Konvergencia a konkurencieschopnosť sú dve strany tej istej mince

Podpora menej vyspelých členských štátov z eurofondov musí byť podľa českého štátneho tajomníka ministerstva pre miestny rozvoj Daniela Brauna v budúcom programovacom období po roku 2013 zachovaná. Zároveň ale pripúšťa, že by mala Česká republika z prostriedkov EÚ čoraz viac podporovať opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti a rastového potenciálu ekonomiky.

Daniel Braun
foto: Daniel Braun, zdroj: EurActiv.cz
  • Komisia zverejnila v prvej polovici novembra Piatu kohéznu správu a tým odštartovala diskusiu o budúcnosti regionálnej politiky po roku 2013. K akému posunu v nej oproti minulosti došlo?

Medzi situáciou spred roka, kedy unikol z Európskej komisie pracovný návrh vyjadrenia k revízii rozpočtu EÚ, a dneškom vidíme nesmierny posun. Nielen v Piatej kohéznej správe, ale aj v príprave rozpočtu na obdobie po roku 2013. Európska komisia dnes uznáva, že kohézna politika sa osvedčila ako významný nástroj pre členské štáty a regióny pri podpore rastu a prosperity a je významným nástrojom aj pre napĺňanie cieľov stratégie Európa 2020. To je podľa mňa úplne zásadná zmena paradigmy a som za ňu veľmi vďačný.

  • Ktoré oblasti ČR víta a ktoré naopak vníma ako potenciálne problematické?

Nemyslím, že by nás niečo vyslovene prekvapilo. V dokumente sú ale dve alebo tri veľmi silné tendencie. Prvou z nich je úzka previazanosť kohéznej politiky so stratégiou Európa 2020, ktorej sa budeme musieť prispôsobiť.

Druhou témou, o ktorej sa bude v najbližšej dobe zrejme veľmi intenzívne vyjednávať, je otázka kondicionality (zjednodušene povedané, návrh podmieňuje vyplácanie prostriedkov z eurofondami napríklad reformami, ktoré bude musieť štát v určitej oblasti na oplátku prijať, pozn. red.). Zo strany Európskej komisie ide podľa mňa o racionálne uvažovanie. DG Regio (generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku v rámci Komisie) bude klásť dôraz na to, aby peniaze európskych daňových poplatníkov nekončili niekde v čiernej diere.

Tretí, a veľmi silný akcent je koncentrácia (každý štát by si podľa návrhu určil len obmedzený počet priorít, ktoré s pomocou fondov EÚ plánuje napĺňaťm, pozn. red.). S ňou ale v zásade problém nemáme. Myslím si, že je nutné, aby výsledky kohéznej politiky boli vidieť, a vidieť budú len v prípade, že bude existovať „kritická masa“ investícií do niekoľkých definovaných oblastí. Je to výzva skôr pre nás na národnej úrovni- musíme sa zhodnúť, kam chceme smerovať a aké budú naše kľúčové priority.

  • Hovoríte, že sa budeme musieť zhodnúť na niekoľko málo prioritných oblastiach, ktoré bude možné z európskych fondov podporovať? Z čoho by mali tieto priority vychádzať? Nebude potrebné vytvoriť nejakú celkovú predstavu smerovania ČR a na ňu potom nadviazať?

Primárne budeme vychádzať z našich potrieb. Som ale presvedčený, že pod „dáždnik“ stratégie Európa 2020 sa naše potreby v zásade zmestia. Budeme postupovat tak, ako by sa malo postupovať pri každom verejnom výdavku- najprv identifikovať potrebu, definovať, akým spôsobom ju riešiť, povedať si, či verejná intervencia dáva zmysel a nedôjde len k vytesneniu súkromných zdrojov a na záver si položiť otázku, či dáva zmysel, aby sa daná oblasť podporovala z európskych verejných zdrojov.

  • Ako v takzvanej Barcovej správe, tak aj v Piatej kohéznej správe sa zdôrazňuje takzvaná politika vychádzajúca z daného miesta (place based policy). Máte dojem, že je možné podľa nej postupovať aj v Českej republike alebo by bolo potrebné spraviť vo verejnej správe niektoré zmeny tak, aby bolo možné nielen identifikovať regionálne problémy, ale aj prostredníctvom regionálnych samospráv zaistiť ich efektívne napĺňanie?

Podľa mňa ide o dve oddelené veci. Place based policy znamená, že politika vychádza z potrieb daného územia, teda nejde len o systém implementácie, ale celý cyklus už od fáze programovania, kedy by mali aj sektorové priority brať na vedomie územné charakteristiky a vplyv na jednotlivé územia. O to sa musíme snažiť a je to trend, ktorý je správny.

Druhá vec je viacúrovňové riadenie. Jedným z prínosov kohéznej politiky je, že nás núti, aby spolu jednotlivé úrovne štátnej správy a verejnej správy spolupracovali. Myslím si, že sa to môže podariť, ale táto otázka dnes nie je to najdôležitejšie. V tomto okamihu by sme sa skôr mali snažiť spoločne nájsť národné priority a potom diskutovať o tom, ako presne bude vyzerať implementácia.

  • Ako skĺbiť priority, ktoré majú vychádzať z potrieb regiónov s tými, ktoré vychádzajú zo stratégie Európa 2020?

Aj vo svojich východiskách kladieme dôraz na dostatočnú mieru flexibility tak, aby mali členské štáty a regióny možnosť definovať svoje hlavné priority pokrývajúce ich potreby. Sú to dva trojuholníky, ktoré idú proti sebe a ktoré musíme na seba akosi „napasovať“. Zhora sú to mantinely Európy 2020 a ďalšie požiadavky Komisie a zdola je to pyramída všetkých možných potrieb, ktoré musíme vybrať tak, aby sa vmestili do medzí, ktoré sme dostali zhora.

  • Uviedli ste, že za jednu z potenciálne problematických oblastí považujete podmienenosť. Čo Vám konkrétne prekáža?

Problém je v tom, že ide o nový koncept a nie je vôbec jasné, čo bude čím podmienené. Ako som už ale hovoril, v princípe s tým (v kontexte posilnenia dôrazu na výsledky) nemáme problémy. Bude ale veľmi dôležité, akým spôsobom sa podmienenosť premietne do európskej legislatívy. Platí, že diabol je ukrytý v detailoch.

Bude záležať na tom, akým spôsobom dosiahneme konsenzu, kto bude určovať podmienky, kto bude určovať ciele, akým spôsobom sa zaistí porovnateľnosť týchto cieľov a podobne. Z toho vychádzajú aj naše pozície, kde hovoríme „nie“ takzvanej výkonnostnej rezerve na úrovni EÚ (ide o návrh z Piatej kohéznej správy, podľa ktorej by mohli štáty, ktoré s pomocou fondov EÚ rýchlejšie prispievajú k plneniu svojich národných cieľov, získať určitý objem dotácií navyše, pozn. red.). Nevieme si predstaviť, že medzi sebou budú súťažiť štáty v tom, ako napĺňajú Národný program reforiem. Každý štát bude potrebovať úplne iný druh reforiem, bude mať odlišnú štartovaciu pozíciu a bude plniť iné ciele.

  • Ako sa pozeráte na podmienku, podľa ktorej by mohli členské štáty prísť o európske dotácie v prípade, že neplnia ustanovenia Paktu stability a rastu?

V prípade makroekonomických (fiškálnych) sankcií hovoríme áno, ale zároveň platí to, čo hovoríme spoločne s ministerstvom financií- pokiaľ ano, musí byť rovnaký vplyv na všetky členské štáty a všetkých politikov, pri ktorých sa určujú národné alokácie. Bude to teda ešte predmetom vážnych diskusií a rozhodne si nemyslím, že ide o konsenzuálnu vec.

Inou vecou je kondicionalita v tej podobe, ako ju Komisia vysvetlila na nedávnej neformálnej schôdzi ministrov v Lutychu a o ktorej sme sa už zmienili. Podľa nej by sa pre každú prioritnú oblasť určilo obmedzené množstvo podmienok, ktoré členský štát musí plniť, aby mohol danú oblasť financovať z fondov EÚ. Myslím si, že tadeto by mohla viesť cesta, avšak za podmienky, že sa podarí nájsť jasné parametre, z ktorých bude jednoznačné, či ich členský štát spĺňa alebo nie, a za podmienky, že sa tým nepredĺži príprava spustenia nových programov.

  • Viem si predstaviť, že sa v prípade kondicionality môže objaviť námietka, že Brusel požaduje niečo, čo by členská krajina sama nezavádzala a že teda zasahuje do suverenity štátu…

Presne tak. Preto sa o tom bude ešte rokovať. Chápem podmienku, že by sa nemali podporovať investície do dopravy v prípade, že členský štát nemá legislatívu, ktorá nejakým spôsobom upravuje podmienky a cenu stavby, prípadne zle vykonáva EIA (hodnotenie dopadov na životné prostredie, pozn. red.). V tomto prípade ide o veci, ktoré by z praktického hľadiska silne brzdili priebeh implementácie. Napriek tomu bude potrebné dohliadať na princíp subsidiarity.

  • Diskutuje sa na oficiálnej úrovni o tom, do akej miery by sme sa malo pri príprave národných programových dokumentov prihliadať primárne na konvergenciu regiónov alebo do akej miery (a kedy) by bolo vhodné od tohto cieľa upustiť a smerovať európske peniaze skôr do podpory konkurencieschopnosti?

Aj na stretnutí štátov V4 sme dali jasne najavo, že chceme, aby členským štátom, ktoré ešte konvergujú, zostala možnosť financovať základnú infraštruktúru. Bez nej totiž nebudú efektívne ani investície do inovačných a vzdelanostných oblastí. Ide o dve strany jednej mince, pretože bez konkurencieschopného prostredia sa zasa nemusí dariť konvergencii.

Európska komisia nás v tomto ohľade uistila, že pre nás priestor v tomto ohľade bude. Myslím si, že investície tohto typu sú v tento okamih významné. Zároveň si myslím, že váha konvergenčných priorít by mala byť dlhodobo klesajúca, keďže naša budúcnosť závisí na intervenciách v oblasti podpory konkurencieschopnosti a naštartovaní rastového potenciálu v území.

  • Mala by byť podľa Vás táto predstava už súčasťou budúceho programového obdobia?

Základná infraštruktúra u nás stále ešte nie je dobudovaná. Nejaký priestor tam teda ešte budeme potrebovať. Pod základnou infraštruktúrou si ale nepredstavujeme len dopravné napojenie na nosné siete, ide aj o energetické, informačné a komunikačné siete, intervenciu v oblasti životného prostredia a podobne.

  • Zmienili ste sa o komunikácii s partnermi v rámci V4. Čo je teraz v pláne po nedávnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave a ako je spoločný hlas týchto krajín počuť na európskej úrovni?

Názor krajín V4, navyše s podporou Slovinska, Bulharska a Rumunska, má v Európe svoju váhu. Spätná väzba zo strany Európskej komisie, či už ide o reakciu na list premiérov alebo na závery z rokovaní V4, bola veľmi silná. Pokiaľ sa pozriete na závery a prezentácie komisára Hahna na ministerskom stretnutí v Lutychu, zistíte, že v podstate všetky body boli prijaté. Veľká časť toho, čo sa posunulo od Piatej kohéznej správy, je v súlade s našimi závermi.

Rokovania v tejto skupine sú o to intenzívnejšie, že rok 2011 je rokom predsedníctiev V4 (v prvej polovici roka predsedá EÚ Maďarsko a v druhej polovici roka ho nahradí Poľsko, pozn. red.). S kolegami z Maďarska sme už nadviazali veľmi úzku spoluprácu a dohodli sme sa na tom, že s nimi budeme spolupracovať pri príprave ich predsedníckych akcií a dokumentov. Považujem to za dobrú príležitosť, ako presadiť naše záujmy.

  • A aké sú spoločné priority V4?

Zachovanie kohéznej politiky ako kľúčovej výdavkovej položky rozpočtu EÚ, zachovanie flexibility pri voľbe priorít, dôraz na to, aby sme mali možnosť aspoň čiastočne financovať konvergenčné ciele, rovnaké výhrady v kondicionalite. To všetko sú veci, o ktorých diskutujeme a kde sú naše pozície veľmi blízke.

REKLAMA

REKLAMA