SPP musí viac riešiť vplyvy farmárov na zmeny klímy, ale aj naopak

Slovensko chce zachovanie priamych platieb ako základu prvého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a zároveň trvá na odstránení historického princípu pri ich výpočte, uviedol v rozhovore pre EurActiv minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan.

S blížiacim sa koncom finančného rámca 2007-2013  sa začína diskutovať nielen o reforme rozpočtu EÚ a jeho priorít, ale aj reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Potrebu zmeny ešte viac zvýraznila súčasná hospodárska kríza a cenová nestabilita. V akom stave sa slovenské poľnohospodárstvo vplyvom krízy ocitlo?

Kríza ovplyvnila makroekonomické postavenie slovenského poľnohospodárstva s tým, že sa znížila účasť poľnohospodárstva na HDP a z mikroekonomického hľadiska spôsobila výkyvy v priebežnom financovaní podnikov, fariem (cash-flow).

Čo bude Slovensko v rámci novej SPP presadzovať?

SPP by mala aj v budúcnosti zostať predovšetkým politikou poľnohospodárskou a vo svojom jadre naozaj spoločnou. SR podporuje zachovanie priamych platieb ako podstatnú časť 1. piliera SPP aj po roku 2013, zasadzuje sa však za odstránenie historického princípu pre výpočet priamych platieb. Slovensko zároveň presadzuje zachovanie určitej flexibility vo výbere sektorov, ktoré sú pre jednotlivé členské štáty dôležité, a ktoré majú prioritný záujem podporovať. Príjmy z priamych platieb by naďalej mali napomáhať farmárom v plnení prísnych kritérií moderného a zodpovedného hospodárenia na pôde zameraného na výrobu kvalitných a cenovo prístupných poľnohospodárskych surovín. Mali by zostať náhradou pre poľnohospodárov za poskytovanie služieb vo verejnom záujme, teda na tvorbu a údržbu krajiny, ochranu životného prostredia, a podobne.

 Vzťah medzi priamymi platbami a nástrojmi pre rozvoj vidieka je potrebné nastaviť tak, aby ich spolupôsobenie bolo vzájomne kombinovateľné a aby bola zároveň zachovaná životaschopnosť a konkurencieschopnosť vidieckych oblastí. Priame platby by mali zostať bez spolufinancovania jednotlivých členských štátov EÚ (spolufinancovanie by sa malo obmedziť na oblasť rozvoja vidieka).

Aké je stanovisko Slovenska ku konceptu „verejného statku“, o ktorom ministri diskutovali ešte za českého predsedníctva minulý rok v Brne?

Otázka sa týka jednej zo štúdií vypracovaných pre Európsku Komisiu v rámci koncepcie budúcnosti SPP po roku 2013. Inštitúcie rezortu pôdohospodárstva sa v súčasnosti zaoberajú vyhodnocovaním viacerých modelov podoby budúcej poľnohospodárskej politiky Únie z pohľadu ich možných prínosov a dopadov na Slovenskú republiku. Zameranie režimu jednotnej (paušálnej) platby na tvorbu „verejných statkov“, ktoré majú z európskeho pohľadu pridanú hodnotu, je zaujímavým námetom. Je to v podstate zohľadnenie „mimoprodukčných“ prínosov poľnohospodárstva, (v predošlej otázke – poznámka editorky) a na ktoré verejnosť, žiaľ, často akosi zabúda. Dôležitou skutočnosťou však vzhľadom na rôznorodosť priestoru Európskeho Spoločenstva (ES) bude ohodnotenie „environmentálnych verejných statkov“. Ak si za príklad zoberieme územie Slovenska, z hľadiska napr. biodiverzity a jej ochrany, patríme v ES ku krajinám z najväčším podielom chránených území.

Ohodnotenie environmentálnych statkov by malo vyústiť do nového modelu prerozdelenia finančných prostriedkov pre platby, čo môže samozrejme narážať na rôzne postoje členských štátov. Na druhej strane je však tiež potrebné povedať, že napriek tomu, že v celej EÚ platí jednotná európska legislatíva na ochranu zložiek životného prostredia, v jednotlivých krajinách je transponovaná do národného práva na rôznej úrovni a tiež rôzne prísne kontrolovaná. Na Slovensku sú poľnohospodári povinní dodržiavať naše zákony napr. o ochrane krajiny a prírody, o vode, o ochrane poľnohospodárskej pôdy, o ovzduší atď., do ktorých boli požiadavky EÚ pretavené.

Podmienenie režimu jednotnej platby po roku 2013 vo väzbe na „verejné statky“ musí mať preto, podľa nás, jednotné a spravodlivé pravidlá, aby poľnohospodári, ktorí sa budú podieľať na ich tvorbe boli za to patrične odmenení.

EK v rámci bielej knihy o adaptácii na zmenu klímy vyzvala európskych poľnohospodárov a vidiek o prijatie potrebných opatrení – či už o podporu výskumu či lepšie riadenie vodných zdrojov. Predpokladá sa, že súčasťou SPP bude aj klimaticky pilier, aká je reakcia Slovenska?

Je potrebné, aby aj v rámci budúcej SPP bolo viac priestoru na riešenie dopadov klimatických zmien na sektor pôdohospodárstva, ale tiež úlohe poľnohospodárstva pri zmierňovaní dopadov klimatických zmien. Začiatkom februára 2010 schválila vláda tzv. Vodný plán Slovenska, ktorý je prvým výstupom implementačného procesu pri zavádzaní „Spoločnej vodnej politiky členských štátov Európskej únie“ v Slovenskej republike, v súlade so smernicou Európskeho Parlamentu a Rady č.2000/60/ES z  23. októbra 2000 (t.j. rámcová smernica o vode)

Vodný plán Slovenska je nástrojom na dosiahnutie stanovených environmentálnych cieľov stanovených v smernici v každom správnom území povodia, za účelom dosiahnutia dobrého stavu vôd a na vodu viazaných ekosystémov. Vytvára predpoklady pre komplexnú ochranu vôd a zabezpečenie dostatku vody pre pokrytie potrieb ľudskej spoločnosti.

Naše poľnohospodárstvo má možnosť zintenzívniť využívanie štátnych hydromelioračných zariadení – vodných stavieb odvodnenia a závlah, prostredníctvom ktorých je možné aktívne do určitej miery riadiť vodný režim v poľnohospodárskej krajine. V súčasnosti je problémom otázka finančného zabezpečenia udržania ich prevádzkyschopnosti. Pokiaľ by sa stali jednou z priorít podpory hospodárenia s vodou na poľnohospodárskej pôde, alebo širšie v krajine ako takej, tak táto možnosť tu reálne existuje.

Máme vypracovanú stratégiu ako slovenské poľnohospodárstvo prispeje k zníženiu emisií o 20 % do roku 2020?

Na Slovensku sa snažíme problematiku dôsledkov klimatických zmien riešiť v rámci viacerých okruhov, ako napr. zlepšením manažmentu pasenia hospodárskych zvierat; výskumné úlohy sa zameriavajú na používanie špecifických kŕmnych aditív (prídavkov), ktoré redukujú produkciu metánu z tráviaceho traktu zvierat (napr. taníny, saponíny a esenciálne oleje, probiotiká a pod.); chovy sa prispôsobujú tak, aby sa zamedzil, resp. znížil únik emisií CH4 zo skladovacích priestorov tuhých a kvapalných živočíšnych exkrementov, napr. chladením, uzatváraním, mechanickou separáciou tuhých a kvapalných živočíšnych odpadov, apod.; organický odpad zo živočíšnej výroby sa využíva na produkciu bioplynu a na kompostovanie pre ich ďalšie využitie a v podstate na výrobu bioenergie; hnojivá sa využívajú efektívnejšie na základe skutočnej potreby a pre ich aplikáciu do pôdy sa používajú presné technológie s postupným uvoľňovaním živín; atď.

Ciele v minulom roku prijatého „Klimaticko-energetického balíčka v sektore pôdohospodárstva“ budú realizované prostredníctvom poľnohospodárskych subjektov aj v rámci opatrení Programu rozvoja vidieka 2007-2013. V ňom majú farmári možnosť, okrem iného, získať podporu na výstavbu bioplynových staníc. Výrobou bioplynu a následne elektrickej energie sa vytvára možnosť na nižšie využívanie fosílnych zdrojov energie produkujúcich emisie skleníkových plynov.

V ďalšom období sa chceme zamerať sa aj na účinnú podporu produkcie drevnej biomasy na lesnej poľnohospodárskej a ostatnej pôde vrátane využitia bielych plôch, brehových porastov a intenzívnych porastov rýchlorastúcich drevín. Veľké rezervy sú pri  využívaní organických odpadov z priemyslu a komunálnej sféry. Súčasné biotechnologické projekty vo vede a výskume riešia problematiku  aj v súvislostiach so znížením záťaže životného prostredia

Hovorí sa aj o prechode z intenzity na kvalitu, niektoré krajiny sa teda snažia stimulovať „chov vo dvoroch“. Ako by sa k takýmto programom stavalo Slovensko? 

Slovensko sa usiluje o zachovanie rovnako intenzívneho ako extenzívneho charakteru poľnohospodárskej výroby, s ohľadom na rôznorodosť regiónov. To znamená, že v lepších produkčných podmienkach bude zachovaná koncentrácia výroby a v menej produkčných oblastiach budeme podporovať, vzhľadom na osídlenie, aj spôsob produkcie v rámci tzv. "chovov vo dvoroch", ktorý by bol základom pre samozásobiteľskú formu v odľahlých vidieckych oblastiach.

S ministrom sa rozprávala editorka slovenského EurActiv-u Zuzana Tučeková.

REKLAMA

REKLAMA