Propagáciu slovenských potravín najviac financujú obchodné reťazce

Predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) sa pre EurActiv.sk vyjadrila aj ku kontroveznému sledovaniu marží obchodníkov. Vraví, že by to bolo v rozpore s európskymi pravidlami.

Katarína Fašiangová
Katarína Fašiangová, (zdroj: Slovenská aliancia moderného obchodu)

Sú na Slovensku a v zahraničí rozdielne marže pri predaji tých istých potravín?

Určite nie. Ak sa na Slovensku bavíme o marži, tak musíme verejnosti zdôrazňovať, že marža obchodníka nie je jeho zisk. Marža je na úrovni obchodovania dodávateľ-odberateľ a je rozdielom medzi nákupnou a obchodnou cenou, pričom v nej ešte nie je zarátaná DPH. U obchodníkov ide teda o hrubú maržu, kde musíme vždy zohľadniť, že obchodník z nej uhrádza všetky náklady spojené so svojím podnikaním, t. j. mzdy, vzdelávanie a školenia zamestnancov,  energie napr. na chladiace a mraziace zariadenia pre rýchloobrátkové tovary, náklady na hygienu a hygienické štandardy, logistiku,  údržbu budov a ďalšie. Keď všetky tieto náklady očistíme, ktoré predstavujú 80, 90 a viac percent, tak sa dostávame na tzv. ziskovú čistú maržu obchodníka, ktorá je pri potravinách okolo 2-4% z ich predajnej ceny. Tieto čísla sú absolútne zhodné s číslami v Európskej únii. Obchodníci v EÚ teda dosahujú porovnateľný zisk alebo čistú maržu vo výške 2-4 %.

Aký je váš názor na úradné sledovanie marží? Aké následky by z toho plynuli pre obchodníkov?

Informáciu o tom, že by sa v EÚ sledovali marže, nemáme, štátnou inštitúciou už vôbec nie. Bolo by to v rozpore s európskymi pravidlami o voľnom obchodovaní. Je to totiž istý druh regulácie. V rámci Európskeho spoločenstva vlády nesmú zasahovať ani do regulácie objemu výroby a spotreby a ani do cien v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch.

Dá sa očakávať tlak na zavedenie podobného nástroja?

Zopakujem, že sa nachádzame v európskom priestore, kde keby toto bolo monitorované z pohľadu štátu, mohlo by ísť o náznak porušovania hospodárskych zmlúv. Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) vníma teda tieto snahy ako problematické z hľadiska súťažnej legislatívy. Ak by v konečnom dôsledku viedli ku fixácii cien smerom hore, aj ako poškodzovanie zákazníka. Otázkou je, či by sa prípadné sledovanie marží týkalo aj iných tovarov ako potravín?

Platí to aj v prípade, ak by to bolo neadresné a sledovalo by sa odvetvie ako celok, nie jednotliví predajcovia?

Bolo by to adresné minimálne na úrovni EÚ v tom zmysle, že sa to sleduje v Slovenskej republike. Platia pre nás rovnaké pravidlá ako pre ostatných členov EÚ.

Podľa rôznych prieskumov zaváži pri spotrebnom rozhodovaní jednotlivca vždy v prvom rade cena. Oplatí sa investovať do kampaní na podporu domácich potravín?

Každý štát si chráni potravinovú sebestačnosť a každý má preto záujem, aby sa predávali jeho výrobky. Je prirodzené, že aj slovenská vláda chce, aby sa zvyšoval predaj slovenských výrobkov, no musíme povedať, že tunajšiu výrobu nepodporuje dostatočne. Na všetkých stupňoch potravinového reťazca však sú iniciatívy prezentovať slovenské výrobky.

Z pohľadu obchodníkov denne vidíme snahu prezentovať a samozrejme aj predávať slovenské výrobky, no vždy na základe dopytu zákazníka. Slovenský výrobok musí byť v prvom rade bezpečný a kvalitný. V súvislosti s jeho názvom udeleným výrobcom musí tiež platiť, že ak pod ním niečo spotrebiteľ očakáva, tak to niečo tam aj musí byť. Pre zákazníka musí byť zároveň akceptovateľná cena. A ak chce slovenský spotrebiteľ mať slovenský výrobok vysokej kvality, musí zohľadniť, že bude asi drahší.

V  konečnom dôsledku  prax ale hovorí  jasne – o tom, akých domácich potravín sa bude na pultoch reťazcov predávať  nerozhoduje obchodník. Je to vždy na zákazníkovi, aký produkt si vyberie. Podľa jeho správania si obchodné reťazce potom na ročnej, mesačnej,  týždennej, ba aj dennej báze  vyhodnocujú dopyt a nastavajú ponuku. Formy podpory prezentácie slovenských výrobkov zo strany obchodu sú rôzne.

Aj členovia SAMO investujú nemalé  finančné prostriedky na podporu slovenských výrobkov. V televízii niekoľkokrát za deň idú šoty, kde obchodníci slovenské výrobky prezentujú. Počas nákupov púšťajú spotrebiteľom audioprezentácie výrobkov, okrem iného označených aj Značkou kvality SK. Je potrebné zdôrazniť, že nikto za posledné 2 roky, nebol to ani prvovýrobca,  ani štát, neinvestoval toľko finančných prostriedkov na prezentáciu a do podpory slovenských výrobkov ako práve obchodné reťazce.

Je bežné, že sa slovenské potraviny stávajú súčasťou privátnych značiek zahraničných obchodných reťazcov?

Áno. Treba povedať, že privátne značky (PZ), sú akoby produktom obchodného reťazca. Absolútnu zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť, ktorá s PZ súvisí, na seba preberá obchodník. A to aj napriek tomu, že výrobok bol  vyrobený u nejakého výrobcu. Keďže obchod preberá všetky zodpovednosti, má eminentný záujem o dobrú kontrolu. Má možnosť vstupovať do výrobného procesu, kontrolovať výrobok už od výberu suroviny a lepšie  tak dohliadnuť na kvalitu a bezpečnosť. Ak sú PZ zastúpené v nadnárodných obchodných spoločnostiach na trhoch členských krajín EÚ,  sú tými, čo pomáhajú slovenským výrobcom presadiť sa doma a zároveň vyviesť slovenské výrobky na tieto trhy. Obchod tak pomáha domácim producentom cez privátne značky expandovať.

Funguje to teda tak, že sa skôr slovenský výrobok dostane do zahraničia ako zahraničný k nám?

Presne tak to môže byť. Výrobca ale musí splniť náročné kvalitatívne požiadavky a obstáť v konkurencii výrobcov z iných krajín. Ak preukážu schopnosť včas dodávať množstvá a v požadovanej cene a kvalite, je to pre nich veľká šanca. Príkladov spomedzi domácich producentov, ktorí sa takto prostredníctvom PZ obchodných reťazcov presadili je viacej. Napríklad, slovenskí producenti mliečnych výrobkov ako sú Rajo, Tatranská a Humenská mliekareň. Ich mliečne výrobky sú pod PZ minimálne v troch reťazcoch, ďalej slovenské  pekárne, kde je dokonca celý nutričný program trvanlivého pečiva pod privátnymi značkami. Rovnako produkty slovenského nápojového priemyslu. Je to naozaj skôr pozitívna cesta.

Minulý mesiac v súvislosti s bojom proti plytvaniu potravinami zarezonoval francúzsky zákon o poskytovaní nepredaných potravín na charitu. Bolo by niečo obdobné možné aj na Slovensku?

Na Slovensku nie je zákon, ktorý by umožňoval predávať ani darovať potraviny po Dátume minimálnej trvanlivosti (DMT). Od 1. 1. 2015 však štát pozitívne podporil potravinovú pomoc aspoň novelou zákona č. 595/2003 Z.z.  o dani z príjmov, podľa ktorej, keď obchodník alebo prevádzkovateľ  daruje potraviny ešte pred uplynutím DMT a splní zároveň podmienky novely, má možnosť odpísať si z daní ich nadobúdaciu cenu. Do tohto zákona sa dostala ako jediný odberateľ potravín Potravinová banka Slovenska. V záujme trvanlivými potravinami neplytvať a využiť ich čo najviac na úžitok pre ľudí, privítalo by SAMO, keby sa do tohto zákona ako odberateľ dostali aj ďalšie charitatívne organizácie. Z nášho pohľadu tie, ktoré už majú   vybudovanú štruktúru a logistiku pre možný odber týchto potravín. Jedná sa o Slovenskú katolícku charitu, Slovenský Červený kríž a sociálne výdajne potravín na úrovni samospráv. Potravinová pomoc by tak mohla byť ešte väčšia a efektívnejšia, lebo by prúdila cez viacero distribučných kanálov ešte väčšiemu počtu ľudí.

Aké by mohli byť ďalšie nástroje v boji s plytvaním?

Ďalší nástrojom by mohlo byť to, aby sa potraviny po DMT na Slovensku mohli, za určitých podmienok a definovaný čas, ďalej predávať alebo darovať. SAMO snaží dlhodobo upozorňovať a otvárať na Slovensku verejnú diskusiu na tému plytvania potravinami, poukázať na ďalšie možnosti, ako znížiť množstvo produkovaného potravinového odpadu a ako efektívnejšie potraviny využívať. Na Slovensku totiž v súčasnosti panuje absurdná situácia, keď legislatíva núti obchodníkov pod hrozbou miliónových pokút vyhadzovať ešte jedlé potraviny, zužitkovateľné v prospech ľudí, ako je tomu v iných krajinách EÚ. V tejto súvislosti sme jedna z mála krajín v EÚ, ktorá túto možnosť nemá. Má ju 16 krajín Európskej únie. Samozrejme, jedná sa zásadne iba o potraviny, ktoré sú označené dátumom minimálnej trvanlivosti, ktoré sú pri správnom balení a skladovaní bezpečné a vhodné pre konzumáciu aj dlho po uplynutí tohto dátumu. Zdôrazňujem, že podľa definície dátumu minimálnej trvanlivosti z európskeho potravinového práva to nie je v rozpore s legislatívou.

Pozadie

Ing. Katarína Fašiangová, PhD. pôsobí v  súčasnosti ako predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). V minulosti pracovala pre spoločnosti Ahold Retail  Slovensko a TERNO Group. Zastávala funkciu vedúcej hygieny potravín na Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave a viedla aj Sekciu pre kvalitu a bezpečnosť potravín na Zväze obchodu a cestovného ruchu SR.

REKLAMA

REKLAMA