Slovenský spotrebiteľ nie je dostatočný patriot

Za nižšiu konkurencieschopnosť slovenských výrobcov môže okrem diskriminačného nastavenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky aj neexistencia iných schém podpory a vyššia DPH, hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová.

Jarmila Halgašová
Riaditeľka PKS Jarmila Halgašová

Na Slovensku sa v súčasnosti pripravuje novela zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Aké má podľa vás prínosy a kde má ešte rezervy?

Potravinárska komora Slovenska neprijala návrh novely zákona veľmi pozitívne už len z toho dôvodu, že sa v ňom opätovne sprísňujú pokuty. Vo všeobecnosti sa všetky predpisy, ktoré sú v súčasnosti predkladané do legislatívneho procesu, zameriavajú na zvyšovanie pokút  alebo na zavádzanie rôznych finančných zábezpek.

To samozrejme zhoršuje podnikateľské prostredie. Najmä na malých a stredných podnikateľov môže mať zopár takýchto pokút v slede likvidačné dopady. Nemyslíme si, žeby cieľom zákonov a pokút v nich stanovených mala byť likvidácia podnikateľského prostredia, ale mali byť mať výchovný a nápravný charakter.

V súčasnosti je zákon stále na pôde rezortu pôdohospodárstva a nevieme v akom je štádiu. PKS navrhovala, aby sa celý zákon vzťahoval len na subjekty s významnou trhovou silou. Nemal sa teda týkať všetkých dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Žiaľ, rezort pôdohospodárstva túto pripomienku neprijal. Zákon by vraj musel byť prepracovaný nanovo.

Aká je konkurencieschopnosť domácich potravinárov a ako vnímate jednotlivé schémy na ich podporu?

Väčšina potravinárskych spoločností, ktoré pôsobia na Slovensku, sú vo vzťahu k potravinárskemu priemyslu EÚ-15 významne nekonkurencieschopné. Dôvody sú rôzne, ale súvisí to najmä s nastavením Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bola od nášho vstupu diskriminačná, a s tým, že druhospracovateľský potravinársky priemysel dostával z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast len minimálne finančné prostriedky.

V mnohých členských štátoch  Európskej únie  sú potravinárske podniky podporované rôznymi inými schémami, u nás nie. Konkurencieschopnosti nepridáva ani DPH, ktorá patrí v európskej dvadsaťosmičke medzi najvyššie. Máme rezervy v rámci celého podnikateľského prostredia.

Projekty na propagáciu potravín vnímame pozitívne. Najmä preto, že  slovenský spotrebiteľ nie je taký patriot ako sú spotrebitelia či už v starých členských štátoch, alebo aj napríklad v Poľsku alebo v Českej republike.

Na slovenských pultoch majú slovenské potraviny sotva 40-percetné zastúpenie, takto nízka úroveň nie je obvyklá v okolitých členských štátoch. V Rakúsku je tento podiel cez 65 %. Česká republika, Nemecko, Francúzsko, tam všade sa podiel domácich potravín na pultoch pohybuje v miere vyššej ako 70 %.

V tomto ohľade je azda zaujímavá otázka, či sa na slovenský trh dostávajú pod rovnakým názvom aj produkty rovnakej kvality.

Mám pocit, že takéto vyhlásenia nie sú podložené žiadnymi odbornými analýzami. Je to skôr dané subjektívnymi pocitmi a neznalosťou potravinárskej výroby.

Vyhlásenia tohto typu významným spôsobom poškodzujú domácich podnikateľov a naštrbujú dôveru slovenského spotrebiteľa k potravinárom. Neviem o tom, že by výrobcovia potravín, či už na Slovensku alebo iných krajinách, vyrábali výrobky pod tou istou značkou v rôznej kvalite.

Rovnako si neviem  predstaviť, že by producent napríklad čokolády vyrábal  výrobok v rôznej kvalite na rôzne trhy. Bolo by to neekonomické a vyvstáva potom otázka, prečo by si mal kaziť svoje dobré meno?

Aký vplyv na náš trh budú mať ruské sankcie?

Veľmi dobre rozumieme, že sa zo strany EÚ jedná o vyjadrenie nesúhlasu voči ruskej politike vo vzťahu k Ukrajine. Je to jasný signál aj na úkor nejakých obetí pre podnikateľov.

Na druhej strane je faktom, že tieto opatrenia budú mať na agropotravinársky sektor veľmi negatívne dopady.

Má to dva uhly pohľadu. Rusko uvalilo embargo na dovoz potravín z Ukrajiny. Tá ako krajina s obrovským agropotravinárskym potenciálom vyvážala približne 50 % potravín na ruský trh. Teraz ich majú na svojich skladoch a musia sa s tým vysporiadať.

Rovnakému problému však čelí aj ostatný vyspelý svet. Tlak na ceny bol najväčší a okamžitý pri potravinách, ktoré rýchlo podliehajú skaze. Ak ste pred opatreniami dostali kúpiť jablká za 1,50 eur, tak teraz ich dokážete kúpiť za 30 centov.

Z pohľadu producentov môže mať takýto cenový vývoj až likvidačné dopady.  Nemyslím si, že nadprodukciu dokážu vyviezť do tretích krajín.

Prevážia pri transatlantickej obchodnej dohode TTIP pozíva alebo negatíva?

Z pohľadu agropotravinárskeho sektora hodnotíme TTIP  skôr negatívne. Najmä teraz v období sankcií dúfame, že táto dohoda nebude uzavretá, pretože na oboch trhoch je pretlak potravín.

Už pred ruskými sankciami sme sa k nej vyjadrovali s veľkými obavami. Politika EÚ a Spojených štátov je v sektore výroby potravín a poľnohospodárstva diametrálne odlišná.

USA poskytujú  poľnohospodárom vyššie dotácie, podporujú veľké farmy, nemajú problém s GMO, hormónmi pri mäse. Brusel naopak tlačí na drobenie fariem, má výhrady aj ku GMO aj k hormónom. Malé farmy nemôžu cenovo konkurovať efektívnemu hospodáreniu vo veľkých farmách. Pokiaľ ide o GMO a hormóny, PKS je rezervovaná v otázkach GMO a je striktne proti povoleniu používania hormónov.

Keďže ceny  produktov v EÚ sú nekonkurencieschopné k tomu, čo sa vyprodukuje v Spojených štátoch, obávame sa, že produkty by končili najmä na trhoch novo pristúpených krajín a mohlo by to mať vážne dopady, najmä na malé a stredné podniky. Spotrebitelia pri kúpe potravín, žiaľ, v mnohých prípadoch uprednostnia cenu a krajinu pôvodu opäť nebudú pri výbere zohľadňovať.

Naopak, produkty z EÚ sa na  trhy USA dostávajú a dostanú len veľmi ťažko. Majú síce legislatívu na federálnej úrovni, ale jednotlivé štáty majú svoje opatrenia a rôzne iné prekážky. Na vývoz do Spojených štátov musíte aj ich administratívne prekážky podrobne poznať.

Pozadie

Potravinárska komora Slovenska (PKS) je dobrovoľným združením potravinárskych firiem. Ich cieľom je presadzovanie spoločných záujmov priemyslu najmä v oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti a podielu predaja domácich výrobkov.

REKLAMA

REKLAMA