Chýbajúci dlhodobý rozvojový plán poznačil aj NSRR

6. decembra vláda schvaľuje Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 – 2013 a aj jeho 11 operačných programov. O niekoľko postrehov sme požiadali Dr. Andreja Šteinera, riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).

Dr. Andrej Šteiner
Dr. Andrej Šteiner - KRI
  • KRI sa aktívne zúčastňoval na realizácii projektu POKER. Jeho pracovníci boli aj spoluautormi kľúčových strategických dokumentov pre Východné Slovensko. Ako hodnotíte ale súčasnú podobu národného rámca pre budúce obdobie?

Súčasná verzia  NSRR je „poznačená“ viacerými faktormi, ktoré pomerne negatívne ovplyvnili jej obsah nielen z hľadiska odbornej čistoty takéhoto dokumentu, ale aj z hľadiska efektívneho využitia zdrojov, ktoré ponúka EÚ v tomto období.

  • Národný rámec je ale veľmi dôležitý dokument. Ak tomu rozumieme, Vy v ňom vidíte konkrétne slabiny?

Dokument nevychádza zo žiadneho širšieho, dlhodobejšieho koncepčného rozvojového dokumentu. Slovensko takým niečím, ako Národným rozvojovým plánom povedzme na obdobie najbližšej dekády nedisponuje.

Pokladať NSRR za rozvojový dokument nie je celkom správne, pretože tento hovorí viac-menej len o prerozdelení európskych zdrojov (doplnených centrálnym či lokálnym spolufinancovaním) na priority, ktoré je EÚ ochotná financovať. NSRR zďaleka neposkytuje konzistentný pohľad na všetky rozvojové témy, či priority, ktoré je nevyhnutne riešiť, respektíve sa zaoberať nimi v procese rozvoja krajiny.

  • V čom teda vidíte jeho problémové miesta?

Len málo rozvinutých krajín nedisponuje strednodobými či dlhodobými  plánmi založenými na holistickom prístupe k rozvoju. V takejto situácii, v mnohých prípadoch pri tvorbe NSRR nerozhodovali hlboké odborné argumentácie, ale hlavne argumentácie záujmové, čo sa prejavilo skoro vo všetkých dimenziách dokumentu NSRR.

Je nelogický a nadmerný počet  operačných programov, to spôsobí bezpochyby vysokú rozvojovú dezintegráciu (sektorový versus integrovaný prístup) a čo bude mať dopad na nižšiu efektívnosť a účinnosť použitia zdrojov. Fragmentovanosť, hlavne v rozhodovacom procese, spôsobí podobne ako bolo či je aj v súčasnom období 2004 – 2006, že nebude tak potrebná tematická, teritoriálna či časová harmonizácia.

  • NSRR však prináša regiónom vlastný Regionálny operačný program. To je už výrazne pozitívum oproti končiacemu sa skrátenému obdobiu…

Regionálny operačný plán mal pôvodne čiastočne kompenzovať teritoriálny nedostatok. Presadzovali ho najmä kraje Východného Slovenska. Istým spôsobom mal umožniť regiónom, aby sa, na princípe subsidiarity, výrazne podieľali, respektíve rozhodovali o rozvoji „svojho“ územia. To čo nakoniec z neho vzniklo v rámci NSRR nemožno inak nazvať ako nepodarený hybrid. Nielenže z pôvodne regiónmi navrhovaných opatrení, o ktorých mali rozhodovať v záujme celkového rozvoja územia, ostali po mnohých neodôvodnených „redukciách“ len peniaze na „stavebnú“ infraštruktúru, ale naviac oproti pôvodnému a Európskou komisiou podporovanému princípu koordinácie pomoci na úrovni NUTS II (teda na úrovni, ktorú na Slovensku spĺňajú najmenej dva samosprávne kraje), prišlo rozhodnutie, že ROP bude koordinovaný a manažovaný na úrovni NUTS III, teda krajov. Toto rozhodnutie je možno pre riadiaci orgán ROP (MVRR SR) „pohodlnejšie“, ale v každom prípade, v prípade územného členenia krajov, ktoré na Slovensku je urobené, je kontraproduktívne z hľadiska teórie efektívneho územného rozvoja.

  • A čo ďalšie časti strategických dokumentov ?

Bolo by možné mať mnoho ďalších pripomienok k výberu priorít, prerozdelenia zdrojov, výberu oprávnených žiadateľov (tak ako to urobili mnohé organizácie či združenia v pripomienkovom konaní ), ale žiaľbohu je veľmi ťažko pripomienkovať jednotlivé časti dokumentu, ktorý je postavený, podľa môjho názoru, na nesprávnej a nepodloženej rozvojovej filozofii. 

REKLAMA

REKLAMA