V. Nižňanský: decentralizované Slovensko je jediným dlhodobo udržateľným riešením

12. októbra 2006 sa v Bratislave konala konferencia Komunálny manažment 2006. Jej úvodná časť sa venovala už pravidelne téme, ktorá je pre naše samosprávy vysoko aktuálna - decentralizácii verejnej správy.

Viktor Nižňanský, M.E.S.A 10
Viktor Nižňanský, M.E.S.A 10

Minulý týžden na konferencii Trendu sa v bloku “Decentralizácia na polceste – bude pokračovať?” stretli vedľa seba zástupcovia za štátnu správu, združenia samospráv a think – tank. Jedna z tém komunikovala závislosť trvaloudržateľného rozvoja od posilnenia nezávislostí obcí, miest a regiónov. EurActiv položil niekoľko otázok k verejnej správy, regionálnemu rozvoju a regionálnej politike spíkrov témy, Viktorovi Nižňanskému, prezidentovi M.E.S.A 10 a spoluautorovi reformy a systému decentralizáciu verejnej správy na Slovensku. V predchádzajúcich vládach zastával pozíciu splnomcnenca pre reformu verejnej správy a jej decentralizáciu.

  • Aký je reálny rozdiel v postavení obcí a miest dnes a pred 10 rokmi?

Po vzniku Slovenskej republiky a budovaní orgánov na centrálnej úrovni sa od roku 1995 stále viac začalo hovoriť o potrebe decentralizovať, t.j. odovzdať čo najviac právomocí, ktoré dovtedy pre občana zabezpečovala verejná správa a najmä štátna správa, bližšie k občanovi. V období rokov 1998 – 2006 sa uplatnili rôzne formy decentralizácie: presun agendy z centrálnej úrovne na miestnu štátnu správu, ale aj na vládne a mimovládne inštitúcie, rozsiahla privatizácia a to nielen v hospodárskej sfére, ale aj v oblasti služieb, ako aj presun právomocí a zodpovednosti na obce a novovzniknuté samosprávne kraje.

Miera decentralizácie štátu sa oproti roku 2000 strojnásobila, merané výdavkami obcí a VÚC a ej daňové príjmy obcí a miest sú trojnásobne vyššie ako na začiatku a v samospráve pracuje už viac ľudí ako v štátnej správe.

Slovenské mestá a obce sa stávajú významnými pre rozvoj hospodárstva, v oblasti zamestnanosti, v oblasti poskytovania služieb. Výrazne narástla miera ich rozhodovania a finančná autonómia, pretože vo väčšine kompetencií môže do ich výkonu zasahovať štátna správa iba v prípade porušenia zákona. Slovensko potrebuje pre svoj trvalo udržateľný rozvoj silné obce a mestá a preto je potrebné v tomto trende pokračovať ďalej.

  • Na Slovensku funguje viac ako 250 regionálnych združení miestnej samosprávy (mikroregióny a regionálne združenia). Vytvárajú sa od začiatku 90. rokov, kedy bol prijatý zákon o obecnom zriadení. Myslíte, že budú dobrým základom pre funkčné jednotky integrácie samosprávnych jednotiek do väčších celkov, ako sa o tom začína na Slovensku čoraz viac diskutovať a je tých takmer 3000 samospráv veľa či málo pre naše ani nie 5,5 miliónové Slovensko?

Vznik týchto združení poukazuje na rastúcu ochotu, ale aj nevyhnutnosť medziobecnej spolupráce. Rastie tlak na kvalitu a efektívnosť poskytovania služieb a zabezpečovania rozvoja. Slovenské obce a mestá, ale aj regióny, sa dostali do konkurencie navzájom, ale aj v rámci EÚ a samospráv a regiónov susedných štátov. Spájanie síl je nevyhnutnosťou.

Slovensko patrí v Európe medzi štáty z najväčšou fragmentáciou štruktúry obcí, popri Francúzsku a Českej republike. Problém nie je len v počte obcí, ale najmä v ich veľkostí. Viac ako 500 obcí má 250 obyvateľov, takmer 70% obcí patrí do kategórie obcí s 1000 obyvateľmi. Väčšina malých obcí je v regiónoch Šariš, Gemer, t.j. regiónov so zlými sociálne –ekonomickými podmienkami. Analytické práce, či už v Nemecku, Švajčiarsku, ale aj u nás, hovoria o optimálnej veľkosti správnej jednotky, v európskom priestore, medzi 3 – 5 tisíc obyvateľmi. V severských štátoch dokonca až o 10 000 obyvateľoch.

Fúzie obcí sú na Slovensku citlivou otázkou, najmä po skúsenostiach občanov do roku 1989. Podľa mňa je však potrebné proces spájania obcí, rôznymi formami, zahájiť. Chce to čas a najmä chce to ukázať v konkrétnych prípadoch výhody takéhoto kroku pre miestnych obyvateľov. Bez ich súhlasu a podpory nebudú nové správne jednotky životaschopné. Preto nemôže ísť o plošné riešenie. Treba však mať dlhodobú víziu a postupne ju napĺňať. Napríklad pred dvomi týždňami sa konala s podporou veľvyslanectva Švajčiarska na Slovensku séria štyroch konferencií o skúsenostiach s fúziami obcí v kantóne Luzern. Projekt, podľa ktorého nemala mať žiadna nová obec menej ako 3000 obyvateľov sa realizuje už viac ako 6 rokov a ešte bude trvať najmenej desať rokov. Prináša však pozitívne zmeny v dostupnosti, kvalite a efektivite poskytovaných služieb. Prirodzene vytvorené regionálne združenia určite zohrajú v tomto dlhodobom procese významnú úlohu.

  • Ako sa môže dohodnúť mesto a okolité vidiecke obce, aby sa rozvíjali spoločne a nerástli medzi nimi rozdiely?

Veľmi záleží na ľuďoch, na osobnostiach regiónu. Odborníci, ale aj štátna správa môžu byť iba poradcami, pomocníkmi. Naša legislatíva umožňuje spájanie a spoluprácu. Určite sa nájdu regióny, kde sa spolupráca rozvíja.

Často majú menšie obce obavy, že pri spolupráci, alebo fúzii na to doplatia. Aj mestá majú obavy, že stratia svoje výhody. Preto musí existovať jasná dohoda, možno až zmluva, a dôvera. Obce musia nájsť taký model riešenia, aby im vyhovoval a aby vyhovoval väčšine obyvateľov v mikroregióne. Zo strany štátu si viem predstaviť, aby sa upravili legislatívne podmienky pri spájaní obcí tak, aby na to nikto nedoplatil, najmä v oblasti finančného vyrovnávania.

  • Nemajú samosprávne kraje malý dosah na samosprávne jednotky obcí a miest, keď sa v rámci regiónu nie integrovane riadi školstvo, kultúra, spravovanie verejných komunikácii, budovanie základnej infraštruktúry, sociálno – hospodársky rozvoj?

Je absolútne v poriadku, že samosprávne kraje nemôžu zasahovať do kompetencií obcí. Podľa princípu subsidiarity, ale aj podľa našej ústavy je základom územnej samosprávy obec. Len to čo nedokážu obce zabezpečiť samostatne, alebo v rámci medziobecnej spolupráce, patrí na vyššiu úroveň. Ak by jeden volený orgán, na úrovni VÚC, zasahoval do rozhodovania iného voleného orgánu na úrovni obcí, porušili by sme princípy spravodlivého rozdelenia právomocí a zodpovednosti, teda princípy decentralizácie. Som presvedčený, že trend má byť opačný. Paralelne s procesom spájania obcí, je potrebné presunúť ďalšie kompetencie z úrovne VÚC na obce a zároveň úlohy centrálnej vlády na regióny.

  • Kde vidíte rozumný kompromis medzi kompetenciami, ktoré musia, alebo majú ostať v kompetencií štátu a ktoré ešte budú schopné prevziať mestá, obce a regionálna samospráva?

Návrh rozdelenia kompetencií bol súčasťou našej koncepcie z roku 2000. V nej boli definované kompetencie, ktoré majú ostať, vzhľadom na unitárny charakter nášho štátu, výlučnými kompetenciami centrálnej vlády a tá ich bude zabezpečovať na úrovni ministerstva, alebo cestou miestnej štátnej správy. Všetko ostatné sme navrhli preniesť na územnú samosprávu, resp. privatizovať.

V rámci územnej samosprávy sa delia kompetencie medzi obce na základe princípov politickej a fiskálnej ekvivalencie, subsidiarity, ultra vires, nedelenia kompetencií a kompenzácie externalít. Nie všetko je tak, ako sme si predstavovali a preto je potrebné v procese pokračovať. V rámci komunálnej reformy znovu posúdiť rozdelenie kompetencií, posúdiť systém financovania a uskutočniť štrukturálnu reformu (fúzie obcí).

  • Kam sa bude uberať reforma decentralizácie verejnej správy na Slovensku?

… pre geograficky, ekonomicky, kultúrne, etnicky, … veľmi diverzifikované Slovensko koncept decentralizovaného štátu jediným vhodným a dlhodobo udržateľným riešením.

To je skôr otázka na súčasnú vládnu koalíciu. V programovom vyhlásení sa hovorí o garantovaní princípov decentralizácie, ale prvé úvahy a kroky skôr smerujú k ich porušovaniu. Bude veľmi záležať aj od toho, ako si územná samospráva, t.j. občania obcí, miest a regiónov a ich volení predstavitelia obhája svoje získané právomoci. Príkladov snáh o centralizáciu moci zo strany politických strán je dostatok a aj Slovensko s tým malo svoje historické a negatívne skúsenosti. Koncentrácia moci je veľmi nebezpečná a škodlivá pre občanov.

Preto je – pre geograficky, ekonomicky, kultúrne, etnicky, ….. veľmi diverzifikované Slovensko koncept decentralizovaného štátu, podľa mňa, jediným vhodným a dlhodobo udržateľným riešením.

REKLAMA

REKLAMA