Mnoho ľudí sa domnieva, že “bez známostí” eurofondy nedostanú

Žiadatelia majú často pocit, že bez „známosti“ a bez protekcie nie je šanca, aby projekt bol schválený. Na to, aby ľudia opäť získali vieru, že s kvalitnými projektami môžu uspieť, by sa preto malo skončiť s klientelizmom, uviedla v rozhovore pre EurActiv riaditeľka regionálnej rozvojovej agentúry Senec- Pezinok Ľuba Pavlovová.

Ľuba Pavlovová
foto: riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Senec- Pezinok Ľuba Pavlovová
  • Zvýšil sa podľa Vás počas krízy záujem o využívanie eurofondov?

Záujem stále je, ale zvýšila sa nechuť púšťať sa do prípravy a realizácie projektov vzhľadom na netransparentnosť a možný klientelizmus, ako aj na nedostatok možností najmä pre žiadateľov z Bratislavského kraja. Ten v podstate nemá takmer žiadnu možnosť čerpať zo štrukturálnych fondov v období 2007 až 2013.  

  • Viacerí žiadatelia sa sťažujú aj na veľkú byrokraciu. Je táto sťažnosť oprávnená?

Byrokracia pri príprave ako aj realizácii projektov schválených najmä cez štrukturálne fondy je naozaj zaťažujúca a niektoré administratívne procesy sú v štádiu podávania projektovej žiadosti zbytočné. Taktiež procesy v rámci implementácie sú veľmi náročné, a tým aj časovo zdĺhavé, čo môže žiadateľa dostať do ťažkej situácie, dokonca až do platobnej neschopnosti vzhľadom na oneskorenie platieb zo strany riadiaceho orgánu.

  • Ktoré administratívne požiadavky sú podľa Vás príliš zaťažujúce?

Zdá sa nám niekedy prehnané žiadať od žiadateľov pri podávaní žiadosti všetky potvrdenia dokazujúce ich bezúhonnosť. Možno by bolo lepšie nastaviť systém, tak aby sa tieto potvrdenia dodávali až keď prejde projekt po obsahovej stránke schvaľovacím procesom pred uzavretím zmluvy. Ušetrilo by sa tak množstvo finančných prostriedkov, ktoré žiadateľ do prípravy projektovej žiadosti investuje a niekedy sa nám zdá, že sme viac týmto spôsobom minuli ako získali z eurofondov.

Následne aj celý proces implementácie je veľmi zdĺhavý a nie je možné realizovať projekt v naplánovanom časovom harmonograme vzhľadom na to, že schvaľovacie procesy kontroly pri žiadostiach o platbu, zmenách v projekte či schvaľovaní monitorovacích priebežných správ sú veľmi zdĺhavé zo strany riadiacich orgánov.

  • Zmenilo sa v poslednom období v tejto oblasti niečo?

Áno zmenilo aj k lepšiemu a to najmä v tom, že žiadatelia už vedia viac čo sa od nich očakáva a čo všetko musia pripraviť a zrealizovať keď sa uchádzajú o eurofondy, a že to nie je len tak jednoduché a zadarmo.

Ale zmenilo sa to podľa mňa aj k horšiemu, pravidla sú v programovacom období nastavené „nepriateľsky“ k žiadateľom a aj napriek tomu, že sa avizovalo, že celý proces bude transparentnejší, jednoduchší to tak nie je. Často dostávame priamo od žiadateľov informácie, alebo samotní žiadatelia majú taký postoj, že bez „známosti“ a bez protekcie nie je šanca, aby bol projekt schválený. A to nie je dobre, pretože drvivá väčšina z nich neverí že môže existovať transparentný a spravodlivý proces hodnotenia projektov.

  • Ako by sa to dalo zlepšiť?

Zlepšiť by sa mal cely proces. Veľmi si to celé komplikujeme a dalo by sa povedať, že tým pádom aj znižujeme možnosti oprávnenosti a čerpanie eurofondov. Mali by sme urobiť seriózne kroky k tomu, aby sa skončilo s klientelizmom a aby sme dali ľuďom vieru, že môžu uspieť len na základe kvalitných projektov.

  • Chyby však niekedy robia aj samotní účastníci. S akými sa najčastejšie stretávate?

Najčastejšie chyby sú formálne. Žiadatelia si neprečítajú pozorne výzvu a podmienky, a tak zabudnú vyplniť určité údaje, či dodať niektoré povinné prílohy. Žiadosti sa však už podávajú viac- menej cez všetky programy aj elektronicky a daná elektronická žiadosť vie upozorniť žiadateľa ak zabudol niečo vyplniť a usmerňuje jeho jednotlivé kroky pri spracovaní žiadostí.

Ďalšie najčastejšie chyby sú, že sa žiadateľ netrafí do oprávnenej aktivity alebo sám nie je oprávnený, či chyby súvisiace s verejným obstarávaním.

  • Spomínali ste, že Bratislavský kraj nemá také možnosti čerpania ako ostatné kúty Slovenska. Mnohé obce namietajú, že kvôli hlavnému mestu sú znevýhodňované...

V podstate je to pravda, keby sa hneď na začiatku zvlášť vyčlenila Bratislava ako hlavné mesto a zvyšné obce a mestá v Bratislavskom kraji by boli pod Cieľom 1, mali by omnoho viac možností čerpania eurofondov na infraštruktúru (vrátane školskej, sociálnej a pod.), cestovný ruch, zdravotníctvo atď.  Takto môžu čerpať len v rámci 4 z 11 operačných programov a aj tie sú nastavené tak, že nie sú veľmi „atraktívne“, aby sa obce BSK do nich vo veľkom zapájali. Ale aj samotne  hlavné  mesto potrebuje fondy, preto cele územné členenie je pre Bratislavský samosprávny kraj, vrátane hlavného mesta nevýhodné.

  • Aké zaujímavé projekty sa podarilo v poslednom čase v regióne realizovať alebo boli schválené?

Jeden z najvýznamnejších projektov, ktorý sa BA regióne realizuje je cyklomost cez rieku Morava (medzi mestskou časťou Devínska Nová Ves a rakúskym zámkom SchlossHof). Most je určený len chodcom a cyklistom, v prípade núdze ho môžu využiť aj autá záchrannej služby. Dokončení by mal byť v marci 2011.

  • V súčasnosti sa v rámci EÚ hovorí o rozpočte na roky 2014 až 2020, kde sa uvažuje o presune určitých prostriedkov Kohéznej politiky do iných oblastí a o nových prioritách. To by znamenalo, že bude menej prostriedkov na budovanie infraštruktúry a viac na inovatívne projekty spojené so životným prostredím, či vedou a výskumom. Čo si o tom myslíte?

To je prirodzený proces a nemôžeme očakávať, že budeme stále novo pristúpená krajina k EÚ. Vyrovnanie disparít sa malo zrealizovať čo najviac v prvých rokoch a sme už v druhom programovacom období takže je normálne, že v treťom programovacom období už nebude toľko finančných prostriedkov určených na infraštruktúru.

  • Aké možnosti majú podľa Vašich skúseností malé a stredné podniky v porovnaní s obcami a mestami? Aký je ich záujem o eurofondy?

Podľa mňa majú MSP celkom dobré možnosti v rámci eurofondov, ale nevyužívajú ich až tak ako by mohli. Odrádza ich práve komplikovaný a zdĺhavý proces prijímania a implementácie projektov. Tiež celková vysoká nákladovosť najmä v prvých mesiacoch či v prvom roku realizácie projektu, ako aj zdĺhavý proces refundácie už vynaložených nákladov.

REKLAMA

REKLAMA