M. Koterec: Reťazce vymáhajú umelo nízke ceny

Európska komisia preverí, či obchodné reťazce nezneužívajú svoje postavenie na trhu. O deklarácii Európskeho parlamentu, ktorá ju k tomu vyzvala, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk poslanec EP Miloš Koterec (Smer, socialistická skupina). Objasňuje aj možnosti spotrebiteľov brániť svoje práva v prípade zneužívania trhu monopolmi.

Koterec (interview)
http://euractiv.sk
  • Európsky parlament prijal začiatkom roka deklaráciu, ktorou vyzval EK na preskúmanie možného zneužívania trhu hypermarketmi. Čo je jej cieľom?

Bola to iniciatíva niekoľkých europoslancov najmä z nových členských krajín. Podstatou bolo preskúmať konanie hypermarketov alebo supermarketov hlavne v nových členských krajinách a zabezpečiť, aby ich dodávatelia, malí podnikatelia a spotrebitelia netrpeli monopolným postavením reťazcov.

  • Ale to je realita, to netreba skúmať.

No, to je realita, práve preto sme deklaráciu prijali. Nechceme, aby Komisia skúmala to, čo je neodškriepiteľné, ale aby analyzovala skutočnú situáciu na trhu a možnosti jej riešenia. Na prvý pohľad to totiž nevyzerá ako porušenie hospodárskej súťaže a to celú situáciu komplikuje. Komisia by sa mala pozrieť na veci z pohľadu malých a drobných podnikateľov, dodávateľov reťazcov a spotrebiteľov.

  • Čo by mohlo byť výsledkom?

Ťažko predpokladať. Dôležité je, ako rýchlo sa toho Komisia zhostí, či medzi tým reťazce nevymyslia nejaké zastieracie manévre… Ale môže sa objaviť aj iniciatíva na prijatie politík, ktoré by umožňovali štandardnú hospodársku súťaž na úrovni malých a stredných podnikov.  V súčasnoti existuje viacero oblastí, nechcel by som to nazvať až dier, ktoré legislatíva dôkladne nepokrýva ako napríklad likvidácia malých predajcov potravín. Deje sa to, ale na základe zákona to nenapĺňa podstatu monopolného postavenia na trhu.

  • Ale ono je to normálne, pretože malý obchodník, ktorý nakupuje v jednom promile objemu toho, čo robí veľký reťazec, pochopiteľne nikdy nedostane ceny tak dole, ako to dokáže reťazec.

Tam je práve kameň úrazu. Reťazce majú také silné postavenie, že umelo tlačia dodávateľov, do čo najnižších cien. To je začarovaný kruh, pretože čím monopolnejšie postavenie reťazce majú, tým viac tlačia ceny dole. Veľkým problémom sú hlavne dodávatelia, teda výrobcovia potravinových produktov. A paralelne s tým samozrejme aj malí predajcovia.

  • Takže motivácia EP bola aj v tom, aby sa niečo robilo s nákupnými cenami? Aby sa obmedzili?

Áno, to bola vlastne, ak som to nepovedal dosť pregnantne, jedna z prvých podmienok.

  • Nebude to narúšať princíp voľného trhu?

Práve o to sme žiadali Komisiu, aby preskúmala, či ide o voľnú hospodársku súťaž. Či to nie je zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Lebo keď niekto príde a povie, my od vás nič nekúpime, pokiaľ nám nedáte takéto ceny, tak to potom hospodárska súťaž nie je.

  • Myslíte si, že po prijatí eura sa môžu na trhu vytvoriť cenové kartely, možno aj na úplne nízkej maloobchodnej úrovni a predajcovia sa dohodnú na neopodstatnenom zvyšovaní cien?

Nevylučujem to, možno by som to nenazval kartelmi, ale každopádne si myslím, že slovenské inštitúcie budú dosť dôsledne sledovať vývoj na trhu. Vidíme veľkú snahu ministerstva hospodárstva, ministerstva vnútra, spotrebiteľských organizácií, aby zabránili podobným javom. Takéto obchodnícke dohody môžu dosť znepríjemniť celkový efekt zavedenia eura, kde je inak malá pravdepodobnosť, že ceny narastú. Celkový dojem sa tvorí na základe detailov, ktoré môžu v istej kombinácii vytvoriť ilúziu, že euro spôsobilo zdražovanie. To je bohužiaľ niečo, na čo sa treba pripraviť. Skúsenosti iných krajín potvrdzujú, že rast cien súvisel s eurom len minimálne.

  • V Slovinsku však ceny výrazne narástli, aj keď je pravda, že hlavne vďaka nízkej miere konkurencie na trhu. Existujú v Európe ešte iné krajiny s podobným problémom?

Neviem vymenovať konkrétne krajiny, ale myslím si, že sa to deje na takýchto trhoch, ktoré sa nesprávajú štandardne, pretože sú veľmi malé. To znamená, že aj malý zásah, či už podnikateľský alebo aj legislatívny môže trh posunúť úplne mimo bežnej reality v EÚ.

  • Takže čím menší trh, tým väčšie riziko.

Áno, s touto myšlienkou by som sa jednoznačne stotožnil.

  • A Slovensko je na tom z tohto hľadiska dobre?

Ja myslím, že áno. V tomto smere je veľmi prospešná informovanosť verejnosti, aby ľudia vedeli, čo zdravá hospodárska súťaž znamená. Určite tomu veľmi pomôže Biela kniha o škodách spôsobených monopolmi. Verejnosť bude môcť seriózne kontrolovať monopolné postavenia na trhu. Nechcel by som, aby sa to zneužívalo, ako sa to v mnohých prípadoch stalo v USA, kde takýto spôsob žalovania monopolov funguje. Na druhej strane to môže pomôcť prevencii a celkovej zdravosti trhu.

  • Ako by to fungovalo v praxi?

V praxi existuje možnosť, že súkromná osoba podá trestné oznámenie na niektorý monopol, ktorý jej spôsobil svojím postavením ujmu. Tú musí, samozrejme, vyčísliť a bude sa môcť domáhať odškodného.

  • To môže byť napríklad podnikateľ, ktorého monopol vytlačil z trhu?

Môže to byť aj podnikateľ, ktorého monopol vytlačil z trhu, môže to byť jednoduchý spotrebiteľ. Samozrejme, spotrebitelia majú omnoho väčšiu silu, keď sú organizovaní v rámci spotrebiteľských organizácií. Môže to byť aj zástupca, ktorý na základe iniciatívy niekoľkých spotrebiteľov podá takéto oznámenie.

  • Zatiaľ je všetko len v štádiu návrhu. Aká bude konečná podoba legislatívy?

Bude to smernica a už je na spadnutie. Jej filozofiu odsúhlasili aj členské krajiny. Je záujmom vlád členských krajín, aby takéto prostredie existovalo. Podľa informácií, ktoré mám, na jeseň by to mohlo uzrieť svetlo sveta.

  • Ale kým návrh prejde celým legislatívnym procesom, tak predpokladám, že to nebude skôr ako o dva roky.

Áno, je to možné, ale na druhej strane je tam tak silný záujem verejnosti, teda nie len Rady a členských krajín, že ten proces bude rýchlejší, aj s veľkou podporou Parlamentu, kde to dosť intenzívne monitorujeme.


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA