Nemeckí zamestnávatelia smernicu o vyslaných pracovníkoch nechcú

Nemecká vláda úpravu podporuje, tamojší zametnávatelia už menej. Dôvody v rozhovore s EurActiv.cz vysvetľuje riaditeľka Konfederácie zamestnávateľských zväzov Renate Hornung-Draus.

Hornung-Draus-810x537
Renate Hornung-Draus

Európska komisia na jar predložila návrh smernice o vysielaní pracovníkov, ktorý sa opiera o princíp „rovnaká mzda za rovnakú právu na rovnakom mieste“. V nových členských štátoch (napríklad na Slovensku a v ČR) sa stretol s kritikou, naopak v krajinách ako Francúzsko, BelgickoNemecko, kam mieri viac ako polovica všetkých vyslaných pracovníkov, má návrh podporu. Zastupujete nemecké podniky, ako sa na návrh pozerajú?

Hovorím za nemecké podniky ale aj za BusinessEurope. Sme toho názoru, že nová smernica nie je nutná, pretože problémy, ktoré tu sú, sú v oblasti implementácie a vynucovaní existujúcich pravidiel. Nefungujú tak ako by mali, pretože ešte nie sme na konci obdobia dokedy sa mali nové pravidlá zaviesť a niektoré krajiny tento proces ešte nedokončili. Všetky nemecké firmy vrátane tých, ktoré pôsobia v stavebníctve teda súhlasia s tým, že prijímať nový návrh nie je nutné.

Pozrime sa na návrh detailnejšie. S čím nesúhlasíte a prečo?

V návrhu je niekoľko bodov, ktoré nepodporujeme, pretože v prípade ich prijatia hrozí, že tu vznikne právna neistota. Prvým z nich je rozšírenie pravidiel uvedených vo všeobecne použiteľných kolektívnych zmluvách v stavebníctve na všetky hospodárske sektory. Myslíme si, že to nie je nutné, pretože problémy, ktoré sa týkajú pracovných podmienok a na ktoré by sme sa mali zamerať, sa vyskytujú predovšetkým v stavebnom sektore. Plánované rozšírenie len komplikuje život ďalších sektorov, napríklad chemického alebo kovopriemyslu, kde žiadne problémy nie sú.

Druhý bod, ktorý nám vadí je to, že podľa existujúcich pravidiel má pracovník nárok len na minimálnu mzdu. Po novom by sa na jeho mzdu mali vzťahovať rovnaké pravidlá ako na miestnych pracovníkov. Sme presvedčení, že to opäť prinesie právnu neistotu a tiež mnoho byrokracie naviac. Nie je totiž jasné, čo sa presne myslí pod pojmom „odmeňovanie“ (renumeration), ktorý v textu Komisia používa. Bude to znamenať mnoho komplikácií najmä pre malé a stredné podniky.

Hoci sa nemecká vláda za návrh Komisie postavila, ak ide o jeho konkrétne detaily, aj ona má mnoho otázok.

Tretím bodom, s ktorým nesúhlasíme je obmedzenie doby pre vysielanie pracovníkov na dva roky. Doba vyslania môže byť v závislosti na charaktere pracovnej úlohy odlišná. Je síce pravda, že väčšina pracovníkov je vysielaná na dobu kratšiu ako dva roky, ale stále sú tu situácie, kedy je potrebné, aby to bolo dlhšie (príkladom môžu byť dlhodobé misie inžinierov v IT, pozn red.) Súčasná legislatíva okrem toho umožňuje, aby vyslaný pracovník zostal v sociálnom systéme vysielajúceho štátu dlhšie ako dva roky, ak sa tak obe krajiny dohodnú. Pokiaľ by navrhovaná zmena vstúpila do platnosti dostala by sa do kolízie s touto legislatívou. Návrh smernice je v tomto dokonca v rozpore s nariadením Rím I o určení práva, ktorým sa riadia pracovné zmluvy a ktoré nepočíta s obmedzením doby pre vysielanie. Je úplne bežné, že niektorí pracovníci strávia za hranicami aj tri alebo štyri roky, ale od samého začiatku je jasné, že je to len dočasné a že sa vrátia.

Aby som to zhrnula, návrh EK ničí možnú flexibilitu a prináša preregulovanosť. Bude mať dopad na veľké spoločnosti, v ktorých je bežné, že pracovníci interne migrujú. Nemecký biznis v stavebníctve s tým na rozdiel od spoločností napríklad v Taliansku alebo Taliansku nesúhlasí.

Hovoríte, že súčasné pravidlá stačia ale tiež o tom, že v Nemecku sú v súvislosti s vyslanými pracovníkmi problémy, ktoré treba riešiť. Čo máte na mysli?

Problémy v Nemecku súvisia s nelegálnymi praktikami a zneužívaním systému ako je napríklad zamestnávanie falošných živnostníkov alebo vyplácanie mzdy vo vysielajúcej zemi a tiež problémami pri odhaľovaní a potieraní týchto praktík. Za tým je predovšetkým nedostatočná komunikácia medzi úradmi vo vysielajúcej a hostiteľskej krajine. Je to časté najmä v stavebníctve a v sektoroch, ktoré na neho nadväzujú.

Jeden z argumentov proti smernici je obava z ďalšieho prehlbovania integrácie. Stotožňujete sa s ním?

S týmto názorom súhlasíme (…) Pokiaľ hovoríme o žltej karte, už jej použitie ukazuje potenciál rozdeliť Európu a spôsobiť konflikty. Je to zlé pre samotné inštitúcie EÚ, pretože to poukazuje na potrebu najprv s partnermi hovoriť a oboznámiť sa všetkými problémami, ktoré sa v danej problematike vyskytujú a až potom sa rozhodnúť niečo zmeniť. Mali by sme najprv počkať na výsledky implementácie súčasných pravidiel a až potom začať diskutovať o možných zmenách. Pokiaľ bude Európska komisia aj naďalej na svojom návrhu trvať, bude tým ničiť systém fungovania inštitúcií EÚ.

Jean-Claude Juncker ale teraz nechce cúvnuť a priznať si chybu.

Prečo podľa Vás?

Osobne si to vysvetľujem ta, že išlo o akýsi druh politického sľubu, ktorý dal Jean-Claude Juncker pred tým, než bol menovaný predsedom Európskej komisie krajinám ako je Francúzsko a odborom. Teraz nechce cúvnuť a uznať, že išlo o chybu.

 

Uverejňujeme krátenú verziu rozhovoru. Originál v českom jazku nájdete tu.

 

Renate Hornung-Draus vyštudovala ekonómiu, politológiu a sociológiu na univerzite vo Freiburgu a na Sorbonne v Paríži. V Konfederácii nemeckých zamestnávateľských zväzov (BDA), ktorá zastupuje záujmy nemeckých zamestnávateľov v rôznych odvetviach a regiónoch v oblasti sociálni politiky, pôsobí od 80. let. Aktívna je tiež v Konfederácii európskeho podnikania BUSINESSEUROPE, ktorá združuje 40 podnikateľských a zamestnávateľských zväzov z 34 krajín Európy, a v Medzinárodnej organizácii práce (ILO). V minulosti bola členkou Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

 

Čítajte aj názor odborov v rozhovore s Jozefom Středulom.

 

 

REKLAMA

REKLAMA