SARIO: na investície s vyššou pridanou hodnotou má zatiaľ len západné Slovensko

SARIO je jedna z implementačných vládnych agentúr pre SOP Priemysel a služby, plní aj významnú úlohu pri získavaní zahraničných investícií.

Hajas
Hajaš, generálny riaditeľ SARIO

SARIO je vládna agentúra zameraná na zahraničné investície a rozvoj obchodu. Do jej čela bol vo februári 2007 potvrdený Peter Hajaš. O investíciách, priemyselných parkoch a využití eurofondov v tejto oblasti poskytol rozhovor EurActiv.sk.

  • Ktoré významné zahraničné investície smerovali na Slovensko v roku 2006 mimo tých mediálne známych?

V  januári 2006 vydalo SARIO výročnú správu, v ktorej sme sa snažili načrtnúť činnosť agentúry. Výsledky za minulý rok boli vynikajúce a boli sme pomerne úspešní. Najviac projektov, trinásť investičných projektov, smerovalo do nitrianskeho regiónu, čo je vzhľadom na tamojšiu vysokú nezamestnanosť úspechom. Šlo prevažne o investície do strojárskeho priemyslu (najmä vo výrobe chemických produktov, gumy a plastov). Tieto investície vytvoria 1727 nových pracovných miest s plánovanou expanziou na ďalšie roky až na počet 2000. Druhým regiónom, kam smerovalo najviac investícií, je trenčiansky región. Tam išlo o 11 realizovaných projektov, najmä do automobilového a elektrotechnického priemyslu, vytvorí sa tým 2114 pracovných miest s plánovanou expanziou na viac ako 2300. Zaujímavý je Bratislavský región, ktorý má isté špecifické postavenie. Tam už najviac smerujú investície s vyššou pridanou hodnotou.

  • Toto sú vlastne víťazi medzi slovenskými regiónmi v súčasnosti.

Áno, za rok 2006 to boli ozaj tie najzaujímavejšie regióny, alebo regióny s najvyšším podielom investícií na Slovensku.

  • Podľa našich informácií bol celkový počet pracovných miest z prílevu zahraničných investícií viac ako 10 000. 

Dokonca viac ako 11 tisíc pracovných miest sa v roku 2006, s možnou expanziou skoro 15 tisíc pracovných miest. Takže výsledky SARIA sú dokazované v týchto číslach.

  • Podľa mapy Slovenska je vidno, že investície primárne smerujú do regiónov s dobre vybudovanou infraštruktúrou – Nitra, Bratislavský kraj, či aj samotný Trenčín.

Infraštruktúra je veľmi dôležitý faktor pri rozhodovaní sa investora o umiestnení investície, no nie až taký nevyhnutný. Hlavne pri projektoch s vyššou pridanou hodnotou nie sú nároky na dopravnú infraštruktúru až také veľké, keď sa pozrieme na softvérový vývoj, atď. Tieto projekty zase majú nároky na pracovnú silu, ktorá musí byť úplne inej kvality a z iného prostredia, čo je na Slovensku vlastne troška problém zabezpečiť takúto vysoko odbornú pracovnú silu.

  • Často sa Slovensko prezentuje v zahraničí dostatočnou vzdelanou pracovnou silou… Disponibilita skutočne vzdelanej pracovnej sily je napríklad pre sofistikované odvetvia sa zdá byť problém. Je to tak, alebo nie je to tak na Slovensku?

Odlev kvalitnej pracovnej sily sme rozoberali nedávno na medzivládnej komisii medzi Rumunskom a Slovenskom. V Rumunsku až 20% najproduktívnejšej pracovnej sily pracuje vonku, ale vytvárajú obrovský potenciál financií, ktoré spätne do Rumunska prichádzajú. U nás tento proces nie taký markantný, ako v  južných krajinách, ale myslím si, že odlev pracovnej odbornej sily bude stagnovať, pretože u nás končí pojem „lacná pracovná sila“, ako to bolo niekedy prezentované. Na prilákanie investora musíme použiť iné argumenty, ako je napríklad politická stabilita, čo je u nás veľmi dôležitý argument vzhľadom na okolité krajiny, ktorý je aj investormi veľmi dobre chápaný, ďalej je to geografická poloha Slovenska v prostredí Európskej únie, čo je veľmi dôležité, pretože investori, ktorí sú z ázijských krajín toto chápu takisto veľmi pozitívne a  Slovensko sa  stáva ich bránou do Európskej únie. Máme napríklad dobrú spätnú väzbu na slovenský daňový systém, ktorý je považovaný za jednoduchý, prehľadný a transparentný. Rovná daň investíciám dosť pomohla a Slovensko sa ňou môže prezentovať v pozitívnom svetle.

  • Myslíte si, že by sa Slovensko mohlo stať „točňou,“ teda akýmsi slovenským Singapurom?

Tých porovnaní sme tu mali už viacej. Boli sme označení napríklad za Detroit Európy, vzhľadom na automobilky. Ak si po spustení prevádzky KIA prepočítame počet vyrobených áut na obyvateľstvo, myslím, že Slovensko bude svetovým lídrom v počte áut vyrobených na jedného obyvateľa. Už som počul pomenovanie, že Považie je akýmsi Porúrím. V čom ja vidím perspektívu, je cesta do Číny. Slovensko by sa naozaj vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo stať bránou do EÚ pri transporte tovaru. Je pre ázijské krajiny predsa jednoduchšie transportovať tovar cez Čierne more, teda oveľa kratšou cestou ako morskou cestou do Hamburgu. Na východnom Slovensku by tak bolo možné vybudovať veľké logistické centrum, ktoré by bolo distribučným centrom pre celú Európu. Príchodom investície Samsung stávame lídrom v elektrotechnickom priemysle vo výrobe LCD televízorov, ide o oblasť s vyššou pridanou hodnotou a množstvo kapitálu pôjde aj na výskum a vývoj.

  • Dá sa odhadnúť, aký pomer investícií smeruje do „sofistikovanejších“ odvetví? A naopak, koľko z nich ešte súvisí s výrobou orientovanou na lacnejšiu, ekonomicky výhodnejšiu, pracovnú silu?

Čo sa týka sofistikovaných investícií, teda investícií s vyššou pridanou hodnotou, veríme, že ich objem bude narastať. Presadzujem v rámci činnosti SARIO, aby sme sa zameriavali na tento druh investícií. V súčasnosti sa sústreďujú najmä do bratislavského a trnavského regiónu. Ide o investície do IT centier, logistických centier, služieb a podobne. Rovnako však ide aj o elektrotechnický priemysel, ktorý hrá významnú úlohu. Takéto projekty dosiahli v minulom roku objem viac ako 130 miliónov eur. Ide o 12 projektov v IT službách a 7 v elektrotechnickom priemysle. Aj v tomto roku verím v nárast týchto čísel. Jednoznačne najväčšie predpoklady pre umiestnenie týchto projektov s vyššou pridanou hodnotou má zatiaľ len západné Slovensko.

  • Ako to je s úspešnosťou v investíciách v rámci krajín V4 nachádzame, dobiehame v investíciách Čechov a Maďarov, alebo ako to je? Niektoré ťažia zo svojej rýchlejšej euroatlantickej integrácie, veď naši susedia z V4 boli skôr v NATO. Rovnako investície, ktoré tam prišli v minulosti ťahajú ďalšie investície so sebou. Aká bola naša štartovacia pozícia?

Samozrejme, naša politická situácia bola rozdielna, napríklad aj v porovnaní s Čechmi. Tí celú privatizáciu spustili iným spôsobom a v inom časovom horizonte, ako sme to spravili my. Celé naštartovanie malo síce iný štýl, ale nemyslím si, že v tomto smere zaostávame za Českou republikou. To porovnanie je veľmi ťažké, medzi krajinami V4 neexistuje súboj. Samozrejme je prítomná nejaká rivalita, ale nemôžem povedať, že by sme sa nejako pretekali medzi sebou o výšku investičných stimulov alebo si kupovali investora, ako to bolo prezentované v niektorých médiách. Investor sa rozhoduje nezávisle, na základe kvality podaných informácií a tých predpokladov na získanie investora je ďaleko viac. Proces získavania investora nie je taký jednoduchý a naozaj sa rozhoduje sám na základe informácií, ktoré si získa sám, ale rovnako aj na základe informácií, ktoré mu poskytnú agentúry podobného typu ako je tá naša.

  • Má SARIO vypracovanú samostatnú stratégiu pre jednotlivé regióny. Existuje nejaká regionálna špecifická kampaň pre investorov?

Stratégia podpory jednotlivých regiónov sa robí rôznymi formami. Nedávno skončilo opatrenie „1.2,“ šlo o výzvu zo štrukturálnych fondov a implementačnou agentúrou bolo SARIO. Jednalo sa o proces podpory regiónov prostredníctvom financovania priemyselných parkov. Toto je prvý nástroj ktorý slúži na prilákanie investora do konkrétneho regiónu. Investor vždy víta, ak je pre neho pripravené územie alebo istý celok, kde môže rovno začať stavať. Druhým nástrojom je nový Zákon o investičných stimuloch, ktorý tak isto reflektuje regionálnu mapu Slovenska založenú na miere nezamestnanosti. V zásade platí, že čím je miera nezamestnanosti vyššia, tým je väčšia pravdepodobnosť, že investor dostane štátnu pomoc. Existujú aj iné nástroje, ktoré nemajú taký veľký rozsah, ale taktiež dokážu ovplyvniť rozhodovanie investora.

  • Slovensko malo dva rôzne zdroje pre budovanie priemyselných parkoch. Okrem fondov EÚ v tom istom čase ponúkalo vládny grant aj Ministerstvo hospodárstva. Nebolo by rozumné vtedy spojiť oba programy dokopy? Nepriniesla by ich koncentrácia väčší efekt?

SARIO ako organizácia je veľmi blízko investorovi. V určitej miere sme mohli usmerňovať aj tok týchto financií (vládnych, pzn. redakcie). Poznáme prostredie, do ktorých regiónov by sa malo najviac investovať, vieme, kde budú priemyselné parky efektívne. Nie je účelové vytvoriť priemyselný park tam, kam nepríde žiadny investor. SARIO malo možnosť vyjadrovať sa k tomuto. O tom, či robilo Ministerstvo hospodárstva správnu politiku ohľadne stratégie financovania parkov, o tom nemôžem polemizovať, situácia, kedy sa o týchto veciach rozhodovalo, bola iná. Verím tomu, že celý tento proces, vrátane jeho začiatkov, prinesie len a len úžitok.

  • Na Slovensku jestvuje viacero organizácií, ktoré sa venujú rozvoju podnikateľských aktivít. Ide napríklad o SOPK, SACR alebo aj o centrá prvého kontaktu. Jestvuje tu nejaký spoločný program medzi týmito organizáciami? Vedia ľudia, s akými vecami sa majú na koho obrátiť a s čím sa chodí na SARIO?

Úlohou SARIO je informovať skupinu potenciálnych investorov, pokiaľ hovoríme o sekcii priamych zahraničných investícií. Hovoríme im, prečo je dobré investovať na Slovensku a v ktorom našom regióne je to pre nich najefektívnejšie. Každá z pôsobiacich agentúr na Slovensku má svoju úlohu. Napríklad SARIO nemá so SACR vyriešenú otázku kompetencií v oblasti investícií do cestovného ruchu. Investície z investičného hľadiska by sme mali z profesionálneho hľadiska riešiť skôr my, ale nedokážeme ich riešiť vzhľadom na skúsenosti SACR, pretože nedisponujeme takými skúsenosťami z oblasti ako oni. Takže v tejto oblasti jednoducho musí spolupráca medzi nami fungovať. Jestvujú všetky predpoklady, aby bola táto spolupráca dobrá a efektívna.

  • Nedávno vyšla správa o projektoch za obdobie 2004-2006. Ktorý z týchto europrojektov, ktoré sa realizujú na Slovensku, pokladáte za najinovatívnejší alebo najprogresívnejší?

SARIO administrovalo dve opatrenia na podporu rozvoja priemyselnej infraštruktúry a zahraničnej spolupráce. V prvom bolo uhradených 38 žiadostí o platbu v celkovej výške takmer 263 mil. Sk. Tu oceňujeme aktivity samospráv, ktoré pripravili projekty. Žiadosti smerovali napríklad do Popradu, Myjavy, Sniny, Detvy, Lipian a Senice.

Zo štrukturálnych fondov EÚ bolo uhradených 207,5 mil. Sk, zo štátneho rozpočtu 55 mil. Sk. V druhom opatrení boli uhradené finančné prostriedky v objeme 6,6 mil. Sk v schéme štátnej pomoci. V schéme pomoci de minimis to bolo 3,5 mil. Sk. Celkovo šlo v tomto opatrení o podporu 20 projektov. Ak sa budeme zamýšľať, ktoré z týchto projektov boli významnejšie, opäť nemožno porovnať dve veci, ktoré sú neporovnateľné. Podpora priemyselných parkov sa nedá porovnávať s podporou konkurencieschopnosti, avšak obidve opatrenia sú veľmi významné.

  • Aké bude postavenie SARIO v novom programovom období pre operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast?

Toto programovacie obdobie ešte nie je špecifikované v rámci SARIO úplne do podrobností. V tomto období budeme jednou z implementačných agentúr, pri čom sa podstatne zvýši počet implementovaných financií. Avšak tých cca 800 mil. eur sa trochu zníži vzhľadom na posun kurzu koruny. Momentálne čakáme na schválenie strategických dokumentov v Bruseli, po ktorom budeme schopní podať viac informácií.

  • Aké sú ambície SARIO na tento rok? Ktoré veci by ste chceli dotiahnuť do konca a naopak ktoré by ste chceli začať?

Ambíciou je jednoznačne byť stále lepší a lepší. Výsledky nie sú len o číslach, ale aj o kvalite poskytovania služieb a informácií, na čo bolo SARIO v konečnom dôsledku zriadené. V rámci štrukturálnych fondov nám ide najmä o skvalitnenie informovanosti subjektov a občanov, aby dokázali pripravovať kvalitné projekty. Ide nám o to, aby financie prichádzali na tie správne miesta, kam patria. Čo sa týka sekcie obchodu, tam je výkonnosť SARIO ťažšie merateľná. V tejto oblasti je SARIO agentúrou, ktorá zabezpečuje podporu exportu pre naše výrobky a uľahčuje im prístup k zahraničným obchodným partnerom. Mojou prioritou je doviesť do úspešného konca rokovania ohľadne projektov v elektrotechnickom priemysle.

  • Môžete povedať o tých projektoch viac alebo sa na ne vzťahuje nejaké informačné embargo?

Ja sa musím pridržiavať ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v dohodách s potenciálnymi investormi. Investor si stanovuje takéto podmienky veľmi striktne už pri prvom kontakte so SARIO. Naša agentúra nie je oprávnená sama informovať, súhlas jej musí udeliť investor. Ale nejaké informácie sa objavili už aj v tlači, napríklad, že pôjde o región západného Slovenska. Investícia SONY je už vo fáze implementácie, zároveň automobilka KIA verejne oznámila expanziu investícií o 30%. Čo sa týka novej ázijskej investície v elektrotechnike, nechajme sa prekvapiť a budem veľmi rád, keď príde čas, kedy budem môcť verejnosť informovať o výsledkoch, akú úlohu v tom zohralo SARIO.

  • Naozaj je dobrou správou, že KIA investíciu navýši. Ale zlou správou je napr. to, že naopak PSA-Peugeot svoju investíciu zníži…

Žiaľ, taký je vývoj trhu, ktorý sa nedá ovplyvniť. Je prirodzené, že investori reagujú na zmeny na svojich domácich trhoch. Ono sa to zákonite vždy nejakým spôsobom zobrazí. Buď expanziou alebo redukciou.

  • Priemyselné parky boli v minulosti budované s prísľubom zahraničného investora, že tam bude rozvíjať svoje podnikateľské aktivity, nie?

Každý z týchto projektov mal svoje zákonné pravidlá. Ak sa niekde plánoval priemyselný park, bola tam nutnosť mať nejakého investora v zmysle uzatvorených relevantných zmlúv, podľa ktorých je zaviazaný, že pôjde do toho regiónu a na miesto, kde je park projektovaný. Ďalšou podmienkou bola čisté a vysporiadané majetkovo-právne vzťahy k stavebným pozemkom. Priemyselné parky sa investorom nepredávali, ale len prenajímali. Park tak zostáva v majetku samosprávy.

  • Takýto prístup môže viesť samosprávu naučiť sa lepšie hospodáriť so svojim majetkom. Čo čaká brown fieldy, teda staré priemyselné zóny?

Úlohou SARIO je rozvíjať aj brown fieldy. Malo by ísť o akúsi revitalizáciu starých pozostatkov. V dnešnej dobe je to však komplikované, nakoľko investor potrebuje moderný priestor pre svoju produkciu. Dnešné stavebné technológie umožňujú postaviť výrobnú halu vo veľmi krátkom čase a produkcia na green field (zelenej lúke) sa môže začať veľmi rýchlo, ak sú tam samozrejme privedené inžinierske siete. Postaviť novú halu je jednoduchšia záležitosť, ako rekonštruovať staré budovy. Green field má nevýhodu, že zaberá ornú pôdu. Ale myslím, že časom to speje k tomu, že brown field sa bude na Slovensku postupne likvidovať a na takto vyčistených miestach vznikne nová výstavba.

  • Nepripravuje SARIO kampaň na lákanie Slovákov pôsobiacich v zahraničí naspäť domov?

SARIO už v minulosti poukázalo na tento problém. Samotní investori začínajú niekedy pociťovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých špecifických smeroch. Je aj úlohou ministerstva školstva, aby sa k tomuto postavilo. Aj keď sa toto ministerstvo stavia k inováciám skôr zdržanlivo, jednoznačne vyvinieme naň tlak, aby s tým niečo robilo. Mnohí investori hľadajú svojich pracovníkov už počas štúdií a sú ochotní platiť aj ich ďalšie vzdelávanie. Preto napríklad prezentujeme, že vysoké školy nemáme len v Bratislave, ale aj v iných regiónoch. Máme pozitívnu skúsenosť aj so strednými školami, ktoré dokážu pomerne flexibilne reflektovať požiadavky investora. Teda so samotnými školami sa spolupracuje lepšie ako s ich ministerstvom.

REKLAMA

REKLAMA