Ukrajina chce bezvízový styk a dohodu o voľnom obchode

Bezvízový styk je podmienkou efektívneho fungovania cezhraničnej regionálnej spolupráce, tvrdí zástupca ministra zahraničných vecí Ukrajiny Pavlo Klimkin. V rozhovore rozvádza aj ukrajinské predstavy o širokej dohode o voľnom obchode s EÚ.

Pavlo Klimkin
Pavlo Klimkin, Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny

Jednou z ukrajinských priorít vo vzťahu k EÚ je zavedenie bezvízového styku. Ako vidíte šance, že sa to podarí dosiahnuť v dohľadnom čase?

Bezvízový styk je pre Ukrajinu mimoriadne dôležitý, z ľudského i filozofického hľadiska. Znamená slobodu pohybu osôb, ale aj mnoho praktických vecí. Efektívna cezhraničná spolupráca – a nemyslím tým len formálnu politiku, ale široký rámec interakcií medzi ľuďmi na oboch stranách hranice – nie je bez bezvízového styku možná. V tejto súvislosti nie je problémom to, že Slovensko vstúpilo do Schengenského priestoru, ale ako sme sa k výzve vstupu Slovenska do Schengenu postavili. Bezvízový styk nie je samozrejme jedinou odpoveďou. Sme úspešní v zavádzaní malého pohraničného styku a pracujeme na zmene formule z 30+ na 50+. Za tým všetkým stojí idea, že skúsenosť s úspešne fungujúcim malým pohraničným stykom pomôže riešeniu širšej otázky. Aj pred zaverením malého pohraničného styku boli na oboch stranách otázky, dnes však vidíme, že funguje výborne. A netvrdíme to len my, ale aj Brusel.

Na konferencii ste spomenuli možnosť zavedenia spoločných hraničných kontrol na hranici EÚ – Ukrajina. Odsuňme teraz právne prekážky – čo by taký krok partnerom priniesol?

Spoločné hraničné kontroly by boli pohodlnejšie, skrátil by sa čakací čas na hraniciach. Rovnako dôležité je, že obe strany by dokázali ušetriť mnoho peňazí, pretože by sme potrebovali menej infraštruktúry, menej výdavkov. V konečnom dôsledku je to o o dôvere vo vzťahu medzi Ukrajinou na jednej strane, a EÚ s jej členskými krajinami na strane druhej. A dôvera je pri zavádzaní bezvízového styku veľmi dôležitá.

Bilaterálny summit EÚ – Ukrajina, ktorý sa uskutoční koncom novembra, bude diskutovať aj o Dohode o voľnom obchode (FTA). Vaše konkrétne predstavy smerujú k veľmi hlbokej integrácii do Jednotného trhu EÚ…

V konečnom dôsledku je našim politickým cieľom pristúpenie Ukrajiny do EÚ. Z čisto ekonomického hľadiska sa však snažíme o hlbšiu integráciu do spoločného trhu Únie. Pre mňa to znamená široko koncipovanú dohodu o voľnom obchode, de facto rozšírenie štyroch základných slobôd EÚ na Ukrajinu. Bude potrebná hlboká harmonizácia práva – ak chceme napríklad prístup na poľnohospodársky trh EÚ, musíme prijať rovnaké sanitárne štandardy. Nehovoríme však len o slobode pohybu tovarov, ale aj služieb, pohybe kapitálu, vrátane slobody podnikať a zakladať firmy, a slobodnom pohybe osôb za účelmi podnikania.

Sú pre vás tieto ciele – bezvízový styk a široko koncipovaná FTA – prepojené?

To je dobrá poznámka. Bezvízový styk je skutočne veľmi dôležitým, komplementárnym procesom. Keď však hovoríme o slobodnom pohybe osôb v rámci FTA, myslíme tým slobodný pohyb za účelom podnikania. Nie o pohyb cez hranice EÚ v zmysle, ako to chápe Schengen. Napriek tomu sú tieto procesy komplementárne, pretože bezvízový styk by uľahčil implementáciu budúcej FTA.

Myslíte že úspešná cezhraničná regionálna spolupráca, s konkrétnymi pozitívnymi výsledkami, môže posilniť politickú dôveru na medzištátnej úrovni?

Chcel by som podčiarknuť jeden dôležitý bod: medzi EÚ a Ukrajinou nie je žiadna politická nedôvera. Vyššiu dôveru musíme možno dosiahnuť na technickej úrovni. inak však súhlasím – cezhraničná regionálna spolupráca je veľmi dôležitá. Musíme sa však dostať k cezhraničnej spolupráci nového druhu, postavenej na európskej súdržnosti. Európska únia by sa mala pohnúť od myšlienky súdržnosti v rámci EÚ a prijať ideu európskej súdržnosti, ekonomickej a sociálnej. Pre krajiny Východného partnerstva aj pre túto politiku ako takú by sa to mal stať nový zmysel. Samozrejme musíme diskutovať o spôsoboch, ako súdržnosť dosiahnuť, a sme pripravení priniesť niekoľko konkrétnych myšlienok.

Žiadate od EÚ aby do programov cezhraničnej regionálnej spolupráce investovala viac zdrojov?

Viac zdrojov je dôležitých, dôležité sú však aj nové nástroje, ich podoba, spájanie zdrojov a ideí. Práve spájanie existujúcich zdrojov je veľmi dôležité, pre podporu väčších projektov s reálnym vplyvom. Pokiaľ ide o nové inštrumenty, príkladom by mohol byť nástroj na podporu harmonizácie legislatívy. Príprava nového rozpočtového rámca EÚ a hodnotenie výsledkov cezhraničnej spolupráce vytvárajú dobrú príležitosť, aby sme o tom s EÚ diskutovali.

Pozadie

Pavlo Klimkin sa narodil 25.decembra 1967 v Kursku. Vyštudoval matematiku a fyziku na Moskovskom inštitúte fyziky a technológie na oddelení pre Aerofyziku a vesmírny výskum.

Na Ministerstve zahraničných vecí Ukrajiny pôsobí od roku 1993. Do apríla 2010 bol riaditeľom Sekcie pre EÚ, v súčasnosti je Zástupcom ministra zahraničných vecí Ukrajiny.

Pavlo Klimkin bol jedným z hostí konferencie „Európske hraničné dialógy: Európske fórum pre cezhraničnú spoluprácu v širšej Európe“, ktorú organizoval Institute for Stability and Development, ukrajinský Institute for Transfrontier Co-operation a Nórsky Barentsov sekretariát.

Konferencia sa konala 27.-28. októbra 2010 v ukrajinskom Užhorode a v Košiciach. Jej hlavným cieľom bolo ponúknuť pravidelné, každý rok sa stretávajúce paneurópske fórum, ktoré by spojilo praktických politikov, podnikateľov i expertov z miestnej, regionálnej i európskej úrovne, v interaktívnom dialógu o cezhraničnej spolupráci a zdieľaní skúseností.

REKLAMA

REKLAMA