Mestá a obce v Bratislavskom kraji sú diskriminované

Bratislavský kraj bude bojovať nielen za zachovanie, ale aj navýšenie prostriedkov z eurofondov v budúcom programovom období, uviedol v rozhovore pre EurActiv jeho župan Pavol Frešo. Dodal, že zároveň plánuje dosiahnuť, aby mestá a obce v kraji neboli pri čerpaní fondov EÚ diskriminované v takej miere, ako je tomu dnes.

Pavol Frešo (TASR)
foto: Pavol Frešo, zdroj: TASR
  • Bratislavský kraj je jediným regiónom Slovenska,  ktorý nie je oprávnený čerpať eurofondy a má preto len obmedzené možnosti financovania z EÚ? Aké sú Vaše argumenty pre Brusel, aby sa toto zmenilo?

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) môže čerpať financie z operačného programu Bratislavský kraj v sume 84 miliónov eur. Jedná sa predovšetkým o prioritu infraštruktúra, ktorá je určená pre financovanie aktivít ako regenerácia sídel, či integrovaná doprava. Oprávnenými žiadateľmi sú okrem BSK hlavné mesto Bratislava, ako aj mestá a obce v regióne.

Rovnako je možnosť čerpať financie v rámci operačných programov Životné prostredie, Vzdelávanie, Zamestnanosť a sociálna inklúzia a  Výskum a vývoj. Napriek týmto skutočnostiam máme v porovnaní s ostatnými krajmi obmedzené možnosti čerpania, v zmysle oprávnených aktivít. V BSK nemôžeme napríklad celoplošne prefinancovať aktivity ako oprava škôl a ich zariadení a zariadení sociálnych služieb, či aktivity spojené s rekonštrukciou cestnej siete tak, ako je to možné v prípade ostatných našich regiónov.

Vzhľadom na dôsledky hospodárskej krízy a jej vplyv na verejné financie budeme presadzovať, aby tieto predovšetkým neziskové aktivity boli predmetom podpory zo štrukturálnych fondov. Vzhľadom k tejto situácii sa BSK a subjekty v rámci kraja musia púšťať do administratívne náročnejších projektov európskej teritoriálnej spolupráce, kde je nevyhnutnou podmienkou spolupráca s cezhraničným partnerom. Podnikli sme už prvé kroky. V októbri predchádzajúceho roku sme sa zúčastnil v Bruseli lobistickej akcie iniciovanej Dolným Rakúskom. Jej cieľom bolo, aby hospodársky najvýkonnejšie regióny boli opravené na čerpanie fondov aj po roku 2013 bez obmedzení aj na vyššie uvedené aktivity.

Participujúce regióny podpísali spoločnú deklaráciu, v ktorej žiadajú o predĺženie financovania pre takzvaný cieľ 2 aj po roku 2013 a poukazujú na potrebu politiky súdržnosti pre všetky regióny aj po tomto roku. Akciu podporilo 143 relevantných regiónov, čo predstavuje 56 percent populácie EÚ. Ide o regióny, ktoré majú podobný problém ako BSK.

Vyvrcholením akcie bol summit regionálnych predsedov participujúcich regiónov, kedy spoločnú deklaráciu odovzdali do rúk najvyšším predstaviteľom EÚ. V tomto duchu sme prezentoval naše postoje a požiadali o podporu aj nášho eurokomisára pána Ševčoviča a europoslancov.

  • Mnohé mestá a obce v Bratislavskom kraji tvrdia, že sú „obeťou“ toho, že patria do oblasti, ktorá zahŕňa aj hlavné mesto- hoci by sami nedosiahli 75 percent HDP Únie, čo je podmienkou čerpania, kvôli Bratislave ju prekračujú. Čo si o tom myslíte?

Na poli EU hájime záujmy miest a obcí nášho regiónu. Verím, že sa napriek tomuto vnímaniu podaria také zmeny, ktoré by naše mestá a obce nediskriminovali v takej miere ako je to mu dnes.

  • Nie je možné zmeniť rozdelenie tak, aby bola Bratislava chápaná ako samostatná oblasť pre tento prípad ako je tomu v niektorých iných krajinách? Čo by si to vyžadovalo?

Európske financie sa rozdeľujú podľa NUTS 3 členenia, to jest v prípade Slovenska na osem samosprávnych krajov. Toto členenie je však na dohode regiónov a štátu a v konečnom dôsledku lobingu u Európskej komisii.

  • Jedným z hlavných problémov hlavného mesta je v súčasnosti doprava. Situáciu by mal vyriešiť nultý obchvat. Kedy si viete predstaviť dokončenie jeho realizácie a od čoho všetkého to závisí?

Našou iniciatívou sme v novembri otvorili diskusiu o nultom obchvate, ktorého príprava akoby vypadla z diskusie o diaľničnej sieti v krajine. Usilujeme sa, aby vláda  obchvat zaradila na zoznam národných priorít a veríme, že pri najbližšej revízii sa rovnako stane aj jedným z národných projektov a bude ho možné financovať  rámci operačného programu Doprava.

Nultý obchvat je dôležitý  nielen pre Bratislavskú župu, ale pre celé Slovensko. Ak v Bratislave dnes vznikajú zápchy, ktoré majú niekedy hodinové až dvojhodinové trvanie, tak o päť rokov môžu vzniknúť zápchy, ktoré prakticky znepriechodnia mesto, a tým aj tranzit tovaru z celého Slovenska a susedných krajín. Investori na to môžu reagovať aj prípadným odchodom zo Slovenska. Preto venujeme tejto téme veľkú pozornosť.  Dokončená ako celok by mohla byť  do šesť, respektíve osem  rokov. Prvým z úsekov, ktorý je už vo výstavbe, je Záhorská Bystrica – Devínska Nová Ves – križovatka Stupava.

  • To, ako sa vynaložia eurofondy bude závisieť aj od nastavenia Národného strategického referenčného rámca. V súčasnosti Bratislavský kraj dostáva prostriedky aj vďaka rovnomennému operačnému programu. Budete bojovať za jeho zachovanie, prípadne navýšenie zdrojov?

Samozrejme, že budeme bojovať za jeho zachovanie, rovnako aj za navýšenie zdrojov či rozšírenie aktivít, ktoré je možné financovať, nakoľko ako som už spomenul, BSK má obmedzené možnosti čerpania eurofondov, aj v zmysle oprávnených aktivít.

  • V médiách ste hovorili o zriadení takzvaného župného fondu ten by mal slúžiť aj na kompenzáciu učiteľom v Bratislavskom kraji za to, že majú vyššie životné náklady ako učitelia v iných krajoch. V akej fáze je tento fond a z čoho by bol financovaný?

Táto naša predstava vychádza z presvedčenia, že pri vysokých životných nákladoch učiteľov žijúcich a pracujúcich v Bratislavskom regióne sú rovnaké tabuľkové platy nevýhodné a nepostačujúce. Je potrebné udržať mladých a perspektívnych učiteľov v našom kraji, pretože mnohí z nich práve kvôli nedostatočnému ohodnoteniu zo školstva odchádzajú a dávajú prednosť iným povolaniam.

Jedným z konkrétnych krokov, ktoré pripravuje Bratislavská župa je aj možnosť poskytnúť ubytovanie pedagógom v zariadeniach, ktoré sú v našej zriaďovateľskej pôsobnosti za výhodných podmienok. Týmto krokom verím, že prispejeme k zníženiu ich nákladov na bývanie. 

V súčasnosti máme zmapované naše kapacity a možnosti. Zistili sme, že niektoré objekty, ktoré by na tento účel prichádzali do úvahy je potrebné zrekonštruovať, respektíve prispôsobiť pre potreby takéhoto bývania a následne oslovíme s ponukou všetky školy v našej zriaďovateľskej pôsobnosti, respektíve v Bratislavskom samosprávnom kraji. Fond, ktorým by sme priamo podporovali učiteľov, pripravujeme a chceme na ňom zainteresovať zamestnávateľov v kraji.

  • Uvažujete o tomto fonde aj v súvislosti s inými povolaniami? Napríklad väčšina vedeckých kapacít sa nachádza v Bratislave, kde sú náklady na bývanie najvyššie, čo vedcom sťažuje situáciu…

V prípade, že sa táto cesta podpory mladých osvedčí v školskom prostredí, nebránime sa rozšíreniu ponuky aj pre iné povolania, respektíve iné oblasti, ale v prvom rade je tento plán orientovaný na podporu a stabilizáciu kvalitných učiteľských kádrov v našom regióne.

  • Bratislavský kraj je zapojený aj do makroregionálnej Dunajskej stratégie. Čo je podľa Vás jej hlavnou výhodou? Čo prinesie takáto spolupráca?

Naše očakávania sú, že zapadne do našej stratégie, ktorej cieľom je zachovať a následne zvýšiť podporu z fondov EÚ pre Bratislavský samosprávny kraj.

  • Aké činnosti a aktivity plánujete uskutočniť tento rok? Aké sú priority?

Okrem projektov štrukturálnych fondov sa snažíme aj o projekty z rôznych grantov ministerstiev a nadačných fondov. Dôkazom toho je aj fakt, že začiatkom roku sme začali s prefinancovaním časti aktivít v kultúrnej oblasti z grantového systému Ministerstva kultúry.  Rovnako pripravujeme aj projekty do nadačného fondu SPP (Ekofond) na zateplenie internátov. Päťnásobne viac prostriedkov dáme v tomto roku do opráv ciest v kraji. V spolupráci s mestskou časťou Podunajské Biskupice, hlavným mestom a štátom budeme účastný na riešení možného rozširovania ulice Svornosti. Dúfam, že v tomto roku začneme s výstavbou cyklomostu Devínska Nová Ves – Scholosshof a obnovou povrchu na Moravskej cyklistickej ceste (Eurovelo 13). Pripravujeme aj kultúrne akcie a aktivity k MS v ľadovom hokeji.

  • Akým najväčším prekážkam v súčasnosti BSK čelí? Od legislatívnych po politické, či finančné? Čo sú hlavné „brzdy“ rozvoja kraja podľa Vás momentálne?

Ja by som skôr hovoril o výzvach. Budem sa snažiť, aby sa nám v regióne podarilo realizovať čo najviac hoci aj malých projektov, aj keď viem, že to bude v súčasnej finančnej situácii verejnej správy neľahké. Mám na to menej ako tri roky.

REKLAMA

REKLAMA