Samosprávy sú často zahľadené do seba, riešenia už pritom existujú

Bratislavský summit regiónov a miest (7.-9. júla) ukáže pridanú hodnotu európskej otvorenosti a spolupráce, povedal v rozhovore pre EurActiv.sk počas návštevy Slovenska predseda Výboru regiónov Markku Markkula.

18869454070_c443b4e7a1_k
Markku Markkula, predseda Výboru regiónov, zdroj: CoR

Výbor regiónov EÚ sa zaoberá dopadom legislatívy EÚ na jej územné jednotky. Čo to presne obnáša? Mohli by ste uviesť nejaké príklady?

Naša úloha medzi inštitúciami EÚ je veľmi unikátna. Na základe Lisabonskej zmluvy sme jedinou inštitúciou, ktorej členovia sú priamo z regiónov a miest. Sme inštitúciou s prístupom zdola-nahor a našich 350 členov denne operuje v rámci svojich zodpovedností v miestnej a regionálnej samospráve. To im dáva silný hlas. Sme hlasom miest a regiónov a sme súčasťou celého legislatívneho procesu, aby sme upozornili na to, čo je dôležité práve z tejto perspektívy.

Kľúčovým nástrojom sú tzv. stanoviská (opinion). Keď Európska komisia predstavuje svoje hlavné návrhy Európskemu parlamentu, posunie ich aj nám a my vypracovávame vlastné stanoviská, ku ktorým určíme spravodajcu, podobne ako sa to deje v Európskom parlamente.

Nedávno došlo k výraznej praktickej zmene. Junckerova Komisia sa teraz sústreďuje na menej kľúčových oblastí, pretože chce zmeniť spôsob, akým pracuje. My radi hovoríme, že potrebujeme zmenu nastavenia viac smerom k politickým pohybom zdola nahor, aby sa politiky viac tvorili prostredníctvom miest a regiónov. To znamená, že súbežne s tým, ako pracujeme na našich oficiálnych stanoviskách, zaoberáme sa aj špecifickými témami, o ktorých rozhodujú miestne alebo regionálne zastupiteľstvá v členských štátoch. Dávame konkrétne návrhy. Ja sa každý mesiac stretávam s niekoľkými eurokomisármi, kde diskutujeme o tom, ako by sme tieto zmeny mohli zrealizovať. Diskusiu o špecifických návrhoch sa snažíme prenášať aj na najvyššiu politickú úroveň.

Je niečo, čo Vás špeciálne teší, že sa Výboru regiónov podarilo presadiť do rozhodnutí európskych inštitúcií?

Som hrdý na to, že za posledný rok sme sa omnoho viac sústredili práve na zmenu mentálneho nastavenia v Európe. Viac konkrétnych aktivít, viac iniciatív zdola s dôrazom na hospodárske oživenie. Pre nás to znamená sústrediť sa na podnikateľské prostredie, start-upy a podporu ich rozvoja. Konkrétne chceme, aby mal každý región svoju stratégiu inteligentnej špecializácie, v ktorej si zadefinuje niekoľko kľúčových oblastí pre svoj rozvoj. Môžeme takýto postup silno podporiť prostredníctvom tzv. európskych partnerstiev (miest a regiónov). Máme mnoho stanovísk, ktoré obsahujú skúsenosti jednotlivých regiónov.

Až 70 % európskej legislatívy vyžaduje aktivitu samospráv na regionálnej alebo miestnej úrovni. Pôsobí Výbor regiónov aj ako strážca dodržiavania princípu subsidiarity, teda toho, aby sa rozhodnutia prijímali na rozhodovacej úrovni, ktorá je najbližšie k ľuďom?

Je to základný princíp pre všetky politiky EÚ, no bohužiaľ počas posledných 20 rokov nebol veľmi konkrétny. V súčasnosti máme vďaka postupujúcej globalizácii a digitalizácii viac praktickej spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni. Subsidiarita sa tak čoraz viac stáva konkrétnejším nástrojom. Zmluvy definujú našu úlohu a hovoria, že sme orgán, ktoré by mal konať aj ako strážca subsidiarity, pretože to dáva zmysel. Musíme sa snažiť prinášať to, čomu sa hovorí dobrá prax.

Napríklad teraz rozvíjame koncept tzv. priekopníckych miest a regiónov v určitých konkrétnych oblastiach. V súčasnosti to robíme v rámci tzv. urbánnej agendy, ktoré je našou veľkou prioritou.

Čo to znamená, že sa niektoré mesto alebo región ujme priekopníckej úlohy?

Môže to byť mesto akejkoľvek veľkosti, metropola alebo malé vidiecke mesto, ktoré experimentuje alebo robí nejaké pilotné aktivity. Prostredníctvom svojich skúseností môže urýchliť tento proces aj v iných častiach Európy.

Jednou z veľkých tém, o ktorej sa bude diskutovať aj na bratislavskom summite (regiónov a miest) budú investície. Zoberme si Slovensko, kde európske fondy pokrývajú 80 % všetkých verejných investícií. To znamená, že spolupráca v rámci EÚ je kľúčová. Ak ukážeme, čo robia iné regióny, môžeme prostredníctvom benčmarkov sprostredkovať skúsenosti inde. Snažíme sa motivovať samosprávy, aby sa viac sústredili na ciele, na dlhodobé investície. Inak nikdy nebudú investície do inovácií a vzdelávania najvyššou prioritou, pretože, ako vieme, ich návratnosť je dlhodobá.

Vidíte ale aj skutočnú ochotu samospráv učiť sa zo skúseností iných?

Nedávno sme našim členom posielali list, kde sme ich žiadali, aby popísali skúsenosti svojich miest v rámci lokálneho ekosystému, aké nové modely, politiky zavádzajú, v čom sú priekopnícke, ako a s kým spolupracujú, aké majú partnerstvá s inými mestami v Európe, aké inovatívne nástroje používajú, aké príklady inovatívneho verejného obstarávania môžu zdieľať, ako rozvíjajú inovačné centrá a ako ich prepájajú s inými.

Dostali sme silnú pozitívnu reakciu z približne 30 až 40 miest, ktoré chcú byť súčasťou cvičenia v zdieľaní svojich skúseností. Teraz sa túto odozvu analyzujeme. Potom tieto pozitívne príklady predložíme najprv holandskému predsedníctvu ako súčasť procesu oživenia Európskej urbánnej agendy, ktorá by mala vyústiť od prijatia Amsterdamského parku koncom mája.

Výsledky potom prenesieme do Bratislavy a aj ďalej. Z pohľadu regiónov musíme byť konkrétnejší. Chceme tiež pomocť aktérom z celého Dunajského makro-regiónu v snahe podporiť viac inovácií. To znamená, že spojíme ľudí z rôzneho profesionálneho prostredia, vrátane študentov, aby mohli spolupracovať v tímoch, ktoré sa budú zaoberať výzvami, ktorým ako spoločnosti čelíme.

Veľkou témou pre Výbor regiónov je pochopiteľne kohézna politika. Slovensko z tejto politiky prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov výrazne profituje. Verená mienka je ale polarizovaná, najmä kvôli vnímanej neefektívnosti a korupcii, ktorá sa v prevládajúcom mediálnom obraze s eurofondami spája. Niektorí politici, na Slovensku napríklad europoslanec a líder SaS Richard Sulík, hovoria o tom, že by bolo lepšie eurofondy úplne zrušiť. Ako reagujete na takéto argumenty?

Sú tu hlasy, ktoré spochybňujú to, či naozaj musíme najprv posielať peniaze do Bruselu a potom naspať do regiónov. Vo všeobecnosti sme ale s kohéznou politikou dosiahli dobré výsledky. O sedemročnom rozpočtovom rámci sa už teraz intenzívne diskutuje pod holandským predsedníctvom a táto debata bude pokračovať aj počas slovenského predsedníctva.

Potrebujeme ukázať, ako sa dá kohézna politika v niektorých ohľadoch vynoviť. To je ale pozitívna diskusia. Naprieč EÚ vidíme, že sa pozornosť viac sústreďuje na výsledky a menej na procesy. Spomenuli ste korupciu a určite sú tu problémy. Niektoré procesy neboli celkom transparentné vo všetkých členských štátoch. To sa ale zlepšuje. Musíme požadovať úplnú transparentnosť, no problémy sú skôr v byrokratickej povahe procesov – je príliš pomalý a tí, ktorí o fondy žiadajú sú nútení sa nadmieru zaoberať napríklad otázkou auditu. Väčšina problémov súvisí s chybami spôsobenými zlými usmerneniami. Mali by sme sa omnoho viac sústrediť na kľúčové ciele, na dopady projektov – to znamená mať viac flexibility a zobrať do úvahy okolnosti bežiaceho projektu.

Stredobodom nastavenia by nemal byť strach z auditu, ale to, aby mal projekt želané výsledky. EÚ by mala žiadať výsledky. Preto je kľúčové zjednodušenie. Ďalším kľúčovým prvkom kohéznej politiky je využívanie európskych partnerstiev a spolupráce s inými regiónmi v iných krajinách, ktoré majú podobné záujmy.

Neobávate sa, že medzi čistými prispievateľmi do európskeho rozpočetu klesá politická vôľa financovať kohéznu politiku v takom veľkom rozsahu ako je to dnes? Môže to ovplyvniť budúci 7-ročný rozpočtový rámec?

Apelujeme na komisárov, aby sme urobili revíziu 7-ročného finančného rámca. Radi by sme videli zmeny už v bežiacom rámci, najmä pokiaľ ide o spomínané zjednodušenie, viac pozornosti na výsledky namiesto procesov, viac flexibility a viac synergie medzi rôznymi fondami. To by sa tiež malo pretaviť do väčšej autonómie pre mestá a regióny vo využívaní peňazí, aby mohli riešiť konkrétne potreby v danej chvíli. Ak majú správnych partnerov, miestne univerzity, priemysel a silnú účasť občianskej spoločnosti, dajme na to viac prostriedkov. Toto by sme mali reorganizovať už pre nasledujúce roky a plne uplatniť po roku 2020. Keď príde nové programové obdobie, budeme mať zadefinované celkové ciele na európskej úrovni ako napríklad posilňovanie kapacít, spoločenské inovácie, viac partnerstiev medzi regiónmi a viac flexibility s peniazmi. Len tak ich budeme vedieť využiť najlepším možným spôsobom.

Myslíte si, že predstavitelia samospráv naprieč EÚ dostatočne vnímajú svoju spoluzodpovednosť za osud EÚ, alebo sa častejšie voči nej vyhraňujú?

Na úrovni samospráv musíme jej predstaviteľov povzbudiť, aby vyšli zo svojich zabehnutých koľají. Sú zväčša príliš zahľadení do seba a snažia sa svoje problémy riešiť len so svojimi nápadmi a svojimi zdrojmi. No rovnaké problémy a výzvy nájdete v celej Európe a niekde na ne už existujú dobré riešenia. Preto by sme mali toho viac robiť spolu cez programy a projekty. Ide tu skôr o proces učenia sa. Vidíme, že mladí profesionáli alebo študenti, ktorí sa už narodili s tým, že sú Európania, majú silnejšiu tendenciu spolupracovať. Potrebujeme viac takejto mentality a podnikavosti, spolupráce v oblasti start-upov. Tvorcovia politík by sa mali od nich učiť. Je to o tom, čo nám otvorená Európa a základné európske hodnoty prinášajú. Ak sa nám napríklad podarí plne sfunkčniť spoločný digitálny trh, dočkáme sa silnejšieho hospodárskeho oživenia. Podobne je to s humanitárnou spoluprácou počas utečeneckej krízy. Každý zohráva v týchto otázkach svoju úlohu. Je to o mentálnom nastavení. Niekedy bohužiaľ vnímame, že by ľudia svoje dvere radšej zatvorili, stiahli sa do svojho priestoru a chceli by riešiť veci iba tam. Otvorenosť a spolupráca ale prinášajú mnoho pridanej hodnoty, musíme to podporovať. Preto je aj summit v Bratislave taký dôležitý.

 

Pozadie 

7. európsky summit regiónov a miest sa bude konať 8.-9.7. v Bratislave.

Program summitu: http://cor.europa.eu/bratislavasummit/?lang=sk

Kto je Markku Markkula?

Markku Markkula pochádza z Fínska. Vo februári 2015 bol na 2,5 ročné funkčné obdobie zvolený za predsedu Výboru regiónov. Vo Výbore pôsobil od roku 2010, bol spravodajcom pre viacero stanovísk Výboru v oblasti inovačnej politiky. V minulosti bol tiež poslancom fínskeho parlamentu.

REKLAMA

REKLAMA