Táto dekáda by mala patriť podpore malého a stredného podnikania

Ani po 18 rokoch existencie samostatného Slovenska nie je sektor malého a stredného podnikania dostatočne rozvinutý, čo sa počas krízy odrazilo najmä na raste nezamestnanosti. Táto dekáda by teda mala patriť podpore drobných firiem, vysvetlil v rozhovore pre EurActiv Štefan Vrátny, riaditeľ centra BIC Bratislava, ktoré koordinuje sieť Enterprise Europe Network na Slovensku.

Štefan Vrátny (OK)
http://euractiv.sk

Centrum BIC Bratislava funguje na trhu už 20 rokov, pričom 15 rokov kontinuálne pracuje pre Európsku komisiu. Zameriava sa na podporu podnikania a inovácií vo firmách a regiónoch. Referenčný projekt centra je Enterprise Europe Network (Európska sieť podnikov), ktorá je súčasťou integrovanej politiky Európskej komisie.

EEN na Slovensku pôsobí štvrtý rok, ako v praxi vyzerá jej fungovanie?

EEN je európskou podnikateľskou sieťou podporovanou Európskou komisiou a jej Agentúrou pre konkurencieschopnosť a inovácie. Táto sieť pôsobí nielen v 27 štátoch Európskej únie, ale vo viac ako 40 krajinách, vrátane Spojených štátov amerických, Ruskej federácie a Číny a neustále sa rozširuje. Jej hlavným poslaním je podpora podnikania v jednotlivých krajinách a zvýšenie konkurencieschopnosti malých a stredných firiem v Európskej únii a teda Európskej únie ako takej.

Na Slovensku, ako aj  v iných krajinách, sieť pôsobí teraz už štvrtý rok. Prvé obdobie sa vzťahovalo na roky 2008 až 2010. Tvorí ju konzorcium šiestich organizácií, pričom BIC Bratislava je koordinátorom a ďalšími členmi sú Národná agentúra na podporu malého a stredného podnikania, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Regionálne poradenské a informačné centrum v Prešove, EurActiv a spoločnosť BIC Group. Sieť za tri roky oslovila asi 10 tisíc firiem z toho asi 2300 firiem sa stalo aktívnymi klientmi siete, to znamená, že im bolo poskytnuté poradenstvo alebo iný spôsob podpory.

Hlavná činnosť siete spočíva v troch oblastiach. Prvou je podpora internacionalizácie firiem.  Na Slovensku je internacionalizácia firiem relatívne zrejmá, pretože sme otvorenou ekonomikou, takmer 90 % HDP, ktorý sa na Slovensku tvorí, sa exportuje. Takže vývoz je jasný, ale nie až v takej miere pre malé a stredné podniky, a najmä pre malé, a práve tu je cieľom siete podporiť internacionalizáciu slovenských firiem, otvoriť im trhy nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách Európskej únie.

Druhá oblasť je podpora transferu know-how, transferu inovácií a technológií. Je zrejmý rozpor, keď sa pozrieme na technologickú vybavenosť veľkých zahraničných firiem, či už v oblasti automobilového priemyslu, elektrotechnického priemyslu alebo iných odvetví – tieto zahraničné firmy sú technologicky veľmi dobre vybavené, ale keď sa pozrieme na slovenské malé a stredné podniky, tak veľmi často vidíme, že technologicky zaostávajú za malými a strednými firmami zo západnej Európy, teda  z pätnástich pôvodných členských krajín. A toto je veľký problém, lebo produktivita slovenských firiem zaostáva a teda zaostáva aj konkurencieschopnosť. Druhá oblasť pôsobenia siete EEN na Slovensku je preto podpora firiem pri zvyšovaní technologickej a inovačnej úrovne, čiže pri zvyšovaní ich produktivity a konkurencieschopnosti.

Posledná oblasť v kompetencii siete je podpora malých a stredných firiem pri výskumných či vývojových aktivitách, respektíve ich stimulácia k účasti na výskumno-vývojových programoch Európskej únie.

Aké nástroje sieť využíva pri realizácii svojich aktivít?

Tieto tri oblasti podpory sa uskutočňujú vo viacerých úrovniach. Prvou je samotná informovanosť firiem, že existuje sieť, že existuje určitá podpora, že existujú určité podporné mechanizmy. Druhou oblasťou je už priama podpora, ktorá spočíva jednak v kontaktovaní firiem, navštevovaní firiem, a realizácii buď podnikateľských auditov, alebo technologických auditov.

Sieť EEN priamo  podporuje  stretnutia podnikateľov. Napríklad v roku 2009, keď sa v Bratislave konal Európsky automobilový kongres, pričom na ňom participovali aj americké, aj japonské automobilové firmy, EEN v rámci tohto podujatia pozvala nielen dodávateľov pre automobilový priemysel, ale aj  dve renomované automobilky, ktoré vyslali zástupcov nákupu. Na tomto stretnutí sa zúčastnilo 60 podnikov, prevažne zo Slovenska, a zrealizovalo sa asi 150 rokovaní, z ktorých vyšlo štyri až päť priamych obchodných  výstupov.

Podobný príklad je Strojársky veľtrh v Nitre, ktorý sa koná každý rok v máji, kde sme spolu s agentúrou SARIO pozvali asi sto firiem nielen zo Slovenska, ale aj z Nemecka, Rakúska, Česka a Poľska. Rokovaní bolo asi 400 a výstupov šesť, pričom ešte nie sú úplne zmonitorované.

Druhým podporným nástrojom sú obchodné misie. Buď príde zahraničná misia na Slovensko, alebo slovenské firmy idú do zahraničia. Tretím podporným nástrojom sú internetové databázy produktov, technológií a V/V projektov. Sú veľmi zaujímavé, pretože pre firmy sú málo prácne a podporujú celoeurópsky marketing slovenských firiem. Samozrejme, všetky takéto služby sú firmám poskytované bezplatne.  Každá internetová databáza korešponduje s hlavnou oblasťou podpory siete.

Prvou je BCD (Business Cooperation Database), ktorá podporuje spoluprácu firiem. Funguje to tak, že firmy cez členov konzorcia EEN zadávajú svoje profily. Tie sa posúvajú na centrálny server Európskej agentúry pre konkurencieschopnosť a inovácie a tá ich distribuuje do celej siete. A keď si predstavíte, že sieť v tých 40 krajinách  pozostáva z viac ako 500 organizácií a z viac ako 4 tisícok konzultantov, tak tieto informácie sa objavia na obrazovkách nielen týchto 4 tisícok konzultantov, ale aj ich klientov. To znamená, že reálne ide o niekoľko desiatok tisíc firiem z EÚ a mimo EÚ.

Druhá databáza BBS je určená na transfer technológií  a inovácií. Jej štruktúru tvoria technologické požiadavky a technologické dopyty. Samozrejme, že prevažujú technologické ponuky. Tieto technologické ponuky a požiadavky sú opäť distribuované v rámci celej siete a  systém je funguje tak, že ponuky a požiadavky  sa automaticky párujú. Ide teda o veľmi efektívny systém, ktorý firmy môžu využívať. Dokonca v prípade, že podniky nie sú schopné zadefinovať svoj profil v anglickom jazyku, ktorý je jazykom siete, tak im v tom pomôžeme.

Tretia databáza podporuje účasť slovenských firiem vo výskumno-vývojových programoch EÚ.

Čo malé a stredné podniky od EEN nemôžu očakávať?

Celý systém siete je podpora podnikania, čiže môžu očakávať podporu, ale nemôžu očakávať, že sieť za ne urobí aktívnu prácu. Napríklad pokiaľ ide o internacionalizáciu firiem, my môžeme firmu alebo jej konkrétny produkt uviesť cez sieť BCD prakticky do všetkých krajín, ale nemôžeme urobiť  aktívny marketing, čiže aktívny marketing a podporu predaja sieť nerobí, to už robia už samotné firmy. Samozrejme, ľahšie sa robí  marketing,  podporený sieťou, ale napokon  ho musia zrealizovať podniky.

Takisto, napríklad pri importe technológií, môžeme firmám poradiť pri výbere  technológie, môžeme im uľahčiť rokovania s dodávateľmi, ale nevieme im zabezpečiť financovanie akvizície týchto technológií.

Ako hodnotíte výsledky siete za uplynulé obdobie?

Povedali ste, že po prekonaní počiatočných problémov sieť už funguje naplno, aké sú vízie na najbližšie obdobie?

Na poslednom stretnutí s Európskou komisiou a Agentúrou pre konkurencieschopnosť a inovácie sme sa dohodli na poskytovaní ešte komplexnejšej podpory firmám v snahe o určitú ekonomickú kvantifikáciu výsledkov podpory  siete, teda napríklad nakoľko sieť prispela k zvýšeniu obratu firiem, produktivity práce, ziskovosti. Hoci niekedy sa to ťažko meria, najmä v oblasti importu a exportu technológií. Cieľom na nasledujúce dva roky, pretože fungovanie siete je rozvrhnuté na tri plus tri plus dva roky  plus dva roky, je hlbšie podnikateľské a technologické poradenstvo pre firmy.

To možno znamená, že sa zameriame na menší počet firiem, ale dostanú kvalitnejšie a komplexnejšie poradenstvo, aby sme dosiahli relevantné výsledky.

Boli podľa vás teda slovenské malé a stredné podniky schopné prijať úlohu EEN, pochopili, čo pre ne môže sieť urobiť?

Časť áno. Zachytili sme len časť malých a stredných firiem,  pričom hovoríme len  o technologicky orientovaných podnikoch.  Z  2300 obslúžených firiem, dospelo k výsledku asi 60, ale na druhej strane tie dohody o partnerstve, priame importy a exporty výrobkov alebo technológií sú len vrcholom pyramídy poskytnutých služieb. Nedá sa to teda merať len týmto agregovaným ukazovateľom, ale treba brať komplexne priamu aj nepriamu podporu poskytnutú slovenským firmám.

Jedna z aktivít siete spočíva aj v návrhu a implementácii európskych politík zameraných na malé a stredné podnikanie a získavaní spätnej väzby z drobných firiem pre Európsku komisiu. Nie je tajomstvom, že Slovenská republika za 18 rokov svojej existencie z nášho pohľadu dostatočne nepodporuje sektor malého a stredného podnikania, podporuje veľkých investorov z jasných príčin.  Avšak tým, že sektor malého a stredného podnikania nie je dostatočne vyvinutý ani po 18 rokoch, sme boli hospodárskou krízou zasiahnutí viac ako iné krajiny. Napríklad nezamestnanosť na Slovensku sa zdvojnásobila zo 7,5 % na 15 %, čo bol najstrmší rast nezamestnanosti nielen v EÚ ale aj v OECD .

Ďalšou problémovou  oblasťou, ktorú sme identifikovali na základe sťažností firiem, je pomoc pri prístupe k financiám. Stále neexistujú komplexné finančné nástroje a to už nehovorím o  finančných inovačných nástrojoch. Nejde len o fondy rizikového kapitálu, ktoré mali fungovať a  stále nefungujú, ale aj o klasické úverové produkty.

Malé firmy sa oveľa ťažšie dostávajú k úverom ako veľké firmy a myslíme si, že tu je nezastupiteľná úloha Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, pokiaľ ide o pomoc pri ručení týchto úverov.

Nedávno pani premiérka Radičová na tlačovej konferencii spomenula, že Slovenská republika bude implementovať Zákon o malých a stredných podnikoch (Small Business Act), ktorý Európska komisia navrhla už koncom roku 2007. Aj keď s oneskorením, dúfame, že táto vláda predsa len pristúpi k určitej komplexnejšej podpore malých a stredných podnikov.

Spomínali ste Small Business Act, teraz je na stole aj Single Market Act, myslíte si, že iniciatívy, ktoré obsahujú, sú dostatočne ambiciózne zo slovenského pohľadu a je Slovensko vôbec schopné ich absorbovať dostatočne rýchlo a implementovať ich tak, aby sa im malí a strední podnikatelia dokázali prispôsobiť tak, aby ich vnímali nie ako záťaž, ale ako benefit?

Slovensko smernice EÚ implementuje s určitým oneskorením. Na jednej strane je to  do určitej miery pochopiteľné, na druhej strane si treba tiež uvedomiť, že Slovensko napriek všetkým negatívnym veciam, ktoré sa stali, urobilo výrazný  pokrok, napr.  za 18 rokov existencie SR sa zdvojnásobil HDP krajiny. Keď sme pred siedmimi rokmi vstupovali do EÚ, čo je relatívne nedávno, tak náš HDP v porovnaní s EÚ15 bol na úrovni okolo 50 %. Dnes je v porovnaní so starými členskými štátmi na úrovni 66 % a v porovnaní s   EÚ 27 na úrovni asi 72 %. Tým chcem povedať, že napriek relatívne rýchlemu hospodárskemu vývoju, potrvá nejaký čas, kým Slovensko prekoná tých 40 rokov vyčlenenia z vyspelej Európy. Určité veci sa ťažko dajú urýchliť a inak sa implementuje Small Business Act, Single Market Act či Innovation Union (program EK na urýchlenie modernizácie EÚ) vo vyspelých ekonomikách a inak v rozvíjajúcich ekonomikách. To je jednoducho fakt.

Uvediem tiež príklad  negatívnych reštriktívnych aktivít  zo starých členských krajín EÚ voči našim firmám.   Chceli podporiť slovenských výrobcov peliet pri ich prieniku na rakúsky trh. Napriek tomu, že sme už boli členmi EÚ sme sa dozvedeli, že rakúsky trh s peletami je tak chránený, že výrobcovia  mimo Rakúska nemali šancu na tento trh preniknúť. Hoci išlo o masívne porušovanie pravidiel EÚ, Rakúšania radšej riskovali pokuty zo strany EÚ ako by mali pustiť nerakúskych dodávateľov. Problémy teda nie sú len na Slovensku, ale aj v iných krajinách EÚ.

Nadštandardné, európske či dokonca svetové výsledky dosahujeme v oblasti materiálových vied a informačných technológií. Podľa nás je lacnejšie a efektívnejšie podporovať dobrých ako priemerných, aby tí dobrí boli výborní, aby boli konkurencieschopní nielen európsky, ale aj svetovo, a to najmä v kontexte vzmáhajúcich sa „lacných“ ázijských ekonomík.

Napríklad centier excelentnosti máme na Slovensku niekoľko desiatok. Česi majú tri a pritom sú dvakrát väčší a ich produktivita je  vyššia ako naša. Napriek tomu podporné mechanizmy  koncentrujú na asi tri technologické priority. My nie, čo je možno trošku premárnená šanca.

Skúste teda zhrnúť, čo sú také najväčšie bolesti malého a stredného podnikania na Slovensku?

Hovorili sme o podkapitalizácii, hovorili sme o nedostatočnom marketingu slovenských firiem – Slováci sú naučení robiť, ale nie sú naučení predávať, čo je ešte pozostatkom spoločného štátu s Čechmi, keď predávala česká strana, ide teda o určitý dlhodobý hendikep.

Aby sme neboli len negatívni. Pred vianočnými sviatkami sme boli v jednej firme v Partizánskom. Traja miestni ľudia založili v roku 2005 firmu v oblasti strojárskej výroby, na začiatku mali päť starých sústruhov a asi sedem ľudí. Dnes vo firme pracuje 35 ľudí a majú už dve obrábacie centrá a dosahujú obrat milión až milión a pol eur. Samozrejme, kvôli kríze museli 15 % pracovníkov prepustiť, teraz ich však postupne naberajú.

Existujú teda pozitívne príklady, keď ľudia bez akejkoľvek podpory, len na základe svojej technickej expertízy, poznania trhov a prostredia na Slovensku a mimo Slovenska, založili firmu a rozvíjajú ju veľmi dobre. Myslíme si, že takýchto prípadov by malo byť viac a sú potrebné určité stimuly pre podobných podnikateľov, aby vznikalo viac takýchto firiem,  potom by aj nezamestnanosť bola  výrazne nižšia.

Slovensko má od leta novú vládu, aké sú teda očakávané kroky pre zlepšenie podnikateľského prostredia?

Určite máme očakávania v oblasti Zákonníka práce, ktorý treba spružniť. Dúfame, že sú reálne aj zmeny pokiaľ ide o korupčné prostredie, čo je veľkou prekážkou podnikania. Aj to, že snáď táto vláda bude nielen priamo implementovať  smernice EÚ týkajúce sa malého a stredného podnikania alebo jednotného trhu, ale naozaj rozvinie určité systémové opatrenia na podporu  malého a stredného podnikania. Dúfame, že to tak bude.

Okrem korupcie, čo by sa malo najnutnejšie zmeniť?

Prístup ku kapitálu. Bez kapitálu sa podnikať nedá. Malá firma potrebuje malý kapitál, stredná stredný a keďže aj my máme firmu už dvadsať rokov, vieme, že podnikanie je niekedy veľmi drahé – financovanie celého reprodukčného procesu, marketing a získanie  zákaziek, financovanie  pracovného kapitálu, zaplatenie  pracovnej  sily a splnenie  všetkých  odvodových a daňových povinností.

Vo Veľkej Británii po druhej svetovej vojne, keď bola ekonomika rozvrátená a zadlžená a infraštruktúra zničená, britská vláda napriek extrémne ťažkým podmienkam založila investičný fond (3 i – Investors in Industry), ktorý investoval do priemyselných spoločností, ktoré sa vďaka verejným finančným zdrojom začali rýchlejšie rozvíjať a vytvárať  pracovné miesta. Tento fond fungoval viac ako 45 rokov , potom bol sprivatizovaný.

Chcem tým povedať, že sú určité obdobia, kedy štátna intervencia má zmysel. A relatívna technologická nerozvinutosť, nedostatočná  kapitálová primeranosť sektora malého a stredného sektora – za určitú intervenciu stojí – či už ide o prístup ku vlastnému alebo pôžičkovému kapitálu.

A samozrejme je potrebná podpora  podnikateľov v oblasti marketingu. Hlavné zhodnotenie sa totiž koná na trhu, čiže treba vedieť predať a refinancovať  a zhodnotiť vynaložené prostriedky.

REKLAMA

REKLAMA