Baco: Úpadok poľnohospodárstva v EÚ 12 pokračuje

Refromy SPP, vrátane tzv. zdravotnej prehliadky prehlbujú diskrimináciu nových členských krajín, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk europoslanec Peter Baco. Riešenie vidí v koordinácii v rámci V4 či v nadchádzajúcom Českom predsedníctve EÚ.

Peter Baco (interview)
http://euractiv.sk

  • V dôsledku globálneho zvyšovania cien potravín začalo ľudí viac zaujímať ako poľnohospodárstvo ovplyvňuje to, koľko zaplatia v obchodoch. Z prieskumu Eurobarometer vyplýva, že občania EÚ si myslia, že SPP nedokáže správne reagovať na rast cien potravín. Podľa obyvateľov EÚ sú potraviny predražené. Myslíte si, že takéto vnímanie má opodstatnenie alebo je to výsledok nedostatočnej informovanosti verejnosti?

Môžem len súhlasiť s názorom občanov EÚ, že SPP nedokáže správne reagovať na rast cien potravín. SPP je administratívne veľmi zložitý komplex pravidiel, ktoré je ťažko operatívne meniť podľa aktuálnej situácie na trhu. Na druhej strane, svetové zásoby potravín viac rokov po sebe klesali až sa dostali na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia. Ide o globálny problém, v ktorom má EÚ iba čiastočný podiel. Je pravdou, že EÚ prebytky potravín v posledných rokoch, riešila podporou znižovania intenzity ich výroby a preferenciou ohľadov na životné prostredie.

Ja trvalo navrhujem také zmeny SPP, ktoré by podporovali znižovanie produkčných nákladov a cien potravín, čím by sa stali globálne konkurencieschopné. Navrhol som napríklad v tomto zmysle konkurencieschopnú reformu cukru.

Názor verejnosti, že potraviny sú predražené je výsledkom veľmi slabého záujmu “globálnych politík” a tým aj mienkotvorných politikov a médií o tento problém. Za ostatné desaťročia to totiž nebol problém, globálna ponuka potravín rástla, počet hladujúcich vo svete sa znižoval. V skutočnosti za 20 rokov významne klesol podiel výdavkov obyvateľov na potraviny z celkových výdavkov spotrebného koša. Zároveň sa však za dve desaťročia znížila podpora SPP z rozpočtu EÚ z 80% na 40%, s tendenciou ponechať trh potravín viac na samoreguláciou trhovými silami. Ceny vstupov do poľnohospodárstva pritom však za toto obdobie výrazne vzrástli. Keď  pridáme k tomu zredukovanie zásob potravín, harmonický trh nemohol dlho vydržať.

Celý tento problém začína mať úplne opačnú podobu po tohtoročnom zbere bohatej úrody. Veľké množstvá poľnohospodárskej produkcie je problém umiestniť na trhu, ceny prudko klesli. Vo viacerých produktoch pod úroveň z roku 2007.

Odozva trhu potravín znížením cien pre spotrebiteľov, na túto novú situáciu, má prirodzene určité oneskorenie. Faktom však zostáva, že  rozkolísanosť na trhu potravín vie dobre využívať obchod, distribúcia a iné medzičlánky medzi výrobcami a spotrebiteľmi na získanie extra profitu z neprehľadných prudkých cenových zmien.

Stále výraznejšie sa taktiež objavujú informácie o veľmi výraznom podiele biopalív na cenu  potravín. Dokonca až o 80%. 

V tejto otázke chcem znovu poukázať na môj postoj, ktorý trvalo presadzujem a ktorý smeruje k znižovaniu extrémnych výkyvov na trhu potravín. SPP má prioritne úlohu zmierňovať prirodzenú nestabilitu agrárnych trhov. Má teda podporovať opatrenia smerujúce k znižovaniu farmárskych cien a opatrenia na zvyšovanie celkovej konkurencieschopnosti agroproduktov EÚ a má pracovať s dostatočnými zásobami.

  • Ako sa dívate na obviňovanie obchodných reťazcov z predražovanie potravín (na strane niektorých politikov), resp. z toho, že nútia poľnohospodárov do dumpingových cien (na strane farmárov)?

Tento názor je opodstatnený. Globálne pôsobiacie obchodné reťazece, s logistikou konštruovanou na desiatky miliónov spotrebiteľov, majú prirodzene takú silu, že jeden farmár, ale aj lokálne združenie farmárov, nemusia byť pre nich vôbec zaujímaví. To im umožňuje chovať sa ultimatívne. Ide teda o vzťah, na voľnom trhu, partnerov s neporovnateľne silnou pozíciou. Je preto prirodzené, že sa štáty snažia nájsť riešenia, ktoré by pomohli aspoň čiastočne posilniť toto slabé postavenie producentov potravín. Používajú sa na to mechanizmy, od samoregulácie reťazcov formou etických kódexov, až po rôzne formy zákonnej ochrany pozície slabšieho partnera na trhu. Uspokojivé riešenia sa však doteraz nenašli. Zriadenie odbytových organizácii výrobcov potravín s takou ekonomickou silou akú majú obchodné reťazce sa zatiaľ nepodarilo. Existuje tendencia integrácie výroba – obchod, s obchodom v pozícii integrátora.

  • Európska komisia na krízu zareagovala o.i zrušením povinnosti ponechať časť farmárskej pôdy neobrobenej, čo bolo kompenzované dotáciami a naopak dnes podporuje využitie čo možno najväčšej časti pôdy na farmárske účely. Komisárka Mariann Fischer Boel povedala, že vidí veľký potenciál v nových členských štátoch, pretože „na východe je ešte množstvo nevyužitej pôdy“. Budú to teda nové členské štáty EÚ, ktoré zabezpečia dostatok potravín na trhu?

Zapojenie doteraz vylúčenej pôdy z výroby potravín prispeje k zvýšeniu produkcie potravín, a tým aj k zníženiu ich ceny. Významnejším opatrením by však bolo vyrovnanie podpôr poľnohospodárov v nových členských štátoch na úroveň podpôr farmárom EÚ 15. Existujúca podoba prístupových zmlúv má  neokoloniálny charakter, lebo nanútila farmárom v nových členských štátoch diskriminujúce podmienky. Jednak sa pre výpočet nárokov  na podpory pre farmárov v nových členských štátoch vychádzalo z referenčného obdobia, kedy bolo poľnohospodárstvo v EÚ 15 na najvyššej úrovni a poľnohospodárstvo v nových členských štátoch bolo zdecimované radikálnou transformáciou. Čiže na tzv. historickom princípe majú mať farmári z nových členských štátov navždy o štvrtinu až polovicu nižší nárok na podporu ako ich konkurenti z EÚ 15. Na Slovensku je to približne o 1/3 menej. Naviac, z tohoto zníženého nároku sa im z rozpočtu EÚ poskytuje v prvom roku členstva len 25%, s ročným navyšovaním o 5%.

Aj prebiehajúce reformy SPP, vrátane “zdravotnej prehliadky”, sa snažia túto diskrimináciu prehĺbiť. Dokonca úpadok poľnohospodárstva a vidieka v nových členských štátoch dramaticky rastie po vstupe do EÚ. Názor pani komisárky Boelovej, že treba lepšie využívať nevyužívaný potenciál nových členských štátov je pravdivý. Je dobré, že tento potenciál pani komisárka vidí, žiaľ koná inak. Niet pochýb o tom, že pri rovnakých podmienkach podpory farmárov v nových členských štátoch, akú majú farmári v EÚ 15 by bolo možné zvýšiť u nich produkciu potravín aj viac ako o polovicu.

Spoločne s ďalšími poslancami z EU 12 na tento problém poukazujeme, navrhujeme a žiadame prijať v tomto smere zásadné opatrenia. Za efektívny postup v tomto smere považujem neodkladné zjednotenie sa na razantný krok na úrovni ministrov Višegradskej 4  a so zapojením ďalších štátov, predovšetkým Rumunska a Bulharska. Možnosť riešenia diskriminácie vidíme aj v Českom predsedníctve v Rade EÚ. Česká republika však zatiaľ deklaruje ako prioritu znižovanie rozpočtu pre SPP.

  • Analýza Svetovej zdravotníckej organizácie tvrdí, že Európska únia podporuje prideľovaním priamych farmárskych dotácií nadmernú konzumáciu potravín obsahujúcich nezdravé nasýtené tuky (maslo, hovädzie mäso), čím nepriamo prispieva k zvýšenej úmrtnosti Európanov na srdcovo-cievne ochorenia. Myslíte si, že by sa malo viac dbať na štruktúru farmárskych produktov, ktorých pestovanie Únia podporuje? Myslím zo zdravotného hľadiska.

Úvahy o významnom podiele producenta potravín, alebo o forme podpory farmárov, na tom čo konzumenti jedia, považujem za úplne pomýlené. Ľudia sa pri výbere potravín predsa vôbec neorientujú podľa spôsobu vyroby a toho, akú to má podporu. Individuálne stravovanie je individuálna záležitosť, čo jednému škodí, druhému prospieva a naopak. Kto pracuje manuálne alebo športuje má potrebu úplne inej výživy ako ten kto celý deň sedí. Diferencovaná podpora farmárskych produktov z tohto hľadiska je neopodstatnená. Všetky potraviny musia byť zdravé a na 100 % musia spĺňať zdravotné hľadiská.  

Iná vec je otázka biznisu a reklamy. To nie je problém farmárov ale najmä obchodníkov a spracovateľov. Riešenie tohto problému je predovšetkým vo výchove, vzdelávaní a v dostatočnej masívnej, príťažlivej a efektívnej informovanosti spotrebiteľov.

  • Farmári zohrali pomerne dôležitú úlohu v írskej pred-referendovej diskusii o Lisabonskej zmluve. Veľmi jasne sa postavili proti počínaniu komisára Mandelsona na rokovaniach v rámci WTO a hrozili bojkotom zmluvy, až dokým premiér neprisľúbil, že bude prípadný nevýhodný výsledok rokovaní vetovať. Považujete takýto postup írskych farmárov za opodstatnený?

Každý má právo mať svoj názor, formulovať svoje záujmy a legitímne ich presadzovať. Írsko je demokratický štát a záujmy svojich farmárov chápe.

  • Ako vnímate neúspech rokovaní z Doha? Podľa rozvojových krajín nebolo ponúknuté zníženie ciel na poľnohospodárske produkty dostatočné, mala EÚ zájsť ešte ďalej alebo by tým ohrozila európskych farmárov?

Tých problémov je viac. Možné riešenia sa navzájom podmieňujú, takže nepovedal by som , že len tento problém je kľúčový. Väčší problém sa mi zdá nedohoda s USA, ktoré chcú naďalej ponechať podporu exportu svojich agrárnych výrobkov a to nie len finančne ale aj organizačne, napríklad formou potravinovej pomoci. Svetový obchod dnes smeruje od globálnych k bilaterálnym a regionálnym dohodám. Príkladov je veľa, rád by som tu spomenul možnosť vytvorenia zóny voľného obchodu medzi USA a EÚ od roku 2015 v rozsahu NAFTA. Prezident Bush a kancelárka Merkelová takýto záujem deklarovali na spoločnom stretnutí v minulom roku.

REKLAMA

REKLAMA