu s podnikateľom nejdete…

…my mu povieme, že nepoistíme, a on vie, že by teda nemal vyviezť. Mnoho podnikateľov takéto naše informácie využíva a vedia ich oceniť. Napríklad v minulom období bola veľmi kritická situácia okolo bankrotov v Nemecku. Mnoho firiem v Nemecku skrachovalo a naši podnikatelia prišli o peniaze.

  • Takže nepôsobíte len v takzvaných tretích krajinách, ale poskytujete informácie o spoločnostiach v rámci EÚ.

Samozrejme. Je to vcelku štandartné. My poistíme export len vtedy, ak z analýzy nám vyplynie neveľké riziko.

  • Aká je štruktúra vašich klientov?

Poskytujeme služby pre veľké firmy, ale v prípade nášho produktu poisťovania, je 70 percent našich zákazníkov zo sféry malých firiem.

  • Keďže veľká časť z vašej práce pozostáva v analýzach a ich spracovávaniu, máte aj nejaké analytické centrum? Ak áno koľko ľudí tu pracuje?

Áno, ale mnoho informácií nakupujeme, lebo sú ťažko získateľné, a preto na odbore analýz pracuje v súčasnosti 5 pracovníkov. Na odbore teritoriálnych analýz pracujú ďalší traja pracovníci.

  • Ale toto môžu robiť aj iné komerčné inštitúcie…

…áno, ale my pôsobíme aj tam, kde nikto iný nepôsobí. Napríklad v poisťovníctve poskytujeme unikátne služby. Poisťujeme takzvané neobchodovateľné riziká, t.j. riziká, ktoré nezaistí iná zaisťovňa a nepoistí klasická komerčná poisťovňa. Tým pomáhame podnikateľom prenikať na nové rizikové trhy.

  • Ktoré sú to krajiny?

Napríklad Srbsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Kazachstan, Azerbajdžan, Irán a India. A robili sme aj Turecko.

  • Je Turecko obchodne riziková krajina?

Áno. Piaty rizikový stupeň zo siedmych.

  • Máte v takejto kategórii Turecko zaradené iba vy, alebo aj ostatné členské krajiny EÚ?

Všetci v OECD máme Turecko v tejto kategórii. My sme túto kategorizáciu museli pri vstupe SR do EU prebrať.

  • Vráťme sa k tým krajinám kde pôsobíte. Ktoré sú také pre našich podnikateľov exotické?

Robíme Indonéziu, Irán, Indiu, Kubu, ale našou prioritou sú Rusko a Ukrajina. Z hľadiska budúcnosti sa chceme presunúť z krátkodobého na projektové financovanie v spolupráci s komerčnými bankami. My poistíme, poskytneme tým dôveryhodnú garanciu.

  • Ako ste pocítili vstup do EÚ?

Hlavne sa nám otvoria možnosti pri vstupe do menovej zóny. Viete financovanie v Slovenských korunách nie je až tak zaujímavé. Konverzie korún na euro tvoria ďalšie riziko. Pre našich klientov bude preto výhodou poskytovanie úverov v euro.

REKLAMA

REKLAMA