Peter Baco: základná myšlienka SPP ostáva poctivá a aktuálna

O niektorých aspektoch Spoločnej poľnohospodárskej politiky diskutoval EurActiv s členom výboru AGRI Európskeho parlamentu Petrom Bacom.

Peter Baco
Peter Baco

Rok 2007 sa nesie v pokračovaní reforiem v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP/CAP) a čo nevidieť bude mať Slovensko schválený aj samostatný Program rozvoja vidieka financovaný z eurofondov pre roky 2007-2013, ktorý bude podporovať vidiek i diverzifikáciu ekonomických činností a platby v znevýhodnených oblastiach. Únia v súčasnosti už nevydáva najviac peňazí do poľnohospodárstva, ako tomu bolo dlhé roky.

O niektoré názory k SPP, jednej z najstarších európskych politík,  požiadal  EurActiv slovenského europoslanca Petra Baca. Ten je farmár, dlhoročný politik, viacnásobný minister pôdohospodárstva za stranu ĽS-HZDS. Od posledných volieb do Európskeho parlamentu zastupuje SR vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (AGRI) a Výbore pre regionálny rozvoj (REGI) EP.

  • V rokoch 2008-2009 sa avizujú veľké zmeny v rozpočte Spoločnej poľnohospodárskej politiky, aj vo finančnej architektúre Únie, napríklad zrušením „britského rabatu“ k platbám do SPP. Ako na to reaguje Výbor AGRI Európskeho parlamentu, ktorého ste členom?

No skôr by som povedal, že tieto avizované zmeny sa prejavujú pri Predsedníctve danej členskej krajiny. Viete, každý politik musí ukázať, že háji záujmy svojej krajiny. Tony Blair presadil počas Britského predsedníctva v roku 2004 zníženie rozpočtu SPP o 30 mld. eur na úkor nových členov. A  zníženie nastalo aj napriek vstupu Bulharska a Rumunska. Rovnako je to aj pri reforme zeleniny, či reforme cukru.

  • Komisárka Fischer Boel prišla s návrhom zjednodušiť SPP aj redukciou množstva legislatívy. V akom horizonte je to reálne?

Toto je čierna skrinka. Z viac asi ako 360 legislatívnych opatrení to chcú zredukovať na polovicu. Ale farmári sú skeptickí. To jasne vyjadrili na stretnutí s Komisiou v Štrasburgu, keď argumentovali, že zjednodušením SPP nastalo zvýšenie byrokracie paradoxne o jednu tretinu. Podľa mňa v Európe asi neexistuje človek, ktorý by mal naštudovanú túto politiku úplne podrobne a dokonale.

  • A ako teda Slovensko začalo v SPP…

Nie optimálne. Viete, na Slovensku sme nemali taký paternalizmus, aký poznali európski farmári. Do 1989 sme síce mali podobné podmienky ako štáty EÚ: zhruba rovnaké podpory, ale ja úrody.

Po revolúcii sa u nás poľnohospodárstvo úplne deregulovalo, znížili sa podpory, znížila sa výrazne hrubá produkcia. EÚ si zachovala podpory a išla v produkcii v prvej fáze transformácie mierne hore. A tu nastala tá nerovnosť, keď sa posudzovali výšky dotácií pre nových členov Únie. Za referenčné obdobie sa zobrali práve roky končiacej sa transformácie u nás, teda údaje vysokoprodukčnej Západnej Európy voči transformujúcim sa ekonomikám Strednej Európy. A férovejšie podmienky neboli schopné si noví členovia obhájiť, lavírovali pri prístupových jednaniach.

  • Aká by teda mala byť pozícia Slovenska pri reforme SPP?

Asi viete, že existujú tri memorandá. Francúzske, britské a holandské. Francúzske je veľmi „paternalistické“ a veľa sa o ňom na Slovensku v poslednom roku nediskutovalo. Britský návrh je veľmi extrémny. Chce zrušiť 1. pilier, kam patria všetky trhové opatrenia a clá. No ale to je veľmi znevýhodňujúce, ak si to ponechajú naši najväčší konkurenti.

Toto úplne obnaženie voči globálnym hráčom je nezvládnuteľné. A slovenské zásady majú byť nasledovné:

Prvá je, aby slovenský, britský a francúzsky farmár hospodáril za rovnakých podmienok. Teda aby to nebola súťaž štátnych rozpočtov a európskej byrokracie, teda rôznych národných podmienok.

Druhá zásada: SPP by malo poľnohospodársku politiku viac stimulovať smerom k trhu. Na Slovensku sa nebojíme priamejšieho pôsobenia trhu, keďže vyrábame lacnejšie ako v Západnej Európe. Bojím sa skôr toho, že aj po reforme ostane v SPP kopa výnimiek, ktoré majú teraz Francúzi, Nemci. Že bude veľká účasť štátnych rozpočtov a národných balíkov štátnej pomoci.

Porovnajte, my máme podporu 3 eur na ha, Česi, Maďari a Poliaci majú 60 eur a Rakúšania majú až 300 eur na ha. Tak na jednej strane hovoríme o „spoločnej“ agrárnej politike, ale nie o spoločne vynakladanom rozpočte.

Po tretie, SPP by mala viac podporovať opatrenia, ktoré znižujú náklady a zvyšujú konkurencieschopnosť. Teda aby nedostávali podporu, ako je tomu na Západe, či už robí, alebo nerobí. Radšej nech sa z týchto peňazí podporí marketing a inovácie.

Po štvrté, aby sa rešpektovali prvotné dôvody pre reguláciu poľnohospodárskeho trhu. Je to hlavne kvôli stabilite trhu, no nie kvôli farmárom, ale kvôli konzumentom.

  • Nie je tento argument trocha zastaralý? Veď tento dôvod tu bol po II. svetovej vojne… 

Na príklade Spojených štátov amerických vysvetlím, ako to myslím. USA museli domácnosti v období veľkej  hospodárskej krízy až 60% príjmu vynakladať na potraviny. Aktuálne to kleslo na 10%. Je to vďaka tomu, že počas krízy zaviedli v USA, kde dovtedy vládol v  poľnohospodárstve úplne voľný trh, regulácie. Sedliaci prestali kupovať stroje, splácať úvery, brať si úvery, keďže im banky ani nechceli požičať. Stanovili a garantovali pevné výkupné ceny, poskytli úvery a opäť rozhýbali trh a poľnohospodárstvo sa pohlo z krízy. A tak sa znížil aj pomer výdajov obyvateľstva. V Európe to bolo počas krízy asi 65% výdajov na potraviny, teraz asi 18. Na Slovensku je výdaj na nákup potravín vyšší ako 20%. Hlavné dôvody teda na tom, že trh je organizovaný a regulovaný mali aj banky, pretože sa obnovila dôvera v menu a opäť nahradila obchodovanie v naturáliach. Išlo o jeden vzájomne prepojený kolobeh. Garanciou výkupov opäť začali banky úverovať farmárov, tí si začali kupovať mechanizáciu a peniaze sa točili. Hlavný prínos a dosah stability agrárneho trhu je v podpore ekonomických vzťahov.

“Ale prvotná myšlienka SPP je poctivá už od biblických čias”
Peter Baco, poslanec EP (NI, SK)

Agrárny trh je prirodzene nestabilný. Hlavná funkcia štátnej pomoci nebola ani tak mierená voči farmárom, ako skôr voči bankárom, priemyselníkom v strojárstve a výrobcom umelých hnojív, ktorí Rooswelta k tomu doviedli. No časom sa to začalo zneužívať pre rôzne lobistické záujmy, začali sa valiť clá a podpory. Ale prvotná myšlienka SPP je poctivá už od biblických čias. Spomeňte si na Jozefa a jeho 7 tučných a 7 chudých kráv.  

  • Teda stabilita trhu je teda hlavný fakt, od ktorého by SSP sa nemala odkloniť?

Áno. Hlavný cieľ je stabilita prirodzene nestabilného agrárneho trhu. V samotnej politike je možno polovica „vaty“., ktorá tam nemusí byť a to je potrebné vyčistiť.

  • Rozumiem, ale stále to vnímam, že to boli podmienky svetovej ekonomiky 30. rokov…

Vysvetlím aj nové dopady. Zlepšenie dopravných možností oproti minulému storočiu všetko zmenilo. Zjednodušené povedané, dnes je každý deň na Zemi niekde žatva. A ďalším fenoménom sú obchodné reťazce, ktoré čiastočne regulujú trh. No nie kvôli jeho stabilite, ale kvôli maximalizácii ziskov.

Takže tu je ten argument – štátna regulácia prechádza do rúk obchodných spoločností s inými záujmami a z toho mám obavy.

  • Áno, ale to by štát teda mal regulovať reťaze?

To nemôže. Ale môže prostredníctvom II. piliera podporovať rozvoj vidieka a nákup nových technologických zariadení.

  • SPP chce prostredníctvom SPP výraznejšie podporovať združenia producentov, aby odolávali tlaku nákupných reťazcov. To nepostačí?

Odberateľské združenia a ich dosah je mierna fikcia. Globálnemu hráčovi, akým je TESCO, bude ťažko odolávať skupina farmárov zo Žitného ostrova. Veď si len porovnajte silu obratu týchto dvoch hráčov.

  • A čo teda budovanie odbytových združení v rámci väčšieho regiónu, napríklad V4?

To neexistuje. Príkladom toho, že je to priam nemožné, je pokus o spoločný marketing európskych vín. To je extrém. Každé víno treba inak ponúkať. V Číne budete vari predávať „európske“ víno? Alebo tam bude Chardonay ročník 2003 z konkrétnej vinice. Svoje značky si musia uviesť sami producenti na trh. So zeleninou je to o čase, pár dňoch, keďže ju prevažne konzumujeme v čerstvom stave a ak sa nepredá, tak skončí v komposte. Komodity vyžadujú špecifické podmienky.


REKLAMA

REKLAMA