KRI: v EEA grantoch sa “slovenský lobing” neuplatní

Originalita a dobrá angličtina sú podľa riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu (KRI) hlavné výzvy kladené na žiadateľov o podporu z EEA grantov. Vzhľadom na viacstupňové posudzovanie je cesta od podania žiadosti do jej schválenia dlhšia, ale objektívnejšia.

Dr. Andrej Šteiner
Dr. Andrej Šteiner - KRI

Pre niekoľkými dňami zverejnil úrad vlády novú výzvu pre malé a stredné podniky, ktorá je súčasťou grantových systémov krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) – Nórska, Islandu a Lichtenštajnska (EEA granty). Štvrtou krajinou EHP  je Švajčiarsko, ktoré na Slovensku finančný mechanizmus ešte nespustilo.

Peniaze z týchto finančných mechanizmov predstavujú menšiu, no určite nie zanedbateľnú možnosť pre spolufinancovanie rozvojových aktivít v slovenských regiónoch. O niekoľko rád pre prijímateľov sme požiadali v rozhovore riaditeľa Karpatského rozvojového inštitútu RNDr. Andreja Šteinera, PhD

  • Popri eurofondoch, grantoch rôznych nadácií a štátnych podporách predstavujú Nórsky finančný mechanizmus (NFM) a Finančný mechanizmus EEA ďalšie dodatkové podporné zdroje. Aké sú zásadné rozdiely medzi týmito prostriedkami oproti eurofondom?

Rozdielov je viac, ale hlavný rozdiel vidím v tom, že priority podpory sú definované všeobecnejšie ako u eurofondov. To môže byť síce výhoda, ale tento prístup zvyšuje náročnosť prípravy projektu. Umožňuje to kreatívnejší prístup žiadateľov, ale treba s jasnými argumentmi a dobre zvoleným prístupom k riešeniu danej problematiky presvedčiť tých, ktorí o pridelení prostriedkov rozhodujú.

  • Často sa stretávane s názorom, že mechanizmus EEA grantov je veľmi komplikovaný a byrokratický. Majú tieto názory opodstatnenosť? Nie sú lehoty medzi uzavretím výzvy a vyhodnotením a oznámením výsledkov pridlhé? 

Aj keď náš inštitút má veľa skúseností s predkladaním projektov do rôznych finančných podporných schém (verejné zdroje, eurofondy, zahraničné súkromné zdroje a tiež NFM a EEA) s vysokou úspešnosťou, ťažko možno hodnotiť ktorýkoľvek mechanizmus ako jednoznačne "horší" alebo "lepší". Treba vychádzať z toho, že sa jedná väčšinou o peniaze daňových poplatníkov a pravidlá na administráciu sa určujú tak, aby sa predišlo ich nesprávnemu použitiu. Samozrejme niekedy tieto pravidlá (resp. ich interpretácia tými čo ich implementujú) sú tak úzkostlivé, že to môže mať negatívny vplyv na hladký proces prípravy a implementácie projektov.

Čo sa týka NFM a EEA grantov je naša skúsenosť skôr pozitívna ako negatívna. Viem si predstaviť, že periódy medzi jednotlivými míľnikmi procesu (výzva, vyhodnotenie na slovenskej strane, vyhodnotenie a schválenie na strane zahraničných donorov, uzavretie zmluvy medzi konečným prijímateľom a Úradom vlády SR, prísun finančných prostriedkov na aktivity projektu atď.) by mohli, resp. by mali byť kratšie. Ale na druhej strane prístup úradu vlády a pracoviska zodpovedného za finančné mechanizmy v Bruseli bol a je veľmi korektný. 

Zložitosť procesu prípravy a predloženia projektu je ovplyvnená dvomi faktormi. Prvý, už spomenutý, je originálnosť a kvalita spracovania myšlienky, na ktorú sa žiadajú zdroje. Druhý faktor spočíva v tom, že kompletný projekt musí byť predložený v dvoch jazykových mutáciách (slovensky a anglicky) pričom ani jeden z týchto jazykov nemožno považovať za hlavný, resp. formálny. Slovenská mutácia je používaná slovenskými hodnotiteľmi a anglická hodnotiteľmi NFM a EEA. Preto je veľmi dôležitá veľmi dobrá znalosť angličtiny (vrátane relevantnej terminológie) tých, ktorí projekt pripravujú a budú komunikovať s hodnotiteľmi NFM a EEA v Bruseli. Zásadne by som neodporučil automatické preloženie slovenskej verzie do angličtiny. Ukazuje sa, že aj profesionálne prekladateľské agentúry, ktoré nepoznajú hlbšie predmet a tému projektu, môžu prekladom zmeniť zmysel, resp. výpovednú hodnotu projektu (čo môže prípadne viesť aj k odmietnutiu projektu partnerskou stranou). 

  • Aktuálna výzva trvá 60 dní a je zameraná na aktivity, ktoré sa na prvý pohľad hodia skôr do aktivít verejného sektora a mimovládnych organizácií. Napríklad aktivity pre mládež a protidrogovú problematiku, kultúrne dedičstvo, biodiverzitu. Aké príklady projektov vidíte v podnikateľskom sektore? 

Táto výzva na rozdiel od predchádzajúcej je práve zameraná na malé a stredné podniky (v zmysle schémy štátnej pomoci – Schéma na podporu SME). Aj keď oprávnenými nákladmi (medzi inými) sú aj náklady na nákup pozemkov obstaranie hmotného investičného majetku vrátane použitého zariadenia, nákup nehnuteľností a podobne, treba si uvedomiť, že budú podporené len projekty, ktoré budú klásť dôraz na výrobné procesy a systémy orientované na nové výrobné prvky a technológie s priaznivým účinkom na životné prostredie, na materiály získané recykláciou odpadu, na technológie na využitie prírodných zdrojov s cieľom ochrany životného prostredia, na technológie na racionálne využitie energie, na technológie na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov a budú mať inovačný charakter so širším dopadom, teda nielen na firmu, ale aj pre územie a ľudí, v ktorom pôsobia.  

  • Ako by ste zhodnotili Vaše skúsenosti s realizáciou projektu podporené týmito fondmi? Načo by si mali ďalší možní uchádzači dávať pozor v prvých fázach príprav a ktoré fakty by nemali uchádzači podceniť? 

Boli sme medzi prvými s podporou pre individuálne projekty. To prináša určité plusy, ale aj mínusy. Všetci, vrátane úradu vlády, ministerstva financií a nás, sa učíme ako na to a vyvíjame procesy „za pochodu”.

"Nestačí, ak niekto sľubuje, že projekt vylobuje, pretože podľa nastaveného mechanizmu, keď projekt nie je kvalitný, „lobovanie po slovensky” nie je účinné."
Andrej Šteiner, KRI

To celý proces implementácie projektu dosť zdržuje, ale na druhej strane „pripravuje pôdu” pre nasledovníkov, ktorým budeme môcť lepšie poradiť. Toto platí aj na proces prípravy projektu – bol zložitý, ale zvládnuteľný za predpokladu, že tím, ktorý projekt pripravuje má zodpovedajúce zručnosti a skúsenosti. V prípade, že žiadateľ takýmito kompetenciami nedisponuje, mal by hľadať pomoc u takých organizácií, ktoré tieto kompetencie majú.

Nestačí, ak niekto sľubuje, že projekt vylobuje, pretože podľa nastaveného mechanizmu, keď projekt nie je kvalitný, „lobovanie po slovensky” nie je účinné.

REKLAMA

REKLAMA