Neefektívna legislatíva za veľa nestojí

Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre rovnosť v odmeňovaní mužov a žien Edit Bauer v rozhovore pre EurActiv zdôraznila potrebu posilniť účinné uplatňovanie existujúcej legislatívy, s dôrazom na sankcie. Vyjadrila sa tiež k otázke zavedenia kvót pre ženy vo vedení firiem.

Edit Bauer newest
http://euractiv.sk

Rozdiely vo výške platov žien a mužov v EÚ stále pretrvávajú, avšak  medzi krajinami existujú veľké rozdiely. Aké nástroje sú podľa Vás najvhodnejšie na riešenie tejto problematiky na úrovni Európskej únie vzhľadom na odlišné východiskové pozície členských štátov?

Sú rôzne názory na to, ako pristupovať k celej záležitosti existujúcich platových medzier. Je celkom evidentné, že samotný jav platovej medzery je mnohodimenzionálny. Odborníci tvrdia, že zasahovať do jednej dimenzie nemusí priniesť pozitívny výsledok. Chce to dobrú koordináciu a dobrú spoluprácu – počnúc legislatívou až po úlohu sociálnych partnerov alebo zmeny stereotypov. Myslím si, že jednotliví hráči na tomto parkete by sa mali zamyslieť nad tým, čo by sa dalo urobiť.

Keďže sa na túto oblasť vzťahuje európska legislatíva, je potrebné sa zamyslieť nad tým čo robiť s tým, aby bola efektívnejšia. Je evidentné, že neefektívna legislatíva za veľa nestojí. Avšak len samotnou legislatívou nie je možné zmeniť stereotypy či zamedziť horizontálnej segregácii v ekonomike. Nie je ňou možné dosiahnuť účinnejšiu spoluprácu sociálnych partnerov. Pri riešení rozdielov v odmeňovaní žien a mužov má každý svoju úlohu a je nutné jasne vymedziť ciele. Existujú aj snahy, aby sa krajiny presne zaviazali o koľko tieto rozdiely znížia. Ale podľa môjho názoru toto nie je celkom účinný prostriedok.

Vo februári ste predstavili odporúčania pre uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu. Môžete zhrnúť obsah týchto návrhov?

Ako som už spomenula, je nutné zvážiť, čo je možné presadiť cestou legislatívy. Ako ju treba  zmeniť, zlepšiť a dosiahnuť to, aby fungovala. Je totiž evidentné, že nie je veľmi efektívna. Rozdiely v odmeňovaní pretrvávajú vyše 50 rokov, a to aj napriek tomu, že celú túto dlhú dobu existuje príslušná legislatíva, ktorá má slúžiť na ich odstránenie.  Do úvahy teda prichádza najmä to, čo už v niektorých členských krajinách zaviedli do praxe, a to je podľa mňa posilniť oblasť sankcií tak, aby boli účinné, primerané a odrádzajúce.

Zdá sa totiž, že z ostatnej legislatívnej úpravy práve sankcie neboli prevzaté – okrem povinnosti poskytnúť náhradu alebo nápravu predchádzajúceho stavu. Avšak v  niektorých členských krajinách, napríklad v Nemecku, je podmienkou uchádzania sa alebo získania verejnej objednávky, dodržiavanie princípu rovnakého odmeňovania oboch pohlaví zo strany záujemcu.

Dôležité je tiež vytvoriť transparentnejšie platobné systémy. Tu prichádza do úvahy jedna veľmi podstatná záležitosť, a to lepšie vymedzenie toho, čo je rovnaká práca a práca rovnakej kvality. V tejto oblasti zohráva svoju úlohu aj výskum. Do tretice spomeniem ešte nutnosť posilniť zodpovednosť sociálnych partnerov pri riešení celej tejto záležitosti.

Za zamyslenie však stojí aj ďalšia vec, ktorá je skôr otázkou všeobecného prístupu a len ťažko tento jav pripísať niekomu konkrétnemu.  Medzery v odmeňovaní vznikajú v zásade po návrate žien z prvej materskej dovolenky. Vzniká teda otázka, či je to naozaj gratifikácia za rodičovstvo. Ak áno, tak je to veľmi vážny problém. Je nutné zmeniť spoločenský prístup a spoločenské hodnotenie rodičovstva.

Medzi možnými sankciami vo svojej správe uvádzate aj postih v podobe vyradenia spomedzi príjemcov dotácií z prostriedkov EÚ. Zásada genderového mainstreamingu by sa už v súčasnosti mala zohľadňovať pri projektoch podporených zo štrukturálnych fondov. Možno teda tento návrh o dodržiavaní rovnosti v odmeňovania chápať ako ďalšiu podmienku alebo rozšírenie tejto zásady?

Nemusí nutne ísť o zmenu podmienok. Skôr ide len o spresnenie toho, ako by sme mali rozumieť a uplatňovať rodové hľadisko. Pretože gender mainstreaming sa tak ľahko merať nedá.

Najnovšie údaje o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov v roku 2010, ktoré Európska komisia zverejnila minulý týždeň, údajne potvrdzujú mierne klesajúci trend za posledné roky. Ako ale tieto štatistiky ovplyvňuje pretrvávajúca hospodárska kríza? A nakoľko ide podľa Vás o skutočné vyrovnávanie rozdielov?

Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať. Tieto čísla sú jednak predbežné, pretože stále ešte chýbajú údaje z niektorých krajín. [EstónskoGrécko – pozn. red.] V určitých krajinách sa platová medzera v roku 2010 dokonca v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšila.

Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu, sa tak dá predpokladať, že kríza prinesie prehĺbenie medzery. Na druhú stranu ale opačným smerom môžu zase fungovať iné faktory. Vzhľadom na obmedzenia a finančné škrty najmä vo verejnej sfére, kde sú zamestnané prevažne ženy, je ale možné predpokladať, že tam budúci rok nájdeme nejaké zhoršenie situácie. Aj predchádzajúci vývoj ukazuje, že ani tempo ani smerovanie, dokonca ani pri pohľade na geografické rozloženie, nie sú rovnaké. Tendencie sú len málokedy priamočiare a neprebiehajú rovnakým tempom.

V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou možnosť zavedenia kvót s cieľom zvýšiť zastúpenie žien na vedúcich pozíciách firiem. Aký je Váš názor v tejto otázke?  

Keď berieme do úvahy Zmluvu o fungovaní Európskej únie, tak práve v oblasti rovnakých šancí a rovnakého zaobchádzania medzi pohlaviami existuje celkom výnimočná úprava. Je totiž možné zaviesť opatrenia na podporu toho pohlavia, ktoré je podreprezentované.

Ukazuje sa, že nielen v často spomínanej politickej oblasti, ale aj v riadiacich útvaroch spoločností, sú ženy mimoriadne málo zastúpené. Návrh riešenia v podobe kvót, na ktorom pracuje komisárka pre spravodlivosť Redingová bude určite veľmi diskutabilný. Je však pravdepodobné, že skôr alebo neskôr k určitému posunu musí dôjsť.

Nie je jednoducho akceptovateľné, aby niektoré oblasti spoločenského života boli vymedzené len a výlučne pre mužov alebo ženy. Mnohí sa vyhovárajú na vyššie schopnosti či vzdelanie, ale štatistiky hovoria o tom, že 60 % absolventov vysokých škôl sú dnes ženy. Zdá sa teda, že problém je niekde inde a bude ho treba efektívne vyriešiť.

Spomínali ste význam sociálnych partnerov pri riešení rodových nerovností v zamestnaní. Tak ako v prípade politiky i firiem, aj vo vedení odborov, sú predovšetkým muži…

To iste. Aj štatistiky jasne potvrdzujú, že na vedúcich odborových pozíciách sú väčšinou muži. Myslím si, že situácia sa mení pomaly. V tejto záležitosti majú veľkú rolu a zodpovednosť samotné ženy, pretože tých odborových funkcionárov musí niekto voliť. Predpokladám, že ich volia aj ženy. Ak by volili viac žien, súčasný pomer by sa zrejme posunul.

Ako som uviedla, ide o mimoriadne komplexné otázky, kde každý môže priložiť ruku k dielu. Jedine za pomerne silnej, vyváženej a dobrej spolupráce sa situácia môže zmeniť.

Pozadie

Edit Bauer je členkou Poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov).

Pôsobí vo výbore EP pre zamestnanosť a sociálne veci, vo výbore pre občianske slobody, spravodlivosť  a vnútorné veci a tiež vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť.

REKLAMA

REKLAMA