Pri podpore predaja slovenských výrobkov sa trieštia sily

Za zlý stav potravinárskej výroby nenesú zodpovednosť obchodníci. Slovenská legislatíva im však vo vzťahu k výrobcom ukladá neúmerné povinnosti, hovorí v rozhovore s EurActiv.sk podpredseda predstavenstva COOP Jednota Martin Katriak.

Martin Katriak
Martin Katriak na konferencii Samoška 3 (zdroj: samoska-kongres.sk)

V lete v EÚ rezonovala otázka možnej európskej právnej regulácie nekalých obchodných praktík. Únia sa v tomto smere odvolávala na samoreguláciu, aj keď Slovensko podporovalo európsku právnu úpravu.

Na Slovensku sa paralelne rieši zákon o neprimeraných obchodných podmienkach. Vnímate v ňom nejaké problematické časti?

Domnievame sa, že jestvujúca právna úprava t. j. zákon o hospodárskej súťaži, prípadne obchodný zákonník, je úplne postačujúca. Novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, predchádzali ešte predpisy z roku 2003. Všetci obchodníci ich považujeme za neprimeraný zásah do súkromnoprávneho vzťahu.

Domnievame sa, že tieto vzťahy by si mali vyriešiť medzi sebou účastníci vzťahov a nie zákon. Tento zákon rieši veci nešťastným spôsobom a opomína niektoré obchodné praktiky platné tisícky rokov.

Navyše má podľa nášho názoru viacero nelogických a právnych chýb. Celkovo ho teda hodnotíme ako nie dobrý. Obchodníci ho ale dodržiavajú. Ministerstvo pôdohospodárstva podľa mojej vedomosti minulý rok pri previerkach nezistilo žiadne priestupky.

V zákone sú určité disproporcie. Upravuje najmä povinnosti obchodníkov a je striedmejší pokiaľ ide o výrobu.

Ako vnímate otázku privátnych značiek? Čo prinášajú predajcovi a čo spotrebiteľom?

Privátne značky neprinášajú výhodu iba im, ale aj výrobcom. Pokiaľ sa s nimi my obchodníci dohodneme, tak má výrobca zabezpečený odbyt.

Zákazníci veľmi vyhľadávajú vlastné značky, pretože výrobok má garantovanú kvalitu nielen výrobou ale aj obchodníkom a má garantovanú cenu. Nedá sa však povedať, že sú automaticky lacnejšie. Samozrejme zákazník nemôže byť presýtený vlastnými značkami.

Na Agrokomplexe zvyčajne jedna z našich Jednôt postaví predajňu, kde nájdete iba tovary vlastnej značky. O tento obchod sme sledovali obrovský záujem. Až na malé výnimky išlo o slovenské výrobky.

Ako hodnotíte projekt Zväzu obchodu a cestovného ruchu „Kvalita z našich regiónov“?

Je to dobrá myšlienka. Ako člen ZOCR sme ju uvítali. Otázka znie, že či by sa nemali zjednotiť aktivity jednotlivých hráčov na vnútornom trhu.

Sú tu na to asi tri alebo štyri aktivity. Robíme to my, robí to Ministerstvo pôdohospodárstva či Slovak Gold. Možno by stačila jedna aktivita. Niekedy sa mi zdá, že by bolo vhodné dať to dohromady. Netvrdím, že to urobíme, ale uvažujeme nad tým.

Máme jednoznačný záujem predávať slovenské výrobky v čo najväčšej miere. Keď budeme predávať slovenské výrobky podporíme domácu výrobu. To znamená, že budú ľudia viacej pracovať a keď budú viac pracovať, tak prídu k nám a budú nakupovať. Sú to spojené nádoby.

Veľmi rád konštatujem, že kontrola potravín na Slovensku má dlhodobo dobrý charakter. Slovenské výrobky majú vynikajúcu úroveň a jednoznačne môžu až na malé výnimky konkurovať všetkým zahraničným výrobkom.

Existuje medzi veľkosťou obchodného reťazca a množstvom slovenských výrobkov nepriama úmera?

Nie. Skupina COOP Jednota je na Slovensku najväčší reťazec, ktorý predáva iba potraviny. Podľa našej metodiky máme 74-percentný podiel.

Má sektor potravín u nás taký potenciál, že by podobný podiel domácich produktov mohli dosiahnuť aj ostatné reťazce?

Nie. Podľa môjho názoru výrobcovia po zmene režimu nezachytili ten správny konkurenčný dych. Je množstvo vplyvov, prečo je slovenské poľnohospodárstvo a potravinárska výroba na takej úrovni, aká je.

Nás to mrzí. Žiaľbohu, sa v dôsledku objektívnych aj subjektívnych vplyvov dostali na úroveň, ktorá nás neteší. Niektorí hráči sa domnievajú, že obchodné reťazce sú toho dôvodom. Ja to odmietam.

Mali sme takú istú východiskovú pozíciu ako mala slovenská potravinárska výroba. Dokázali sme sa transformovať tak, že sme vedúci hráč na trhu a to isté mohli aj naši potravinári.

Mnohé firmy vyrábajúce potraviny nezachytili vlak, je to aj problém dotačnej politiky. Nevieme to inak ovplyvňovať ako tým, že kupujeme najmä výrobky vyrobené na Slovensku. To, že ich je zaujímavé predávať, zistili aj kolegovia zo zahraničných reťazcov.

Aké má maloobchod miesto a potenciál v slovenskej ekonomike? Aké sú jeho problémy?

Slovenskí obchodníci sú druhý najväčší zamestnávateľ. Majú veľký podiel na národnom dôchodku. Sú však aj podnikateľský subjekt, kde je obrovská konkurencia. Od roku 1997, kedy sa tu usadila Billa, prišli ďalšie obchodné reťazce, ktoré konkurenčné prostredie zvýraznili.

U spotrebiteľa sme úspešní. Na druhej strane cítime istú skrivodlivosť zo strany štátnych inštitúcií v tom smere, že legislatíva nemá voči obchodu vždy korektný postoj.

V tomto ohľade je jedno, či je to ľavica alebo pravica, všetci majú k obchodníkom zvláštny postoj. Aj za starého režimu, keď neboli mandarínky, pančucháče alebo toaletný papier, tak ten hromozvod smeroval na obchodníkov. Kládli nám za vinu niečo, za čo sme nemohli.

Teraz sa to opakuje. Dnes nám poväčšine dávajú za vinu to, že sme nekalými praktikami slovenskú poľnohospodársku a potravinársku výrobu dostali do takéhoto stavu. Toto pociťujeme ako neprávosť a bojujeme s tým. Snažíme sa presviedčať ministrov, Národnú radu SR a poslancov, že niektoré legislatívne opatrenia nevedú k účinku ako by mali.

Pozadie

Martin Katriak je podpredsedom predstavenstva COOP Jednota Slovensko, kde pôsobí od roku 1975. Zároveň je aj členom predstavenstva Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR. Deklaruje záujem predávať slovenské výrobky v čo najväčšej miere a podporovať domácu výrobu.

REKLAMA

REKLAMA