Z. Pleštinská: Označenie “CE” musí byť zárukou kvality

So Zitou Pleštinskou, členkou Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa EP, sme sa rozprávali o dopadoch najnovšej legislatívy EÚ na oblasť vnútorného trhu.

Pleštinská (interview)
http://euractiv.sk
  • Podľa OECD musí EÚ pre zabezpečenie dlhodobej prosperity dokočiť budovanie jednotného trhu. Kritizovalo najmä neschopnosť členských štátov dohodnúť sa ako otvoriť sektor služieb väčšej konkurencii. Kde vy osobne vidíte najväčšie resty? Domnievate sa, že nové smernice pre sektor služieb EÚ, ktoré by mali byť implementované do konca roka 2009 odstránia zvyšné prekážky?

Smernica o službách sa intenzívne diskutovala na pôde Európskeho parlamentu od roku 2004. Mnohí poslanci zo starých členských štátov videli v Bolkensteinovej smernici akéhosi strašiaka a obávali sa problémov spojených so zvýšenou migráciou pracovnej sily najmä z nových členských štátov a zo sociálneho dumpingu. Keďže v súčasnosti až 70 % HDP EÚ tvorí sektor služieb, Smernicu o službách pokladám za obrovskú príležitosť, ako naštartovať ekonomiku EÚ. Neschopnosť spolupráce medzi administratívou jednotlivých členských štátov neraz spôsobovala nechuť podnikateľských subjektov poskytovať svoje služby cezhranične. Mnohokrát administratívne prekážky odradili predovšetkým malé a stredné podniky od podnikania v iných členských štátoch. V súčasnosti prebieha implementácia Smernice a členské štáty musia vytvoriť jednotné kontaktné miesta, kde si budú môcť podnikatelia vybaviť všetky potrebné záležitosti. V tejto súvislosti je dôležitou aj Smernica o uznávaní odborných kvalifikácií. Domnievam sa, že tieto dve smernice odstránia väčšinu prekážok, ktoré bránia rozvoju sektora služieb.

  • Čo si myslíte o kompromise, ktorý sa dosiahol pri liberalizácii poštových služieb? Neobávate sa, že tak ako je systém po úprave nastavený povedie k zániku verejných pôšt, v konečnom dôsledku príde mnoho ľudí o prácu a zhorší sa kvalita poskytovaných služieb?

Poštové služby nedokázala vytlačiť z trhu ani internetová komunikácia, ani  digitalizácia telefónnej siete. Naopak doba technického pokroku si žiada inováciu aj poštových služieb. Kvalitu je možné zabezpečiť iba odbúraním štátnych monopolov a liberalizáciou trhu, ktorá sa už priebežne realizuje v celej EÚ. Posledným krokom liberalizácie je odbúranie monopolu na doručovanie listových zásielok ľahších než 50 gramov. Napríklad už liberalizovaný trh s balíkmi poskytuje spotrebiteľom lepšie služby a širší sortiment.

Kompromisný balíček ruší štátne monopoly a zároveň zaručuje dostupnosť poštových služieb aj v najodľahlejšom kúte EÚ. Hlavne zásluhou poslancov z nových členských štátov sa podarilo posunúť termín liberalizácie poštových služieb až do 31. decembra 2012. Dvojročné prechodné obdobie môžu nové členské štáty vrátane Slovenska využiť na zavedenie najvhodnejšieho spôsobu poskytovania univerzálnej poštovej služby.

  • Nové nariadenie EK by malo priniesť jednotné pravidlá a o polovicu menšie náklady na administratívu pre kozmetický priemysel. Nové nariadenie spochybňuje Európska organizácia na ochranu spotrebiteľov. Tvrdí, že miera ochrany zdravia sa môže znížiť, pretože menej regulácie a viac štandardizácie väčšinou vedie k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľov a životného prostredia, myslíte si, že to môže ohroziť spotrebiteľov?

Nové nariadenie o kozmetických výrobkoch bude vychádzať zo všeobecného rámca uvádzania výrobkov na trh, ktorý bol prejednávaný na februárovom plenárnom zasadnutí EP. Osobne si nemyslím, že dôjde k zníženiu úrovne ochrany spotrebiteľov, pretože v smerniciach nového prístupu sú presne definované základné požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia. Na základe týchto požiadaviek sú vypracované podrobné technické normy. Posilnenie zodpovednosti výrobcov a dovozcov za produkty a zároveň aj sprísnený dozor nad trhom zaručí, že výrobky na trhu EÚ budú bezpečné. Silná konkurencia v kozmetickom priemysle nedovolí, aby výrobcovia znížili mieru ochrany spotrebiteľa.

  • Keď sa hlasovalo o regulácii cien za roamingové hovory v EÚ ste povedali, že Komisa ubezpečila, že k ďalším reguláciám nedôjde. Komisa však najnovšie plánuje ďalšie kroky – útočí na minútovú tarifikáciu roamingových hovorov a na roamingové ceny SMSiek a prenosu dát, je to podľa Vás dobré smerovanie? Operátori sa bránia, že to zbrzdí inovácie v sektore a zabrzdí zatiaľ len rozvíjajúci sa trh…

Osobne nie som zástancom cenovej regulácie na trhu. Avšak musíme si uvedomiť, že sa jedná o špecifický prípad, keď na trhu pôsobí obmedzený počet operátorov ovládajúcich celý sektor. Komisia vždy prikročila k regulácii až po výzve na zníženie poplatkov, na ktoré vyčlenila dostatočný časový priestor. Podľa môjho názoru, ak sa neznížia ceny SMS a dátových služieb v termíne určenom Európskou komisiou, t.j. do konca júna 2008, Komisa pristúpi k regulácii cien ako to už avizovala. Záleží teraz len na operátoroch, aby zareagovali, znížili ceny a tým sa vyhli administratívnemu zásahu.

  • Súčasný systém certifikácie výrobkov (ktoré vstupujú na európsky trh) je založený na bezpečnostných testoch, ktoré však vykonávajú samotní výrobcovia – tzv. CE Logo. Môžu európski spotrebitelia očakávať, že to v budúcnosti bude skutočná európska záruka kvality?

Stále častejšie sa v európskej databáze nebezpečných výrobkov RAPEX  objavujú tovary z tretích krajín, ktoré nesú značku CE – teda  európske logo vyjadrujúce zhodu výrobku s európskou legislatívou. Prax ukazuje, že značka  zhody CE nedáva dostatočnú istotu, že ide skutočne o bezpečný výrobok. Pri revízii tohto legislatívneho balíčku týkajúceho sa uvádzania produktov na trh sme v prvom rade mysleli na spotrebiteľa a jeho ochranu. Legislatíva vychádza zo základného predpokladu zabezpečiť spotrebiteľovi bezpečné, zdravotne nezávadné tovary. Ako spravodajkyňa pre politickú skupinu EPP-ED k správe Christel Schaldemose som svoje pozmeňujúce návrhy zamerala predovšetkým na lepšiu ochranu označenia CE. Len máloktorý spotrebiteľ vie, čo CE v skutočnosti znamená, považuje ju za garanciu európskej kvality.

Hlavne v nových členských štátoch prevláda v odborných kruhoch názor, že   uvádzať na výrobky ďalšie značky nie je žiaduce, aj keby išlo o značky kvality.  Pre konečného spotrebiteľa by nové označenia mohli byť zmätočné a navyše  spojené so zvýšením ceny produktu, do ktorej by podnikatelia premietli zvýšené náklady. Z tohto dôvodu budem zvedavá na výsledky dopadovej štúdie o používaní národných značiek popri označení CE, ktorú by mala Komisia na požiadavku Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyhotoviť. Vďaka novému balíčku sa posilní význam tejto značky, zavedú sa sankcie za jej zneužívanie a posilní sa systém dozoru nad trhom. Členské štáty musia zabezpečiť fungovanie dozoru nad trhom personálnym a finančným posilnením orgánov dozoru nad trhom.

Ste členkou dočasného Výboru pre klimatické zmeny. V pléne EP pri hodnotení výsledkov klimatickej konferencie na Bali ste spomenuli zaujímavú iniciatívu „Vodou ozdraviť klímu“. Môžete nám ju viac priblížiť?

Ku klimatickej zmene prispieva rozširovanie a zväčšovanie vysušených regiónov na všetkých kontinentoch, ktoré sa rýchlo prehrievajú a menia lokálnu i regionálnu klímu. Vysušovanie krajiny nastáva rýchlym odvádzaním dažďových vôd, ale aj melioráciou a odlesňovaním plôch. Zadržiavanie dažďovej vody vo vodných nádržiach umiestnených najmä v miestach, kde došlo k vysušovaniu vplyvom činnosti človeka, predstavuje lacnejšie, rýchlejšie, efektívnejšie a bezkonfliktné riešenie na dosiahnutie zmiernenia extrémov počasia. Odpoveďou na klimatické zmeny môže byť aj zámerné zavodňovanie územia a obnovenie zdravého obehu vody. Predložila som otázku Komisii, či plánuje podporiť túto iniciatívu, ktorá sa napr. v USA teší podpore.

  • Čo sa stane ak zostane EÚ v boji proti klimatickým zmenám osamotená a nedôjde k dohode na globálnej úrovni? Resp. aké šance na nový „post-Kjoto“ režim vidíte?

Na konferencii v Bali zohrala EÚ úlohu lídra v problematike klimatických zmien. Je potrebné vyjednávať tak s USA ako i s Čínou a Indiou a ostatnými krajinami o dôležitosti boja proti klimatickým zmenám. Koniec koncom máme len jednu planétu, ktorú musíme zachovať všetci spoločne pre ďalšie generácie.


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA