Realizácia stratégie Európa 2020 musí prebehnúť v diskusii s regiónmi a mestami

Zaangažovanosť regionálnych a miestnych samospráv je základným predpokladom pre úspešné naplnenie novej európskej stratégie Európa 2020. Jej formulovanie a konzultácie s regiónmi sú však príliš urýchlené, než aby umožnili viesť dostatočnú diskusiu, tvrdí predseda Prešovského samosprávneho kraja a zástupca vo Výbore regiónov Peter Chudík.

Peter Chudík
foto: MUDr. Peter Chudík, predseda Prešovského samosprávneho kraja
  • Lisabonská zmluva posilnila úlohu regiónov a obcí- prejavilo sa to už podľa Vás nejakým spôsobom? V čom vidíte posun?

Ako stály člen Výboru regiónov hodnotím dopad Lisabonskej zmluvy na regionálnu a miestnu úroveň pozitívne. Už počas výkonu môjho prvého mandátu vo Výbore regiónov od roku 2004 som vnímal nedostatok nástrojov, ktorými mohol Výbor regiónov ako poradný orgán EÚ ovplyvniť legislatívny proces.

Lisabonská zmluva zásadným spôsobom posilnila postavenie a právomoci Výboru regiónov. Jeho členovia môžu napríklad podať žalobu na Európskom súdnom dvore, alebo napadnúť predpisy EÚ v prípade, že je porušený princíp subsidiarity. Zároveň sa umocnilo postavenie orgánov samosprávy na európskej úrovni. Konzultácia európskych stratégií a nariadení s regionálnymi a miestnymi orgánmi sa postupne stáva štandardom.

Zásadným prínosom pre rozvoj regiónov, miest a obcí by malo byť uplatnenie územnej súdržnosti, ktorá sa po prvýkrát spomína práve v Lisabonskej zmluve.

  • Podľa EÚ bola jednou z hlavných chýb Lisabonskej stratégie, že sa nezameriavala na regióny, ale riešila veci na národnej úrovni. V súčasnosti sa preto plánuje vyššie zaangažovanie regiónov? Podarí sa to podľa Vás? Čo bude potrebné?

Konkurencieschopnosť Európskej únie sa zvyšuje a je udržateľná, ak sa európskym regiónom darí rozvíjať svoje teritóriá po stránke ekonomickej, sociálnej a ekologickej. Lisabonská stratégia však zlyhala pri implementácii, keďže bola vnímaná ako agenda výlučne národných orgánov. Preto je momentálne kľúčová príprava novej stratégie Európa 2020, ktorá je nástupníčkou Lisabonskej stratégie.

Nastavenie cieľov, ukazovateľov a mechanizmu realizácie stratégie Európa 2020 musí prebehnúť v diskusii s regiónmi a mestami. O to sa Prešovský samosprávny kraj snaží od prvého zverejnenia návrhu tejto stratégie v novembri minulého roku. PSK zaslal svoje stanovisko na prvý návrh stratégie v rámci konzultačného procesu Európskej komisie. Zapojilo sa doň viac ako 120 regionálnych a miestnych orgánov.  Aktívne zapojenie nášho kraja do tohto procesu na európskej a národnej úrovni totiž vnímam ako kritické. Práve zaangažovanosť regionálnych a miestnych samospráv je základným predpokladom pre úspešné naplnenie európskej stratégie na najbližších desať rokov.

  • Čo hovoríte na stratégiu Európa 2020? V čom vidíte jej silné a slabé stránky?

Stratégia pre rozumný, trvalo udržateľný a inkluzívny rast má určiť hlavné smerovanie EÚ do roku 2020. Stratégia by mala byť východiskom z ekonomickej krízy v Únii a mala by zabezpečiť koncentrovanie na pár priorít. Vo všeobecnosti hlavné ciele stratégie podporujeme, hoc je ešte potrebné získať dohodu na cieľoch v oblasti inklúzie a vzdelávania.

Momentálne sa formulujú národné ciele a vyberajú sa indikátory, ktoré sa majú naplniť. Následne sa v každom členskom štáte navrhne mechanizmus implementácie stratégie. Do celého procesu by mala byť zapojená regionálna a miestna samospráva, aby sa zhostila stratégie, adaptovala ju do svojich kontextov a podporila jej celkovú implementáciu. Samospráva implementuje viac ako 70 percent európskej legislatívy a realizuje významné verejné investície.

Kritickým bude vytvorenie systému implementácie stratégie, ktoré si vyžaduje viacúrovňové  riadenie, ktorým sa zabezpečí zaangažovanie relevantných partnerov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Práve táto stránka bola nedostatkom Lisabonskej stratégie a návrh stratégie Európa 2020 zdôrazňuje potrebu zapojiť územnú samosprávu nepretržite a štruktúrovane do hlavných iniciatív. Návrh siedmich hlavných iniciatív reflektuje skôr na sektorizáciu európskej stratégie než na viacúrovňovú realizáciu.

V tomto zmysle je podstatné stanoviť si adekvátnu finančnú perspektívu na obdobie rokov 2014 až 2020, aby bolo možné realizovať túto stratégiu. Viacročný finančný rámec a revízia rozpočtu musia byť v línii so stanovenými prioritami. Nástroje EÚ majú byť dostatočne podporené a navrhnuté horizontálne, majú predísť sektorizácii. Časový aspekt prípravy stratégie je tiež dôležitý, keďže formulovanie stratégie sa zdá byť skôr urýchlené, než aby umožnilo viesť dostatočnú diskusiu.

  • Aké sú momentálne priority vo Výbore regiónov? Čo sa najviac prejednáva?

Prioritami v tomto roku je isto východisko z ekonomickej krízy, ktorá významne zasiahla chod regiónov, miest a obcí. Ďalšou prioritnou oblasťou sú klimatické zmeny a trvalo udržateľný rozvoj. V tejto súvislosti Výbor regiónov aktívne podporuje Dohovor primátorov a starostov.

Z konkrétnych aktivít Výboru regiónov môžem napríklad uviesť stanoviská, ktoré sa prerokovali počas aprílového plenárneho zasadnutia. Išlo o zásadné stanoviská ku kohéznej politike, mestskej mobilite, smerniciam EIA a SEA, nerovnostiam v európskom zdravotníctve a stratégii rozširovania EÚ.

Prestížnou aktivitou Výboru regiónov je podujatie Európsky týždeň regiónov a miest. OPEN DAYS má už sedemročnú tradíciu a každý rok do Bruselu priláka tisíce expertov na regionálnu politiku. Na OPEN DAYS 2010 participuje aj náš kraj, ktorý je siedmy rok oficiálnym partnerom tohto podujatia. Výbor regiónov tiež vytvoril niekoľko fór ako Európa 2020, Chudoba a sociálne vylúčenie a Východné partnerstvo.

  • Súčasná hospodárska kríza priniesla veľký nápor na rozpočty miest a obcí Slovenska? Ako sa s tým vyrovnávajú? Aká je situácia vo Vašom kraji v tomto ohľade?

Situácia je mimoriadne zložitá – tak ako vo všetkých regiónoch. Výpadok vlastných príjmov samosprávneho kraja na dani z príjmov fyzických osôb dosahuje aktuálne 7,6 milióna eur. To predstavuje takmer 25 percent príjmov. Ide o sumu, ktorú nemôžeme ignorovať a s ktorou sa nedokážeme vysporiadať bez výrazných reštrikčných zásahov do rozpočtu. Napriek tomu, že sme pripravili „úsporný“ rozpočet, realita je podstatne horšia. V príjmoch sme sa dostali na úroveň roku 2005, ale výdavky máme nastavené na rok 2010. Zastavili sme všetky investície, nákupy, už sme našim podriadeným organizáciám dali finančné viazanie 10 percent rozpočtu, začíname prehodnocovať nevyhnutnosť zmluvných záväzkov a s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k reštrikcii aj v personálnej oblasti. Budeme plniť iba základné nevyhnutné funkcie. Situácia je skutočne vážna. Jediným rozvojovým impulzom je čerpanie zdrojov z európskych fondov, ktoré nám umožnia realizovať investície. Inak by bol kraj celkom zakonzervovaný. Máme šťastie, že sa nám v rámci projektov podarilo získať veľmi slušné finančné zdroje, takže budeme realizovať investície vo výške viac ako 33 miliónov eur.  

  • Vláda prisľúbila mestám a obciam dvojfázovú pomoc vo výške 70 miliónov eur kvôli kríze, ktorá spôsobila výrazný prepad výnosov z podielových daní? Vítate to?

Ide o pomoc pre miestnu samosprávu. Vyšších územných celkov sa táto pomoc netýka. Takže pomoc vlády vítame, ale sme presvedčení, že by mala smerovať aj do regionálnej samosprávy, ktorá zabezpečuje množstvo kompetencií. Finančné prostriedky nám chýbajú minimálne rovnako ako obciam a mestám.

  • Podľa Európskej únie je jedným z riešení pre mestá a obce lepšie využívanie eurofondov počas krízy. Je podľa Vás v súčasnosti zvýšený záujem o tieto prostriedky? 

Štrukturálne a iné fondy sú pre samosprávu v súčasnosti jedinou možnosťou ako získať finančné zdroje na prefinancovanie rozvojových aktivít. Áno, záujem je obrovský, pretože každý, kto nechce stagnovať, tu vidí jedinú reálnu šancu na investície.

  • EÚ plánuje presunúť v budúcom období určitú časť prostriedkov z Kohézneho fondu a štrukturálnych fondov na plnenie stratégií z EÚ 2020.  Dôraz sa tak bude klásť najmä na inovácie, tvorivosť a menej na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi. Čo si o tom myslíte

Vďaka kohéznej politike regionálne a miestne orgány mobilizujú a realizujú investície do európskych cieľov. Zdroje kohéznej politiky, kohézny a štrukturálne fondy teda bez pochybností významne prispeli k implementácii Lisabonskej stratégie v praxi. Ciele kohéznej politiky a stratégie Európa 2020 sa nevylučujú, naopak, dopĺňajú sa. Konkurencieschopnosť sa bude podporovať aj v zaostávajúcich regiónoch. V PSK sa snažíme už teraz venovať inováciám a podpore podnikania, výskumu a vývoja, ktoré sú dôležité pre trvalý rast kraja.

Kohézna politika poskytuje nevyhnutné spojenie novej európskej stratégie s miestnymi a regionálnymi samosprávami. Má tiež kapacitu mobilizovať rôznych partnerov na všetkých územných úrovniach v súlade s princípom subsidiarity. Kohézna politika preto je a bude kľúčovým nástrojom pre dosiahnutie cieľov novej stratégie tým, že ju bude možné realizovať v rámci celej EÚ rešpektujúc územné rozdiely.

  •  Je podľa Vás komunikácia samospráv a vlády dostatočná? Zmenilo sa v tomto smere niečo v tomto volebnom období oproti minulému?

Za posledné štyri komunikuje vláda s vyššími územnými celkami podstatne intenzívnejšie – dá sa povedať, že sa začal vzájomný dialóg. Vláda rešpektuje naše stanoviská k rôznym problémom. Samozrejme, je čo vylepšovať, uvítali by sme intenzívnejšiu komunikáciu pri niektorých legislatívnych zámeroch, prípadne presune kompetencií.

REKLAMA

REKLAMA