Stratégia 2020 musí mať lokálny charakter

Nová stratégia EÚ pre rast a zamestnanosť neuspeje pokiaľ si neudrží štrukturálne fondy a neudelí regiónom skutočné právomoci. V rozhovore pre EurActiv to povedal odchádzajúci predseda Výboru regiónov, Belgičan Luc Van den Brande.

Luc Van den Brande
foto: odchádzajúci predseda Výboru regiónov

Nedávne dôkazy naznačujú, že stále nedochádza k medzregionálnej spolupráci a viacúrovňové riadenie (jeden z hlavných cieľov Výboru regiónov) potrvá ešte roky. Čo si o tom myslíte Vy?

Hovorme o tom z pohľadu Lisabonskej stratégie. Myslím, že by sme sa mali vyhnúť tomu, aby sme o tom vraveli tak negatívne, že neuspela a podobne. Faktom je: potrebovali sme Lisabonskú stratégiu a bolo správne spraviť v roku 2005 jej hodnotenie.

Hoci ciele stratégie boli a ostávajú dobré, podarí sa ich dosiahnuť iba ak je každý na palube. Takže od regiónov ako od partnerov potrebujeme lepšiu koordináciu a viac účasti.

Dali sme si veľký pozor, aby sme nebrali regionálnu politiku uniformne a nezaobchádzali so severom Švédska rovnako ako so Sicíliou. Bolo by ilúziou sa domnievať, aj keď ciele sú univerzálne, že môžete robiť veci rovnako v tak radikálne odlišných miestach.

Po druhé, Únia potrebuje vytvoriť väčšiu prepojenosť medzi politikami, a nie za zatvorenými dverami: stratégia EÚ 2020, kohézna politika, rámcové programy – všetky tieto potrebujú koordináciu a synergiu.

Na to, aby sa to podarilo potrebujeme prestať vnímať regióny ako prostredníkov alebo sprostredkovateľov, ale vidieť ich ako reálnych dodávateľov. Náš prieskum ukázal, že krajinám, ktoré plnili ciele Lisabonskej stratégie podľa centrálneho plánu bez prispenia regiónov, sa darí horšie ako tým, ktoré konzultovali s regionálnymi a mestskými orgánmi.

Toto platí najmä v niektorých krajinách v strednej a východnej Európe. Je to problém, ktorý vyviera pravdepodobne z ťažkostí, ktorým čelili počas premeny zo systému veľmi centralizovanej železnej opony smerom k demokracii.

Podobne ani niektorým zo „starých EÚ“ centralizovaných krajín ako Francúzsko a iným sa nedarilo tak dobre.

Decembrový Eurobarometer naznačuje, že občania EÚ chcú viac priestoru a zodpovednosti pre regionálne úrady. Takže, to čo potrebujeme ja nazývam „zmluvnosťou“ – zmluvnú zodpovednosť medzi viacerými vrstvami správy.

Takže sa domnievate, že hlavnou príčinou, prečo Lisabonská stratégia neuspela je, že sa nepodarilo adekvátne zapojiť mestá a regióny?

Bola to jedna z hlavných príčin, no nie jediná. Aby sme mali jasno, je to tiež zodpovednosť miest a regiónov, aby tieto veci fungovali. Niektoré regióny sa tejto zodpovednosti neujali adekvátne.

Máme príklady rôznych regiónov, ktoré sa podujali na takmer identické projekty, s identickým financovaním a niektoré uspeli oveľa lepšie ako druhé. Takže je to všetko otázka postoja a štrukturálnych reforiem.

Je potrebné si uvedomiť, že miestna, mestská a regionálna úroveň nemá len prvá čeliť problémom ako migrácia, nezamestnanosť a klimatické zmeny, ale má byť aj prvou, ktorá ponúkne riešenia.

Toto je dôvod prečo sme iniciovali napríklad Dohovor primátorov a starostov, v ktorom sa viac ako 1000 európskych starostov a primátorov zaviazalo, že bude spolupracovať pri adresovaní týchto problémov.

Je Lisabonská zmluva správnym nástrojom na ďalšie posilnenie regiónov?

Myslím, že inštitucionálna debata je nateraz uzavretá, minimálne na ďalších desať rokov. Takže teraz je otázkou ako budeme spravovať Európu. Myslím, že potrebujeme odlišné myslenie.

Keď vieme, že tak veľa ľudí (18 miliónov) pracuje na miestnej a regionálnej úrovni a tretina verejných výdavkov je spojená s mestskými a miestnymi komunitami; keď vieme, že dve tretiny verejných investícií sa týkajú priamo lokálnych a regionálnych komunít, potom musí prísť k novému nastaveniu mysle tak, aby sme zapojili aj týchto aktérov.

Lisabonská zmluva nám tento rámec umožňuje.

Pomocou čoho napríklad?

Lisabonská zmluva po prvý raz spomína „územnú spoluprácu“ ako základný cieľ EÚ. V skutočnosti už máme výborné nástroje na to, aby sme pracovali na dosiahnutú tohto cieľa, ako napríklad Európske zoskupenie územnej spolupráce (EGTC) a Inter-Reg programy pre cezhraničnú spoluprácu.

Je tu však tiež nový formát, ktorý, domnievam sa, bude dôležitý pre udržanie idey cezhraničnej spolupráce – a to je spolupráca regiónov bez spoločnej hranice. Napríklad, španielsky región La Rioja a poľský región Pomorskje v súčasnosti spolupracujú.

Takže sa domnievate, že s Lisabonskou zmluvou a ak regióny preukážu viac iniciatívy, napríklad pri ovplyvňovaní stratégie EÚ 2020 sa Európska únia pohne viac smerom k viacúrovňovému spravovaniu?

Všetko, čo tvrdím je, že na dosiahnutie dôveryhodnosti zo strany rozhodovacích síl v Európe je pre regióny prvoradou a hlavnou úlohou pracovať na svojej vlastnej vierohodnosti. Takže apelujem na viac „samozodpovednosti“ zo strany regiónov a mestských spoločenstiev.

Myslím, že to zaberie čas, no úprimne, na začiatku roku 2010 počujem po celej Európe hlasy, že existuje reálna vôľa a posun k tomu, aby sa tieto zmeny udiali. Podľa mňa si na regionálnej a EÚ úrovni si uvedomili, že nová stratégia EÚ 2020 bude pracovať iba ak sa zapoja všetky úrovne správy.

Myslím, že rozdiel oproti minulej Lisabonskej stratégie je, že regióny sa stávajú asertívnejšími a aktívnejšími. Spolupráca bola v minulosti „zvučným“ slovíčkom, no teraz sa hovorí viac o „zmluvnosti“ – regiónom sa udelia špecifické právomoci, aby priniesli výsledky. 

Krátkou ilustráciou tohto nového postoja je súťaž Európsky podnikateľský región roka. Odkedy sme so súťažou začali v októbri 2009, zaznamenali sme 31 uchádzačov o toto ocenenie, pričom spolu súťažia skutočne strategické programy. To je to, čo hľadáme – ukážky ako vedia regióny využiť svoje klady, spojiť ich a rozvinúť ich.

Keď hovoríte o „zmluvnosti“ s ohľadom na budúcnosť regionálnej politiky po roku 2013, znamená to, že stanovovanie cieľov a testovanie sú nevyhnutné?

Nuž, niektorí ľudia hovoria, že kohézna politika a štrukturálne fondy sú záležitosti minulosti. Nesúhlasím.  Kohézna politika musí ostať na základné fungovanie Únie. Ako región, čím lepšie sa darí tvojmu susedovi, tým lepšie pre teba. Sme zásadne proti niečomu, čo sa nazýva „renacionalizácia“ kohéznej politike, po ktorej niektorí volajú. Bol by to krok späť.

No musíme byť tvoriví. Musíme myslieť na to, ktoré finančné prostriedky na kohéznu politiku poskytneme. Verím tiež, že hoci by sme mali zachovať existujúci systém dotácii, mali by sme tiež znova zvážiť fiškálne opatrenia, ktorými by sme podporili rozvoj v pomalšie sa rozvíjajúcich regiónoch.

Čo španielske predsedníctvo EÚ? Myslíte, že Španielsko ako krajina hlboko rozdelená na regióny bude tlačiť na tieto zmeny a bude katalyzátorom dynamickejšej regionálnej politiky?

Myslím, že je to skutočná príležitosť. My sme tlačili na to, aby sa na začiatku tohto roka uskutočnil Teritoriálny dialóg a veci sa pohli. Nezabúdajte tiež, že po Španieloch preberú predsedníctvo Belgičania, ktorí budú mať tiež veľa čo povedať k regionálnej politike. Je dôležité, že máme tieto dve predsedníctva za sebou. 

Takže odkaz týchto dvoch federálnych či regionálnych členských štátov bude, myslím, snaha o silnejšie zapojenie regiónov.

Nechcem povedať priamo, že máme silné očakávania, no máme reálne očakávania.

A čo nový eurokomisár pre regióny Johannes Hahn? Ten prisľúbil, že spraví z cieľov regionálnej politiky kľúčový aspekt stratégie EÚ 2020 – je to dosiahnuteľné?

Dve veci: regionálna a kohézna politika ako taká sa musí zlepšiť bez ohľadu na novú stratégiu EÚ 2020. Je dôležité ju prispôsobiť a spraviť flexibilnejšou.

No musí byť zároveň jedným z najdôležitejších pilierov novej stratégie. Viac ako tretina rozpočtu EÚ ide na štrukturálne fondy a regionálnu politiku. Je to pravdepodobne jedna z najhmotnejších politík EÚ a v zmysle pridanej hodnoty ide o príklad toho, čo môže EÚ priniesť priamo ľuďom.

Myslím, že komisár Hahn spravil skutočne veľmi dobrý dojem. Možno bol trochu rozvážny počas híringu, no pochádza z krajiny (Rakúsko), kde je regionálna zodpovednosť samozrejmosťou. Domnievam sa preto, že bude tlačiť na zmeny, o ktorých sme hovorili. Verím, že nielen on, ale aj predseda komisie Barroso a francúzsky komisár pre vnútorný trh Michel Barnier rozmýšľajú v tomto ohľade, a prisľúbili angažovanosť v oblasti regiónov.

Stratégia EÚ 2020 nebude fungovať ak nebude napojená na regiónu a kohéznu politiku.

REKLAMA

REKLAMA