Kohézna politika by si mala zachovať svoj súčasný rozpočet

Regionálna politika je najlepším prostriedkom na splnenie cieľov stratégie Európa 2020 a ich premenu na konkrétne ciele. Na to, aby tak mohla urobiť, si však bude musieť zachovať svoj súčasný rozpočet, povedal v eozhovore pre EurActiv eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn.

Johannes Hahn (TASR)
foto: eurokomisár pre regionálnu politiku Johannes Hahn, zdroj: TASR/AP

Toto sú už ôsme otvorené dni. Ide o podujatie, ktorého úspech z neho spravil trhovisko regionálnej politiky v Európe. Máme tu približne šesť tisíc účasníkov na 130-tich seminároch a stretnutiach. Je to vynikajúca príležitosť na to, aby ľudia prišli do Bruselu a vymenili si dobré a zlé skúsenosti. Podniky, akademici a nezávislé organizácie sa zídu a zdá sa, že im to príde ako uźitočný koncept.

Tento rok je nosnou témou budúcnosť kohéznej politiky. V novembri predstavíme našu kohéznu správu, takže počas otvorených dní bude mnoho diskusií, zákulisných informácií a záujmov, čo je normálne. Určite to niektoré organizácie využijú na to, aby lobovali za to, či ono.

Napríklad pod vedením predsedkyne Dolného Rakúska  podpísalo 141 konkurencieschopných regiónov (regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, bývalý cieľ 2 v Kohéznej politike) list vyzývajúci k zachovaniu cieľu 2.

  • Vnímate tento typ masového lobingu ako niečo, čo marí tento týždeň alebo to skôr prispieva k celkovej debate?

Vnímam ich ako niečo absolútne pozitívne, keďže ukazujú silu regionálnej a miestnej politiky a poskytujú silné zázemie mne a mojej politiky, keďže ich uvidí každý v Bruseli. Uvidí ich prezident, Komisia a stáli predstavitelia, ktorí podávajú správy svojim vládam.

  • A podporujete ich postoj vo veci cieľu 2- teda aby bol zachovaný cieľ podporujúci konkurencieschopnosť a zamestnanosť, ktorý sa dotýka najmä regiónov blízko dosiahnutiu 75 percent priemeru Únie, čo je podmienkou na čerpanie z fondov EÚ?

Vždy som ich podporoval. Ako som povedal počas svojho vypočutia, som za to, aby regionálna politika pokrývala celú EÚ ako investičná politika, takže plne podporujem túto iniciatívu.

  • Čo sa týka nového rozpočtu- tlačíte na vyšší objem financií? A ak áno, očakávate, že budete úspešný a podarí sa vám ich získať?

Vždy hovorím, že žiadam rozumný rozpočet, ktorý by regiónom a miestnym úrovniam umožnil vykonať všetky programy a ciele, na ktoré sa chceme sústrediť. Preto to budie závisieť na celkovom rozpočte, ale domievam sa, že jeho relevantná časť sa musí vyčleniť na regionálnu politiku.

Vďaka systému zdieľaného manažovania je regionálna politika najvhodnejšou politikou na premieňanie stratégie Európa 2020 na konkrétne projekty odhora až nadol. Potrebujeme prostriedky, aby sme Európu zviditeľnili.

Snaha o zachovanie súčasnej úrovne financovania bude cieľom, ale najprv musíme mať celkový rozpočet a potom môžeme takpovediac „začať deliť korisť“.

  • Na niektorých úrovniach sa zdá, že súčasným trendom členských štátov Únie je odoberanie regionálnych právomocí. Britská vláda je napríklad obzvlášť tvrdá voči svojim miestnym úradov v rámci šetriacich opatrení. Realisticky vzaté, ako môžete dať regiónom právomoci na napĺňanie stratégií EÚ keď im zoberú ich financovanie?

Ako to chápem, tento prístup britskej vlády je upustiť od miestnych orgánov na jednej administratívnej úrovni, ale to by nemalo ovplyvniť ďalšiu implementáciu projektov. Musia nájsť novú štruktúru na implementovanie politiky a na jej kontrolu. Čo som ja videl a počul, hlavným cieľom je poskytnúť signál o škrtoch bez ovplyvnenia politiky.

  • Nie je tu však riziko, že ďalšie krajiny budú nasledovať príklad Veľkej Británie? Neovplyvní to schopnosť regionálnych úradov plniť ciele v kľúčových oblastiach ako energetika a klimatické zmeny?

Tieto záruky o dodržaní, prostredníctvom ktorých sa s členskými štátmi dohodneme na systémoch kontroly, sú dôležité pre celkovú finančnú situáciu. V budúcnosti je jedným z mojich veľkých cieľov- paralelne s orientáciou na výkon- mať politiku, ktorá je viac orientovaná na výsledky. To znamená diskusiu s členskými štátmi a regiónmi o tom, ktoré priority sú viac prepojené so stratégiou 2020, aby sme mali väčšiu integráciu politík.

Kľúčovými slovami pre toto sú „zameranie“ a „flexibilita“. To znamená sústrediť sa na menej priorít s čo najväčšou flexibilitou pri ich implementácii. V Európe máme 271 regiónov, čiastočne mimo pevniny, takže musíme mať pyramídové proframy, a to je niečo, čo v budúcnosti spravíme. Táto filozofia vychádza z Barcovej správy a je jednoducho ďalšou evolúciou našej politiky.

  • Ste bývalým členom mestského zastupiteľstva vo Viedni, a ako komisára Vás mestské lobingové skupiny často velebia za to, že zdôrazňujete aj mestskú dimenziu regionálnej politiky EÚ. Mojim rodným mestom je však malý írsky ostrov. Bude môj región strádať tým, že uprednostňujete mestské oblasti?

Absolútne nie. Len preto, že sa sústredime na jeden bod, neznamená to, že stratíme ďalší. Naše služby diskutujú o lepšom prepojení medzi financiami na regionálny rozvoj a na rozvoj vidieka za cieľom predchádzať ich prekrývaniu sa a znižovať medzery. Takže ak zoberiete celú reťaz, všetko by malo byť pokryté.

V porovnaní s minulosťou boli mestské aspekty v súčasnom období (2007 až 2013) znížené, čo je dôvod, pre ktorý som bojoval o to, aby sa na ne kládol väčší dôraz.

Mestský rozmer je veľmi dôležitý. Napríklad sociálna inklúzia je jednou z veľkých tém regionálnej politiky, a táto oblasť sa vo veľkom vzťahuje na mestské oblasti. Podobne, 70 až 80 percent emisií uhlíka sa vytvára v mestách, takže ak chceme prispieť k boju proti klimatickým zmenám, riešenia musia pochádzať odtiaľ.

  • Vnímate nasmerovanie väčšieho dôrazu na mestský rozmer ako jeden zo svojich doposiaľ najvýraznejších úspechov?

Ak sa to podarí, tak to tak bude. Opäť by som však chcel podčiarknuť, že toto zameranie neznamená stratiť zo zreteľa ostatné regióny.

  • Na ktorú stranu sa prikláňate v diskusii, či by mali byť fondy ako napríklad Európsky sociálny fond (ESF) vyčlenené z kohéznej politiky?

Mal by ostať súčasťou štrukturálneho rámca. Myslím, že v tomto ohľade panuje veľká zhoda, ale musíme brať zamestnanosť a sociálnu situáciu viac do úvahy. Tieto dve oblasti patri k sebe. Nedáva zmysel investovať do infraštruktúry-či už sú to laboratóriá alebo školy- ak nevyučíte ľudí na ich využívanie. Medzi týmito dvoma oblasťami musí byť určité spojivo a preto by mali ostať v štrukturálnej politike, ale pod zodpovednosťou členských štátov, ktoré by ich usmerňovali.

  • Zjednodušenie finančných štruktúr EÚ ostáva jednou z kľúčových výziev regionálnej politiky a každý eurokomisár pre regióny hovorí, že občanom uľahčí prístup k fondom. Čo ale môžete povedať, že sa Vám konkrétne podarilo spraviť v tejto veci?

Po prvý raz schválil Európsky parlament už tri dodatky k našim smerniciam za cieľom ich zjednodšenia.

Zjednodušenie však nemusí vždy znamenať úplnu zmenu. Jednou z veľkých príčin omeškaní na začiatku finančného obdobia 2007 až 2013 bolo oneskorené zavedenie nových smerníc. To znamená, že poberateľom (eurofondov) to zabralo určitý čas, kým sa oboznámili s týmito novými pravidlami. Ak sa niečo ukáže, že to pracuje dobre, malo by sa to tak ponechať a zmeny by sa mali robiť len ak je nevyhnutné. Toto je tiež druh zjednodušenia, ale vždy je tu priestor na viac.

Musím tiež povedať, že niektoré zo záťaží sú výslednom národných smerníc, ale vo všeobecnosti sa veci hýbu správnym smerom. Vždy musíme nájsť správnu rovnováhu medzi požiadavkou zjednodušenia a potrebou postarať sa o prostriedky daňových poplatníkov. Máme napríklad smernice o verejnom obstarávaní, ktoré zaisťujú, že regionálna politika je v praxi vždy v súlade so smernicami o štátnej pomoci.

Je to úloha, ktorá nie je ukončená, ale ak nájdeme správnu rovnováhu, môžeme naďalej zlepśovať našu politiku.

REKLAMA

REKLAMA