Slovensko sa z chýb v čerpaní eurofondov neučí

Veľkou výzvou bude pre Slovensko aktuálne prechodné obdobie, kedy sa musia dočerpávať prostriedky zo súčasného programového obdobia a zároveň nastavovať obdobie nové, hovorí Tamás Szőke, partner poradenskej spoločnosti Centire.

Tamás Szoke
Tamas Szoke

Aké boli hlavné systémové zmeny, ku ktorým pristúpila Európska komisia, keď nastavovala nové programové obdobie?

Oceňujem, že Európska komisia (EK) sa snaží, aby sa učila. Každé programové obdobie je vyhodnocované a EK sa snaží identifikovať tie najproblematickejšie oblasti. Snaží sa o to, aby európske fondy boli efektívne využívané, aby byrokracia nebola prekážkou, aby sa od roku 2016 prešlo na úplne elektronický prístup.

Celkovo sa snaží veci zlepšovať a požaduje to aj od členských štátov. Ja som mal možnosť zažiť programovanie 2004-06, 2007-13 aj 2014-20 a musím konštatovať, že túto svoju úlohu Slovenská republika akosi neplní. Napriek tomu, že by sme sa mali tiež poučiť z vlastných chýb, ktorých máme veľa, tento moment chýba. Stále sa opakuje to isté, samotný proces programovania je oneskorený, málo participatívny, podieľa sa na ňom úzka skupina úradníkov, ktorí majú len malé skúsenosti z projektového života, nikdy žiadny projekt nenapísali ani neodimplementovali. Je tu veľa ľudí, ktorí by svojimi skúsenosťami mohli pomôcť ten proces zlepšovať, no dokumenty sa tvoria spôsobom – dáme to von, keď je to hotové a nikoho na pripomienkovanie neprizývame.

Čo hovoríte je v priamom rozpore s tým, čo žiada EK, aby sa nové programové obdobie pripravovalo čo najinkluzívnejším spôsobom. Chýbajú jej teda páky na to, aby to vynucovala?

Európska komisia je vždy priamo účastná procesu programovania. Každá členská krajina má svojho „desk officera“, ktorý je z Bruselu vysielaný do členských krajín. Podľa mňa teda tieto priame páky existujú. Ak by konkrétny úradník nadobudol presvedčenie, že partnerstvo nie je príliš inkluzívne, má priestor sa ozvať.

Každý členský štát by mal byť skôr proaktívny a nadviazať na to, čo na úrovni členského štátu funguje. Aj u nás sa robí strategické plánovanie, pripravuje sa Stratégia územného rozvoja SR, chystajú sa Programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) na úrovni VÚC a na úrovni obcí. Problémom je, že akoby išlo o dva súbežné procesy, ktoré spolu nesúvisia. To je zle. Strategické plánovanie by sa dalo krásne naviazať na programovanie, či už na území samosprávy, vyšších územných celkov alebo štátu v oblasti regionálneho rozvoja, lenže o sa u nás tiež nerobí.

Stratégia regionálneho rozvoja Slovenska bola iba prednedávnom schválená, PHSR VÚC sa len teraz obstarávajú, vôbec nie sú napísané. Pritom od miest a obcí chcú, aby do 31. 12. 2015, v zmysle novely zákona o regionálnom rozvoji, už mali nové PHSR.. Oni pritom ešte aspoň pol roka nebudú vedieť, čo je v PHSR na úrovni VÚC.

Navyše, teraz sa robia Regionálne integrované územné stratégie. Tie súvisia s Integrovaným regionálnym operačným programom, čo je tiež samostatný proces, ktorý sa robí nezávisle od tvorby PHSR, pritom ide tiež o súčasť programovania.

Legislatívny základ na to, aby sa to robilo systémovo tu je, ale sa to nerobí.

Dôvod?

Nechcem hovoriť o notoricky známej veci – veľkej fluktuácii na ministerstvách. Zoberte si len, koľko máme ministerstiev, ktoré majú v názve regionálny rozvoj – ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ministerstvo dopravy, vyššie územné celky majú tiež kompetencie v oblasti regionálneho rozvoja. Na takú malú krajinu je to strašne rozbité. Všetci majú všetko na starosti a zároveň nikto za nič nezodpovedá. Chýba jasne pomenovaná kompetencia v tejto oblasti. Aj keď sa úrad vlády tvári, že zastáva úlohu CKO, je úplne bezzubý.

Urobilo Slovensko komplexné zhodnotenie predchádzajúceho obdobia?

Hodnotenia sa robia, lebo sú povinné, či už na úrovni operačných programov (OP) alebo tematické. Problém týchto hodnotení je, že sa tvária, že sú nezávislé od zadávateľa, čo nie sú, lebo sú platené z technickej asistencie. Stáva sa i to, že sa vyfarbujú a vylepšujú.

Hodnotenie sa robilo aj teraz Výsledky sú a niektoré sú aj veľmi dobré a poukazujú na systémové nedostatky, no implementácia konkrétnych zistení pokrivkáva.

Čo budú pre Slovensko  hlavné zmeny v novom programovom období z hľadiska operačných programov a nastavenia pravidiel hry?

Štruktúra operačných programov sa mení vždy a vyplýva so spoločného strategického rámca. Štruktúra riadiacich orgánov je skoro rovnaká. Väčšina ministerstiev už skúsenosti z riadenia operačných programov má.

Obrovské riziko podľa mňa predstavuje prechodné obdobie, keďže vieme, ako sa čerpajú fondy v programovom období 2007-13, že miera čerpania certifikovaných výdavkov k 30. 9. 2014 je iba na úrovni 53-54 %. Stále tlačíme pred sebou obrovský nevyčerpaný balík peňazí a zároveň musíme delegovať administratívne kapacity na to, aby sa rozbehlo nové programové obdobie. Musia sa správne nastaviť priority.

Počas híringu komisárky pre regionálnu politiku sa europoslanci pýtali, či nedôjde k politickej dohode a predĺženiu doby programového obdobia a či 31. 12. 2015 je naozaj koniec. Myslím si, že Slovensku by to určite pomohlo, inak to pri súčasnom termíne nemáme šancu dočerpať.

Do akej miery pomohlo pravidlo „n plus 3,“ ktoré Slovensko spolu s Rumunskom môže výnimočne uplatniť ako výsledok rokovaní o novom sedemročnom rozpočtovom rámci EÚ?

Pomohlo, aj keď mediálna prezentácia tejto výnimky zo strany predstaviteľov vlády neobjasnila celú podstatu tejto výnimky. To pravidlo v skutočnosti hovorí iba o tom, že v programovom období 2007-13 boli platné dve rôzne pravidlá: „n plus 2“ a „n plus 3“. „N plus 2“ u nás hrozilo pre alokáciu roku 2011. Mohli sme čerpať v roku 2011, 2012 a 2013. Pokiaľ by toto pravidlo ostalo v platnosti, tak by sme už na konci roka 2013 prišli o nejaké peniaze. Keďže sa ale povedalo, že pre rok 2011 sa nebude uplatňovať pravidlo „n plus 2“, ale „n plus 3“, tak sme dostali odklad. Žiadny rok navyše sa ale z pohľadu definitívneho konca progranového obdobia nekoná, lebo programové obdobie tak či tak končí 31. 12. 2015. Ľudskou rečou povedané, sa nám snehová guľa ešte viac nabalila a musíme s ňou niečo spraviť.

Aký je Váš odhad – koľko z národnej alokácie Slovensko nevyčerpá?

Rádovo to môže byť okolo 15 %.

Prichádza v novom období aj k zásadným zmenám v oblasti kontroly a auditov?

V tomto je dôležitý princíp elektronickej kohézie, lebo má reálny dopad na všetky súčasti tohto procesu. Projektové veci sa budú robiť iba elektronicky. Zvýši to kvalitu projektov a zníži to priestor na manipuláciu. Následne to zvýši aj kvalitu kontrol a do veľkej miery ich odbremení aj z hľadiska ľudských zdrojov.

A pokiaľ ide o prísľuby zjednodušenia administrácie fondov?

Opäť elektronická kohézia, ak nebude záťažou. Výrazným zjednodušením môžu byť paušálne výdavky, o ktorých sa pri niektorých typoch projektov strašne dlho hovorí. Najmä pri ESF to môže znamenať zjednodušenie a len dúfam, že pod hlavičkou zjednodušenia nedôjde k ďalším komplikáciám.

Pokiaľ ide o prijímateľov, kritika zaznievala v uplynulom období k oblasti hotelierstva, kedy sa z európskych fondov stavali nové súkromné ubytovacie zariadenia. Hovorilo sa, že toto by už nové programové obdobie nemalo umožniť. Je to tak?

Je to tak. Pre každú členskú krajinu Komisia na začiatku programovania definovala niektoré pravidlá v pozičnom dokumente. Od Slovenska jednoznačne očakávala zvýšenie efektivity verejnej správy a reformu súdnictva. Bol tam aj zákaz podpory súkromných investícií do cestovného ruchu.

Urobili sa tam ale drobné zmeny. Medzi pravidlami bolo aj, že sa nemôžu rekonštruovať cesty II. a III. triedy, tá potreba sa ale na Slovensku naozaj ukázala ako reálna. V niektorých programoch cezhraničnej spolupráce tam ostávajú malé pilotné schémy na podporu cestovného ruchu, malo by ísť o malé projekty, ako napríklad požičovňa lodí či bicyklov. Nemá ísť teda o ubytovacie kapacity, ale o nové služby v oblasti cestovného ruchu a ich integráciu.

Malé a stredné firmy sú jasnou politickou prioritou. Znamená to, že veľké firmy budú z čerpania eurofondov vylúčené?

Vnímam tu snahu v pozadí, minimálne v oblasti výskumu a vývoja, kde to má myslím svoje opodstatnenie, kdeže kapacita malých a stredných podnikov robiť výskumné projekty je obmedzená.

Prvé výzvy z nového obdobia môžeme očakávať až na budúci rok. Ako by k eurofondom mali pristúpiť subjekty, ktoré zatiaľ s nimi nemajú skúsenosti, ale zamýšľajú sa nad tým? Čo by mali byť prvé kroky?

Eurofondy nie sú určené na to, aby riešili konkrétne prevádzkové problémy firiem. Dôležité je strategické plánovanie, aby si firma uvedomila, kam sa chce dostať.

Pri verejnom sektore teraz prebiehajú aktualizácie Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktoré sú povinným dokumentom z hľadiska zákona o regionálnom rozvoji a tvoria dobrý plánovací podklad pre využitie eurofondov. Treba sa tiež zaoberať tým, že sa založia pracovné skupiny na úrovni miestnych a obecných samospráv.

V prípade súkromného sektora nie je žiadny povinný dokument, ale je vhodné mať strategické plánovanie. Ak takéto plány firma má je dobré pozrieť sa na štruktúru nových operačných programov. Zo začiatku treba najmä zbierať informácie, keďže sa všetko stále formuje a aktívne sa zaujímať o prípravu vykonávacej dokumentácie, kde budú konkrétne podmienky pokiaľ ide o oprávnenosť.

Pozadie

Spoločnosť Centire pôsobí na slovenskom trhu v oblasti poskytovania poradenských služieb 18 rokov. Tamás Szőke riadi tím zodpovedný za poskytovanie grantového poradenstva. Oblasti regionálneho rozvoja sa venuje od roku 2004.

Viac o tom, čo prinesie nové programové obdobie sa môžete sa dozvedieť na konferencii „Sprievodca svetom štrukturálnych fondov v programovom období 2014-2020“, ktorá sa koná 29. októbra v Žiline. Podujatie organizuje spoločnosť Centire v spolupráci s Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) a Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou (SNOPK).

REKLAMA

REKLAMA