Úplné vyrovnanie platieb farmárom nie je možné

Úplné vyrovnanie v platbách farmárom nie je možné, pretože každá krajina ma iné danosti a takisto aj každý región a podnikateľ, čo je špecifikom poľnohospodárskej výroby. Vysvetlil v rozhovore pre EurActiv poslanec Európskeho parlamentu Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS).

Sergej Kozlík
Europoslanec Sergej Kozlík, Zdroj: TASR - Martin Baumann

Na stole je návrh reformy spoločnej agropolitiky, ktorý predložila Európska komisia. Európsky parlament sa vzhľadom na právo spolurozhodovať o jej podobe aktívne zapája do diskusie. Čo považujete za silné a slabé stránky tohto návrhu?

Silnou stránkou je, že Spoločná poľnohospodárska politika zabezpečuje určitý balík peňazí na ochranu európskeho agrosektora pred silným dovozom z tretích krajín, ktoré úžasne navyšujú produkciu. Ide o rešpektovaný balík peňazí, ktorý do istej miery robí európske poľnohospodárstvo menej zraniteľné.

Čo mu vyčítam je nerovnomernosť rozdeľovaných platieb, že sa zachováva diskriminačný prístup medzi starými a novými členskými krajinami. Zároveň však táto diskriminácia funguje aj medzi regiónmi. Sú rôzne podmienky, odlišné historické súvislosti, rozdielne vlastníctvo pôdy a napriek tomu sa volí jednotný model rozdeľovania peňazí.

Zatiaľ sa síce ešte nehovorí o konkrétnych sumách, ale najmä Nemecko s Francúzskom presadzujú, aby bol rozpočet na poľnohospodárstvo v rámci nového finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 na tej istej úrovni ako to bolo v predchádzajúcom. Ako vnímate tento postoj?

Vychádzam z toho, že snáď majú makroekonomické ukazovatele, ktoré naznačujú, že by ten balík mohol stačiť z hľadiska ochrany európskeho poľnohospodárstva. Nemecko a Francúzsko si však pomáhajú s ďalšími skrytými peniazmi napríklad platbami za sociálne a zdravotné poistenie, používajú peniaze z národných balíkov na hektár. Ide o pozíciu silných krajín, ktorá určite nevyhovuje slabším krajinám, ktoré by dozaista privítali väčší balík peňazí a silnejšiu formu podpory.

Spomínali ste nerovnováhu v platbách medzi novým a starými členskými štátmi. Na tento fakt sa dosť často poukazovalo aj počas konferencie. Naskytá sa otázka, dá sa vôbec dosiahnuť vyrovnanie a rovnaká štartovacia pozícia po poľnohospodárov v EÚ?

Nedá sa. Principiálna odpoveď. Preto v prerozdeľovaných balíkoch existuje ešte určitá pružnosť, kde jednotlivé štáty môžu peniaze premieňať na drobné a do istej miery korigovať platby a využívať svoje podmienky. Faktom je, že úplné vyrovnanie nie je možné, pretože každá krajina ma iné danosti a takisto aj každý región a podnikateľ, čo je špecifikom poľnohospodárskej výroby.

Preto som na konferencii navrhol „kacírsku“ myšlienku, že by základné produkty poľnohospodársko–potravinárskeho komplexu mohli podliehať vyššej miere regulácie do istého percenta, napríklad do výšky 80 %. A len tá nadstavba by mohla byť predmetom voľného trhu za istých pravidiel.

Kontroverzné reakcie vyvolávajú navrhované zelené opatrenia a s nimi spojená či podmienená podpora. Ako sa na ne pozeráte Vy?

Mám obavu, že tzv. politika ozeleňovania EÚ ide vo vzduchoprázdne. Zatiaľ ju aplikujeme len v Európe, čo bude zdražovať potraviny a komplikovať život poľnohospodárom. To, že k nej nepristúpili žiadni svetoví producenti potravín vyvoláva vo mne obavy, aby to opäť nebola skôr len otázka rozdelenia, ďalší moment, ktorý má umožniť prerozdelenie peňazí tak aby sa príliš neoslabili staré členské krajiny a aby sa spomalil proces vyrovnávania platieb.

Inak samotné zozelenenie pokladám za správnu myšlienku, ale je potrebné docieliť celosvetovú akceptáciu takýchto postupov.

Môže byť podľa Vás v spomínanom kontexte, slovenský poľnohospodár konkurencieschopný?

Existuje viacero faktorov. Jeden je bojovať za postupné vyrovnávanie platieb. Následne by štát mal zvýšiť svoju angažovanosť a platby z národného balíka, pretože je lepšie priplatiť poľnohospodárom na rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti ako platiť prostriedky na nezamestnanosť a sociálne dávky. To vyčítam Slovenskej republike.

Ďalej je to otázka organizácie regionálnych trhov. Slovensko ako najvidieckejší štát v Európe, by mohlo tieto regionálne trhy využiť vo väčšej miere tak, že by aspoň 50 % produkcie mohlo byť realizovaných na regionálnych trhoch priamo medzi producentom a spotrebiteľom. Takýmto spôsobom by sme sa vyhli reťazcom a náklady na produkciu a kvalita by lepšie zodpovedali tomu, čo chceme dosiahnuť ako komplikované systémy platieb.

Pozadie

Rozhovor prebehol počas Fóra občana, ktoré zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku na tému "Spravodlivá, efektívna a udržateľná poľnohospodárska politika", 15. októbra 2012 na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

REKLAMA

REKLAMA