Farmár a spotrebiteľ majú rovnakú zodpovednosť

Udržateľné poľnohospodárstvo je zodpovednosťou každého výrobcu i spotrebiteľa, hovorí bývalý eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.

FFA 8th Forum for the future of agriculture
Janez Potočnik, (zdroj: Európska komisia)

Udržateľné rozvojové ciele OSN zdôrazňujú potrebu vytvoriť udržateľnejší poľnohospodársky systém. Prečo je poľnohospodárstvo pre ich napĺňanie tak dôležité?

Náš poľnohospodársky systém zjavne nie je udržateľný. Erózia pôdy, nadmerná spotreba vzácnych vodných zdrojov, spoliehanie sa na obmedzenú zásobu palív a nerastných surovín a rýchle ničenie ekosystémov sú len niektoré z charakteristík toho, ako dnes vyrábame naše jedlo.

Ak budeme takto pokračovať, tak to neovplyvní iba našu schopnosť produkovať v budúcnosti, ale aj schopnosť čeliť výzvam, ktoré prídu nevyhnutne spoločne s klimatickými zmenami. To všetko vo svete, kde sa bezprecedentne zvyšuje dopyt v dôsledku rastu populácie a zmien v stravovaní.

Na väčšej udržateľnosti poľnohospodárstva musíme začať pracovať hneď teraz, inak za rozvojovými cieľmi do roku 2030 výrazne zaostaneme a ponesieme neblahé následky tohto zlyhania.

Je dôležité si uvedomiť, že potraviny a environmentálna bezpečnosť sú prepojené. Tieto ciele idú ruka v ruke a bez dlhodobej starostlivosti o naše ekosystémy nedokážeme vyrobiť potraviny na uživenie rastúcej populácie.

Vždy ste boli silným zástancom koncepcie obehového hospodárstva. Ako to môže napomôcť dosiahnuť udržateľné rozvojové ciele?

Som pevne presvedčený, že základnou odpoveďou na tieto výzvy je vyriešiť to, ako produkujeme a spotrebujeme. Náš súčasný ekonomický model plytvá. Zoberieme, skonzumujeme a zbavíme sa zdrojov a zopakujeme to.

Podstatou obehového hospodárstva je udržať zdroje, nech už je to voda, pôda, živiny alebo iné suroviny, v rámci systému čo najdlhšie tým, že zvýšime efektívnosť ich využitia, recykláciu a znížime odpad. Obehové hospodárstvo môže znamenať výrazný príspevok k znižovaniu našej závislosti na neobnoviteľných zdrojoch, zníženiu emisií skleníkových plynov a znečisteniu životného prostredia.

Jeho myšlienky musíme integrovať do každého aspektu systémov, ktoré hospodária s pôdou. Jeden z významných príkladov toho, ako sa to dá, môžeme vidieť v ostatnej správe RISE o recyklácii a opätovnom využití živín. Správa sa zameriava na jedny zo základných živín potrebných pre rast potravín, dusík a fosfor, a na to ako ich môžeme znovu získať a použiť z odpadových tokov, z hnoja, odpadovej vody a z potravinového odpadu.

Takto nielen vytvárame inteligentnú diverzifikáciu zdrojov živín, ale aj významne prispievame k ich presakovaniu a poškodzovaniu životného prostredia.

Je jasné, že ak sa má naplniť Agenda pre udržateľný rozvoj 2030, tak bude potrebná zmena naprieč všetkými sektormi. Čo by ju malo poháňať?

V prvom rade si musíme povedať, že vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie sa menil posledných 150 rokov v dôsledku bezprecedentnej zmeny globálneho systému výroby. Ukazuje nám to, že globálna systémová zmena je celkom možno. Tentoraz ale nemáme 150 rokov. Poľnohospodárstva sa tak musí transformovať v priebehu dekády.

Ako druhé je potrebné zdôrazniť, že zmena systému nie je iba zodpovednosť farmárov. Rozhodnutie o tom, ako farmy vyrábajú, sa nerodí vo vzduchoprázdne. Je výsledkom vzájomne súvisiacich vplyvov, akými sú regulačné sily, hospodárske a trhové sily a dostupné produkty. Preto treba zdôrazniť, že sa zmena v poľnohospodárskom kontexte udeje iba zapojením potravinového systému. Tým, že spotrebiteľ bude mať za zmenu rovnakú zodpovednosť ako farmár.

Farmári sa musia zaplatiť, kompenzovať a podporiť za ekologický prínos systému potravinovej produkcie. Náš súčasný systém neodlišuje skutočné náklady na produkciu potravín a náklady na životné prostredie, ktoré sa musia rozprestrieť po celom potravinovom reťazci.

Aj keď je pravdou, že veľkú úlohu pri podpore zmien bude mať vytvorenie regulačných a politických rámcov (Európska komisia ich vypracovala v rámci balíka opatrení v oblasti obehového hospodárstva), aj tak budú mať malé a veľké podniky hlavnú úlohu pri riadení výskumu a inovácií. Napokon aj spotrebitelia môžu podporiť zmenu výberom potravín, stravovacích návykov a postojom k plytvaniu potravinami.

Ako môže dosiahnutie udržateľných rozvojových cieľov podporiť európska politika?

Udržateľné rozvojové ciele sú navrhnuté tak, aby z nich mal osoh celý svet. Zodpovednosť za realizáciu plánu majú všetky krajiny a teda by mali byť obsiahnuté aj v jadre európskych politík.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktoré je plne financovaná z Bruselu, je na to vynikajúcou príležitosťou. Ostatná reforma a zavedenie zelených platieb sú spôsobom, ako sa udržateľnosti priblížiť, no tá je ešte veľmi ďaleko.

Rozvojové ciele sú solídnymi základmi, na ktorých môžeme postaviť ďalšie reformy. Ak to tak Európa spraví, umožní jej to nielen naplniť svoj diel zodpovednosti, ale tiež stať sa príkladom pre ostatné krajiny a ich národné prístupy.

V tejto súvislosti by mala Európska únia naplno využiť príležitosti vo svojich výskumných programoch, aby  riešila kolektívne, svetové problémy a podporila relevantné znalosti.

Aký hlavný odkaz chcete, aby si čitatelia odniesli z tohto rozhovoru?

Myslím, že najviac je potrebné zdôrazniť, že zmena nemusí byť len negatívna. Nebudeme inú možnosť, len zmeniť to, ako vyrábame a konzumujeme. Preto by sme mali túto možnosť využiť čo najlepšie a vykonať skutočný progres v napĺňaní udržateľných cieľov. Transformácia nášho súčasného ekonomického modelu znamená veľké možnosti pre hospodárstvo i kvalitu nášho života.

Pozadie

Bývalý slovinský minister pre európske záležitosti Janez Potočnik zastával tri rôzne pozície eurokomisára. Naposledy, v rokoch 2010 – 2014, pôsobil ako komisár EÚ pre životné prostredie. V súčasnosti predsedá nadácii Rural Investment Support for Europe (RISE), ktorá presadzuje udržateľný rozvoj vidieka.

  • Matej Polák

    Je možne súhlasiť s pánom Potočníkom pri tvorbe stratégie udržateľného poľnohospodárstva Ale je nutné aby EU postupovala systematický a zodpovedne a nekompromisne . Aby sa neplytvalo zdrojmi a aby financie na rozvoj a obnovu úrodností pôdy boli aj skutočne využívané na jej obnovu a na rozvoj regiónov. Stáva sa totiž a to veľmi často aj na východnom Slovensku že príjemcovia dotácií na pôdu ich využívajú na vlastne obohacovanie .Za prenájom pôdy vlastníkom platia smiešne sumy ./7Eur/ha. Pôdu len využívajú ako zdroj dotácií vôbec sa o jej rekultiváciu nestarájú a tak dochádza k pôdnej erózií a postupnému znehodnocovaniu ornej pôdy . A deje sa to za spolu účasti prípadne s tichým súhlasom orgánov štátnej správy . Pri takom to trende za 10-20 rokov ubudne na Slovensku 10-20% poľnohospodárskej pôdy. A pritom tzv.agro baroni sa budú tváriť ,ako veľmi im záleží na trvalo udržateľnom rozvoji.pričom budú z dotácií kupovať drahé auta a chodiť na dovolenky do Afriky.

REKLAMA

REKLAMA