Za málo peňazí nemôžeme očakávať Nobelovu cenu

Výskumníci v oblasti poľnohospodárstva musia každoročne znižovať svoje výdaje. Navyše podvyživená prax nemá záujem o inovácie, hovorí riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra.

Stefan Mihina
prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., (zdroj: EurActiv.sk)

Ako je na tom poľnohospodársky výskum s financovaním. Trpí nedostatkom a znižovaním výdavkov aj poľnohospodárska veda a výskum?

Súčasné finančné problémy v poľnohospodárstve sú trochu iné, hlavne ide o nízke výkupné ceny produktov. Výskum je samozrejme čiastočne hradený z verejných zdrojov. Ak je prax finančne podvyživená, tak väčšinou nemá záujem o inovácie. Toto je problém, s ktorým zápasíme aj my.

Ďalší problém, ktorý vzniká, je prechod z jedného programového obdobia do druhého v rámci eurofondov a iných podporných agentúr. Tu sme možno minulý rok ťahali za kratší koniec, no tešíme sa, že sa proces rozbehne.

Spýtam sa priamo: Ste spokojný s príspevkami z inštitucionálnych zdrojov?

Spýtajte sa nemeckého výskumníka, ktorý má desaťkrát viac prostriedkov, či je spokojný. Tiež vám povie, že nie je spokojný.

Spokojnosť určite nie je. Môžeme to zdôvodniť aj štatistikou. Na podporu vedy a výskumu dosahujeme podiel verejných zdrojov 0,4 % HDP a spolu so súkromnými zdrojmi niečo okolo 0,7 %. Cieľom Európskej únie je dosiahnuť spolu 3 %. Niektoré ekonomicky úspešné krajiny EÚ sú už na vyššej úrovni.

Viete odhadnúť veľkosť podielu európskych peňazí na aktivitách výskumných ústavov, ktoré združujete?

Záleží to od roku. Keď boli rozbehnuté operačné programy predchádzajúceho obdobia, ústavy, ktoré vstúpili do našej organizácie, získali z tohto procesu 27 projektov, čo naše finančné zabezpečenie veľmi posilnilo. Napríklad Výskumný ústav potravinársky NPPC v niektorých rokoch presiahol aj 50 %.. Sú ale aj ústavy, ktoré čerpali menej.

Povedal by som, že NPPC bolo veľmi aktívne. Keď som sa však chválil profesorovi Šuchovi, generálnemu riaditeľovi Spoločného výskumného centra (JRC) v Bruseli, že máme 27 projektov, spýtal sa, či sa chválim alebo sťažujem.

Zmenilo sa za posledných 10 rokov nejakým výraznejším spôsobom prostredie, v ktorom sa veda a výskum v poľnohospodárstve u nás odohráva? Existuje v ňom nejaká tendencia?

Treba povedať, že tendencia poskytovania verejných zdrojov je klesajúca. Neexistuje rok, v ktorom by nám naši nadriadení neoznámili, že musíme znížiť výdaje o 10-15 %. Táto tendencia bola rovnaká pred vstupom aj po vstupe do EÚ.

Pozitívom vstupu do EÚ sú otvorené možnosti spolupráce. Medzi rokmi 1990 až 2004 sme tiež mali dobrú spoluprácu, no v súčasnosti sa podmienky  nepomerne zlepšili. Jeden z našich ústavov Výskumný ústav živočíšnej výroby už v roku 2002 získal tzv. štatút excelentného centra 5. rámcového programu. Teší nás, že úspešné boli a sú aj ďalšie naše pracoviská.

Národné podmienky sa radikálne nemenia, no prostriedky sa postupne znižujú.

Ako hodnotíte doterajšie dvojročné fungovanie Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra?

Za to krátke obdobie sa nám podarilo veľmi veľa. Po veľmi vážnom finančnom schodku sme sa v roku 2015 dostali do vyrovnaného rozpočtu. Organizácie, ktoré vstúpili do NPPC, prišli so schodkom v rozsahu 15-30 %. Ušetriť prostriedky sa nám podarilo reorganizáciou tak, že sme zjednotili niektoré útvary, ale žiaľ aj radikálnymi úspornými opatreniami.

Za oveľa väčší prínos však považujem to, že nastala významná spolupráca v podávaní projektov a pri ponuke komplexných služieb, kde nemusíme hľadať partnerov niekde mimo.

Vývoj za posledné 2 roky by som rozdelil do dvoch etáp. Prvý rok sme spoznávali jeden druhého, v druhom sme systém stabilizovali.

Ako sa Slovensku darí, resp. nedarí čerpať poznatky z Európskeho inovačného partnerstva EIP-AGRI, ktoré sa zameriava na preklenutie medzery medzi výskumom a podnikateľmi?

Sme aktívni tí, čo sa zúčastňujeme rokovaní s Bruselom. Chodíme do pracovných skupín EIP, sledujeme vývoj v tzv. cielených skupinách, ktoré preberajú jednotlivé témy. Doteraz ale nevyšla výzva na tvorbu operačných skupín. Myslím si, že v tomto nás už všetky krajiny predbehli. Veľa robíme v spolupráci s Národnou sieťou rozvoja vidieka a s Úniou klastrov Slovenka , aby sa veci vypracované európskymi odborníkmi u nás dostali do života.

Na čom stojí to, že u nás nevznikli operačné skupiny?

Toto je potrebné opýtať sa riadiaceho orgánu.

Poďme sa pozrieť do praxe. Čo by ste uviedli ako príklad dobrého vedeckého projektu so slovenskou účasťou?

Nemôžeme očakávať Nobelovu cenu za málo peňazí. Máme u nás veľa šikovných, medzinárodne činných ľudí. Poviem príklad zaujímavého riešenia z každého nášho pracoviska, kde sa vyrovnáme medzinárodného prostrediu.

Naše pôdoznalecké pracovisko vydáva metodiky na oživenie procesov v pôdach, zlepšenie kvality pôdy, mapuje a modeluje celý systém pôd na Slovensku.

Významne pôsobia dve naše šľachtiteľské stanice. Sú zamerané na moderné požiadavky, akým je prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Myslíme si totiž, že odrody majú byť šité na mieru lokálnych podmienok. Do toho vstupuje aj genetika, zvyšuje sa podiel niektorých cenných látok v rastlinách.

Veľmi intenzívne sme sa zapojili do problematiky obehového hospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v rámci slovenského predsedníctva EÚ bude organizovať konferenciu Úloha regiónov v biohospodárstve Európy. NPPC sa na organizovaní významne podieľa.

V lete v tejto oblasti začíname nový projekt v spolupráci s Bio-based Industry, čo je nové európske verejno-privátne partnerstvo.

Naše michalovské pracovisko pracuje na produkcii energetických plodín a adaptácii dovezených rastlín. O rozvíjanie tejto spolupráce je veľký záujem.

Pracovisko v Banskej Bystrici sa zaoberá obnovovaním trávnych porastov, s čím zaujali aj čínskych kolegov.

V živočíšnej výrobe máme projekt výživy so zníženou exkréciou dusíka. Je to súčasť projektu rámcového programu EÚ.

Najnovšiu spoluprácu máme s holandskými partnermi. Vzhľadom na variabilitu podmienok Slovenska plánujeme vypracovať chovateľské programy šité na mieru klimatickým zmenám.

No a napokon vlani sa nami vyvinutý špaldový nápoj prezentoval na Expe v Miláne.

Musíte pri práci reflektovať aj na požiadavky verejnosti?

Samozrejme, prvou podmienkou je, že verejnosť by sa chcela dobre najesť. Vieme, že spotrebiteľ je náročný a chce žiť zdravo. Tá špalda je skutočne zaujímavý nápoj, je tam vysoký obsah vlákniny i minerálnych látok.

Rozvíjame procesy kontroly potravín modernými metódami. Životnému prostrediu sa venujeme tiež veľmi široko a v rôznych oblastiach. Tam by sa tiež dalo hovoriť, že rešpektujeme požiadavky verejnosti.

Pre bežného občana sú klasickým príkladom inovácie v poľnohospodárstve geneticky modifikované potraviny. Tie u mnohých vyvolávajú obavy, keďže zatiaľ panujú nejasnosti o ich zdravotnej nezávadnosti…

Pred vstupom do EÚ sme boli takpovediac oslobodení od limitov EÚ. Mali sme veľa požiadaviek od firiem, ktoré sa tlačili na trh. Mohli sme teda robiť experimenty s GMO. Poslúžili sme tak k dobrej informovanosti.

Určitá pochybnosť sa vytvára tým, že sa o tom veľmi veľa hovorí. Domnievam sa, že kontrola je tak premyslená, že na európsky trh by sa cez našu produkciu nemalo dostať nič. Samozrejme sú tu hotové produkty, ktoré sa do Európy dostávajú.

Je tu trochu legislatívny rozpor medzi produkciou a dovozom. Našim cieľom je však objektivizácia informácií.

O poľnohospodárstve sa žiaľ v poslednom čase hovorí ako o veľkom znečisťovateľovi životného prostredia. Čo sa musí stať, aby sa tempo, s akým rastie vytváranie škodlivých látok aspoň zastavilo?

Takýto proces stojí veľa peňazí. To sa buď zaplatí cez podporné prostriedky alebo sa to zaplatí cez cenu potravinových alebo nepotravinových výrobkov z poľnohospodárstva. Možnosti k dispozícii sú. Všetko závisí od ceny produktov, ktoré sa budú predávať.

Treba začať od najjednoduchších postupov, akým je zakrytie skladovacích nádrží, úprava výživy zvierat. Aplikácie sú, no musia sa nejakým spôsobom usmerniť.

Je to teda o ochote investovať?

Určite, že áno. Poznatky a odporúčania sú. Treba hľadať najvhodnejšie prostriedky, ako na to. Zvieratá síce plyny produkujú, no môžu produkovať menej.

Pozadie

Profesor Štefan Mihina pôsobí na SPU v Nitre a zároveň riadi Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC). To vzniklo v januári 2014 ako príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a združuje 9 výskumných ústavov. Mihina sa v rôznych vedeckých inštitúciách pohybuje od roku 1976.

REKLAMA

REKLAMA