Medzigeneračná solidarita je v EÚ bežná

O dôchodkoch zo zahraničia, solidarite a zmysle predčasných dôchodkov sme sa rozprávali s doc. JUDr. Milošom Lackom, PhD. z právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

dôchodkyne
Zdroj:TASR

V rámci Európskej únie nemáme harmonizované dôchodkové systémy, ale spoločný trh bez pacovaných obmedzení. Stále viac mladých ľudí pracuje v zahraničí, čo bude s ich dôchodkami?

Táto otázka pravdepodobne smerujete k zaisteniu dôchodkových práv, ktoré čiastkovo získava pracujúca osoba v inom členskom štáte EÚ.

Otázka zachovania dôchodkových práv, ktoré pracujúca osoba čiastkovo získala v inom členskom štáte EÚ na základe uplatňovania slobody voľného pohybu osôb bola regulovaná už pri vzniku Európskych spoločenstiev. V súčasnosti v úniovom práva je táto problematika upravená nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a k nemu prislúchajúcim vykonávacím nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009.

Ako je zrejmé zo samotného označenia nariadenia, neaplikuje v oblasti národných systémov sociálneho zabezpečenia metóda harmonizácie ale metóda koordinácie národných systémov, ktorej cieľom je prostredníctvom prijatých pravidiel (ukazovateľov) zachovať a získať (nadobudnúť) dôchodkové práva zo všetkých (národných) dôchodkových systémov, na ktorých sa osoba zúčastňovala počas svojho produktívneho obdobia, a to pri rešpektovaní zákazu diskriminácie práve v dôsledku uplatňovania voľného pohybu medzi viacerými štátmi EÚ.

Napríklad inštitúcia štátu nemôže odmietnuť priznanie dôchodku (migrujúcej a ekonomiky aktívnej osobe) iba s odôvodnením, že podľa právnej úpravy ktorú vykonáva nezískala celé vyžadované obdobie poistenia, resp. inak definovanú účasť v dôchodkovom systéme.

Zachovanie dôchodkových nárokov z rôznych národných systémov sociálneho zabezpečenia štátov EÚ zaisťuje v zmysle nariadenia EP a Rady č. 883/2004 predovšetkým pravidlo o spočítavaní získaných období (poistenia či inej účasti v systéme) z rôznych dôchodkových systémov a pravidlo o rozvrhovaní, t. j. vyčíslenie teoretickej sumy dôchodku a následná výmera „skutočnej“ výšky dôchodku, ktorá zodpovedá obdobiam fakticky získaným migrujúcou ekonomicky aktívnou osobou. Samozrejme za predpokladu splnenia ostatných požiadaviek spojených so vznikom nároku na dôchodok podľa právnej úpravy toho-ktorého štátu.  

Priemerný starobný dôchodok na Slovensku bol v septembri 2014 tesne nad hranicou 400 eur. Je v ústave alebo v medzinárodných dohovoroch zakotvené to, aká minimálna výška dôchodku zaručí napĺňanie sociálnych práv občanov?

Ústava SR priamo neurčuje minimálny štandard napĺňania podstaty sociálnych práv v nej vymedzených, ale zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou; a to zmlúv, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila predpísaným spôsobom.

Takýmto druhom zmlúv sú okrem Európskej sociálnej charty (prijatej na pôde Rady Európy) aj dohovory Medzinárodnej organizácie práce („MOP“), ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia ratifikujúcim štátom.

Napríklad vo vzťahu k starobnému dôchodku, Dohovor MOP č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (z roku 1967) zakotvuje minimálny náhradový pomer tohto dôchodku vo výške 45% voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec „typizovaný“ v tomto dohovore pred dovŕšením dôchodkového veku. Dodávam, že typizovanou chránenou osobou sa rozumie fyzická osoba (muž) s manželkou v dôchodkovom veku, pričom táto osoba získala minimálne obdobie v rozsahu minimálne 30 rokov (dôchodkového) poistenia.

Na Slovensku si 18 % populácie, ktorá zarába viac ako 1,25 násobok priemernej mzdy zo svojich dôchodkov výrazne „ukrojí“ v prospech nízkopríjmových dôchodcov. Je takáto miera redistribúcie v Európe bežná?

Na túto otázku nie je možné dať plnohodnotnú a jednoduchú odpoveď bez podrobnej znalosti dôchodkového systému každého európskeho štátu. Možno však prehlásiť, že všeobecná a základná úroveň väčšiny dôchodkových systémov štátov Európy, ktorú v SR označujeme ako I. pilier (dôchodkové poistenie) je založená na medzigeneračnej solidarite.

Miera uplatňovanej solidarity, a v tomto prípade rozsahu príjmu započítateľného na účely výmery dôchodku, je výsledkom stretu hodnotového postoja spoločnosti k starším osobám v poproduktívnom veku vrátane ich príjmových rozdielov založených poberaným (starobným) dôchodkom pri poskytovaní a poistno-matematických možností v pohľadu dlhodobej (finančnej) udržateľnosti dôchodkového systému.

Odísť do predčasného starobného dôchodku nie je možné v každej krajine. Prečo máme tento inštitút na Slovenku? Aké je/bolo odôvodnenie na jeho zavedenie a má podľa vás zmysel?

Zavedenie predčasného starobného dôchodku v roku 2004 bolo zo strany zákonodarcu motivované predovšetkým riešením situácie osôb, ktoré krátko pred dovŕšením dôchodkového veku stratili zamestnanie. Táto skutočnosť bola nepriamo vyjadrená v mechanizme výmery predčasného starobného dôchodku do konca roka 2010 ako „upustenie“ od krátenia vypočítanej sumy dôchodku z dôvodu „skoršieho odchodu do dôchodku“, a to v závislosti od obdobia výplaty dávky v nezamestnanosti, na ktorú osobe vznikol nárok. Za splnenia určitej podmienky až o dvojnásobok tohto výplatného obdobia.

Na predčasný starobný dôchodok je potrebné nazerať ako na starobný dôchodok priznaný o určité obdobie skôr ako je stanovený dôchodkový vek s určitou „sankciou“ za jeho „skoršie“ priznanie a vyplácanie. Tou sankciou je krátenie jeho sumy za obdobie, o ktoré je osobe priznaný predčasný starobný dôchodok, o ktorý požiadala. Súčasná právna úprava spája priznanie predčasného starobného dôchodku so získaním minimálneho obdobia dôchodkového poistenia, s ohraničením obdobia skoršieho odchodu do dôchodku, a to najskôr 2 roky pred dovŕšením dôchodkového veku, a s minimálnou sumou tohto dôchodku po jeho krátení. A jeho výplata je podmienená nevykonávaním zárobkovej činnosti zakladajúcej dôchodkové poistenie.

Zastávam názor, že predčasný starobný dôchodok v súčasnej dobe potrebuje jasne vymedzený „sociálny“ účel, aby nebol iba všeobecnou možnosťou skoršieho odchodu do dôchodku, i keď spojenou so sankciou v podobe jeho krátenia. Dodávam, že minimálnu sumu jeho výplaty podmieňujúcu jeho priznanie vzhľadom na v súčasnosti priemernú sumu vyplácaného starobného dôchodku nepovažujem za „prísnu“ podmienku jeho priznania.

Sociálny účel predčasného starobného dôchodku by mal byť zameraný na ochranu takej skupiny osôb, ktoré objektívne nie sú spôsobilé ďalšieho výkonu zárobkovej činnosti. Napríklad dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ale nezakladá stav invalidity, a to je napr. rozpätie 20-40% poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tejto súvislosti dodávam, že súčasná právna úprava zakladá poskytovanie predčasného starobného dôchodku na subjektívnom hodnotení osoby, jej zdravotnej spôsobilosti či možnosti výkonu zárobkovej činnosti krátko pred dovŕšením dôchodkového veku -najviac 2 roky pred spoločensky ustanovenou hranicou veku odchodu do dôchodku.

Pozadie

Doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD. je členom katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Trnavskej univerzity a autorom viacerých publikácií o hmotnom zabezpečení v starobe, dôchodkových právach a sociálnych právach Európskeho spoločenstva.

Rozhovor vznikol na expertnej konferencii Dôchodkové poistenie a minimálny dôchodok, ktorá sa konala 20. októbra 2015 v rámci projektu Kultúra sveta práce, ktorú organizuje Friedrich Ebert Stiftung spolu s Asociáciou pracovného práva a Inštitútom pre výskum práce a rodiny. 

REKLAMA

REKLAMA