Koniec mliečnych kvót ohrozí dlhoročných výrobcov

Na deregulácii komodít v EÚ budú profitovať najmä veľké krajiny. Slovenskí poľnohospodári už teraz často predávajú za ceny pod výrobnými nákladmi, hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík.

Milan Semančík
Predseda SPPK Milan Semančík

Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ trvá už od augusta a jeho zrušenie je v nedohľadne. Podarilo sa slovenským producentom adaptovať na túto situáciu?

Od začiatku sme hovorili predovšetkým o druhotných dopadoch ruského embarga, pretože my veľa priamych exportérov nemáme a objemovo sme napočítali priame straty zhruba vo výške 6 miliónov eur, čo nie je žiadna závratná čiastka. Naši členovia však zápasia s tým, že vznikol pretlak tovaru v rámci Európskej únie, čo stláča dole jeho ceny. Vidíme to na komoditách ako ovocie, zelenina a aj v mliečnom sektore. Takisto poklesli ceny bravčového mäsa, pričom tie prepady sú dosť výrazné a producenti sa dostávajú hlboko pod výrobné náklady. Toto je veľké ohrozenie našich prvovýrobcov a následne aj spracovateľov.

Nedávno sa v Európskom parlamente prerokovávala možnosť, že by únia vyžadovala zisťovanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách. Podľa Európskej komisie by to mohlo znamenať zdraženie potravín až o 50 %. Odhady, na ktoré sa odvolávali poslanci, hovorili o podstatne nižšom čísle. Uvítalo by v tomto smere SPPK sprísnenie pravidiel?

Nemáme problém podporiť aktivity, ktoré budú smerovať k tomu, aby sa na stoly zákazníkov dostávali kvalitné, zdraviu neškodné potraviny. Musí to však byť, samozrejme, vyvážené. Pokiaľ by to malo výrazne predražiť výrobu a celé sledovanie by stálo neúmerne veľa, tak je skutočne na uvážení, či je toto tá najsprávnejšia cesta. Na bravčovom mäse vidíme, že nákupná cena je na 1 eure za kilogram živej hmotnosti a výrobný náklad sa pohybuje kdesi na úrovni 1,35 €/Kg. Keby sa k tomu ešte pridávali ďalšie bariéry, pre sektor by to mohlo mať nepríjemné dôsledky. Podporíme všetko, čo prispeje k čerstvosti, kvalite a zdravotnej bezchybnosti potravín pre spotrebiteľov.

V apríli má v únii dôjsť ku koncu platnosti mliečnych kvót. Plynú z toho pre slovenských producentov aj nejaké príležitosti, alebo podľa vás preváži tlak na znižovanie cien?

Vidíme to skôr ako ohrozenie, nie ako príležitosť. Naše obavy sa začínajú už pomaly napĺňať, pretože dochádza k postupnému poklesu ceny surového kravského mlieka. Aj v tomto prípade sa už dostávame pod výrobné náklady, čo nie je dlhodobo udržateľné. Pokiaľ sa nič mimoriadne nestane a neprijmú sa nejaké výraznejšie opatrenia na podporu tohto sektora, musíme novú situáciu vnímať skôr ako ohrozenie. Okrem iného aj preto, že cena sa pomaly, ale isto, prepadne pod 30 centov za kilogram. Ak sa to stane, postupne budú končiť s výrobou mlieka aj tí poľnohospodári, ktorí sa jej venujú už dlhšie. Dlhodobo sa totiž nedá vyrábať so stratou žiadna komodita. Obávame sa, že aj v tomto prípade sa prejaví nerovnosť podmienok v podnikaní medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ. Štáty, ktoré sú bohatšie a nalievajú do sektora viac zdrojov, pomôžu svojim chovateľom a výrobcom prečkať horšie časy. My tiež hľadáme isté cesty. Ak sa nám to však nepodarí, bude to pre nás veľmi ťažké obdobie.

Priestor na vývoz mlieka do krajín mimo EÚ nevidíte?

My sme malí hráči, krajiny západnej Európy sú veľkí producenti. Napríklad Nemecko je najväčší výrobca mlieka, jeho ročná kvóta je na úrovni 30 miliárd kilogramov. Naša kvóta je niečo cez miliardu, no v skutočnosti ju nenapĺňame a vyrábame len vyše 800 miliónov kilogramov ročne. Pritom Nemecko už o túto hodnotu svoju produkciu zvýšilo a pripravuje sa na zrušenie kvót a určité expandovanie. Toho sa obávame. Samozrejme, nám by veľmi pomohlo, keby sa mlieko z európskeho trhu dostávalo do tretích krajín, pretože to by mohlo tlak na jeho nákupné ceny trochu zmierniť.

Očakávate podobné trendy aj v súvislosti s pripravovaným zrušením kvót na cukor?

Určite áno. Napokon, ak sa vrátime do minulosti, v rámci Slovenska sme mali 10 fungujúcich cukrovarov. Reforma v tomto smere dospela tam, že máme 2 cukrovary a stanovenú ročnú kvótu zhruba 112-tisíc ton, čo nepostačuje ani na pokrytie slovenskej spotreby. Takže aj tu sú obavy z podobného vývoja ako pri mlieku.

Na tlačovej konferencii ste spomínali, že obchodné reťazce tlačia na vyššiu obchodnú maržu pri slovenských výrobkoch. Prečo by to robili?

Oni to síce neradi počúvajú, ale my tie výhrady máme od našich dodávateľov. Stále nás upozorňujú, že naše a zahraničné porovnateľné produkty sú na pultoch s rozdielnou maržou. Keď je rozdielna marža v neprospech našej potraviny, potom je, samozrejme, oveľa ťažšie predajná a spotrebiteľ siahne po zahraničnej. Spotrebiteľský patriotizmus u nás ešte nie je na takej úrovni ako vo vyspelejších krajinách a odvíja sa aj od toho, čo umožňuje rodinný rozpočet.

Vravíte teda, že rozdielna marža vniká preto, že naši výrobcovia majú slabšiu rokovaciu pozíciu?

Áno, obchodné reťazce sú v zahraničných rukách a nie nadarmo sa hovorí, že je bližšia košeľa ako kabát. Platí to aj v tomto smere a to nás mrzí. Aj my by sme radi vyrábali a zamestnávali ľudí.

SPPK urobila v slovenských základných školách prieskum o plytvaní potravinami. Boli pre vás niektoré zistené poznatky prekvapením?

Boli sme príjemne prekvapení už tým, že sa do prieskumu zapojilo 1253 žiakov zo 42 základných škôl. Prieskum sa robil v triedach od prvého do deviateho ročníka a prekvapilo nás, že najviac plytvajú potravinami piataci. Najviac sa plytvá s potravinami, ktoré sú pripravované v rámci stravovania, najmä s polievkami a s druhým jedlom. Musíme pracovať na tom, aby k tomu v takom rozsahu ďalej nedochádzalo. V rámci nášho projektu Hovorme o jedle oslovujeme najmladšiu generáciu. Počas týždňa sa snažíme o jedle hovoriť a pripomínať jeho význam. Pokiaľ žiak nie je veľmi hladný, vyvstáva otázka, či by si napríklad polievku mal vôbec brať a vzápätí ju odniesť. Rozhodne je to podnet na zamyslenie. Aj preto budeme v týchto aktivitách pokračovať a pokúsime sa hľadať ďalšie zaujímavé spôsoby, pomocou ktorých by si deti túto problematiku osvojili a začali sa podľa toho správať pri svojom stravovaní.

REKLAMA

REKLAMA