Úspešnosť čerpania EÚ fondov ohrozuje byrokracia

Mnohé prekážky, ktoré sme si sami vytvorili, nám často odlákajú od účasti aj kvalitné projekty, hovorí Ctibor Košťál, výkonný riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorý sa venuje výskumu v oblasti transparentnosti a efektivity štrukturálnych fondov EÚ.

Ctibor Košťál
http://euractiv.sk

Aká je úspešnosť čerpania EÚ fondov na Slovensku?

Úspešnosťou sa v SR často rozumie, koľko peňazí sme vyčerpali. Tento údaj však nehovorí o úspešnosti čerpania fondov, ale iba o schopnosti zrealizovať všetky potrebné administratívne úkony a minúť peniaze. Vieme na jeho základe, či peniaze splnili svoj účel a naštartovali zmenu, podporili novú myšlienku alebo dosiahli to čo bolo deklarované? Nie. Ak by sme sa aj držali zaužívaného pohľadu zameraného na kvantitu čerpania a nie kvalitu, problém nastáva pri spôsobe informovania o výške čerpania. Tu by som navrhoval skôr sa pozerať na medziročný nárast čerpania, o porovnanie s podobnými krajinami a o rozlišovanie medzi čerpaním, kontrahovaním a pod.

Je veľkou prekážkou čerpania byrokracia? Ak áno, aké sú hlavné znaky a sú špecifikom iba Slovenska alebo je byrokracia súčasťou čerpania EÚ fondov vo všeobecnosti?

Áno, čerpanie a najmä jeho úspešnosť ohrozuje byrokracia. Treba rozlišovať byrokraciu vyžadovanú Bruselom a tú našu, na úrovni členského štátu.

Väčšina byrokratických prekážok, s ktorými sa koneční prijímatelia stretávajú, má lokálny pôvod. To znamená, že nám ich nikto z Bruselu nenanútil, ale vytvorili sme si ich sami. Dnes sú EÚ fondy bežne vnímané ako niečo nesmierne administratívne náročné s množstvom nezmyselných pravidiel. A to nie je dobré. Byrokraciu by som rozdelil podľa stupňa procesu. Už pri podávaní projektu existuje zbytočná administratívna záťaž. Riadiace orgány vyžadujú množstvo tlačív, ktoré v tejto fáze vôbec nepotrebujú. Napríklad potvrdenie o neexistencii dlhu voči sociálnej poisťovni zaťažuje nielen žiadateľa, ale aj pracovníkov SP. Pritom by úplne v tejto fáze stačilo čestné prehlásenie s tým, že v prípade úspechu žiadateľ predloží originál potvrdenia. Nedávno publikovaný prípad, kedy prijímateľ predložil pri odovzdaní projektu potvrdenie, avšak medzi časom odovzdania a rozhodnutia mu dlh vznikol, iba ukázal na nezmyselnosť takýchto požiadaviek. Ďalej to sú rôzne nezmyselné diskvalifikácie projektov kvôli zle napísaným čiarkam, dátumom v inej podobe, a pod.

Pri implementácii sa koneční prijímatelia sťažujú napríklad na kumulatívne pracovné výkazy. Čo to je? Keď ako lektor odučíte dve hodiny mesačne v projekte, musíte riadiacemu orgánu predložiť vašu pracovnú činnosť za celý mesiac – kde, kedy a na akom projekte ste robili, čo bolo na živnosť, čo na dohodu. Vhodným príkladom je aj neflexibilita pri výklade rozpočtu. Ak máte na osobu peniaze na 10 týždňov po 20 hodín, nemôžete vykázať jeden týždeň 18 a druhý 22 hodín. To vedie k situácii, kedy všetci klamú a väčšina výkazov a tlačív sa nevypĺňa podľa  skutočnosti, ale len aby boli vyplnené dobre a platba uznaná. Myslím si, že sa absurdita doviedla do bizardných rozmerov. 

Niektorí zástupcovia obcí sa vyjadrili, že čerpanie v súčasnom období je ťažšie ako tomu bolo predtým, v programovom období 2004 až 2006. Súhlasíte?

Nemám informácie o tom, že by došlo k zmenám, ktoré by výrazne skomplikovali čerpanie v novom období. Je možné, že sa v niektorých opatreniach zvýšila konkurencia a je viac projektov. Na druhej strane je aj viac peňazí, ktoré sa rozdeľujú. Jediným faktorom, ktorý by mohol viesť k takýmto skúsenostiam je prepracovanosť a zvýšená náročnosť systémov na strane riadiacich orgánov. Tá sa mohla v prvom období iba formovať.

Sú podľa Vás projekty realizované z EÚ fondov prevažne trvácne alebo ide väčšinou o prípady, kedy s koncom financovania zanikne aj celý projekt?

Poznám obidva osudy projektov. Myslím, že sú dva okruhy príčin. Prvá súvisí s tým, že projekty sú ekonomicky ľahšie dostupné, t.j. subjekty, ktoré by si z ekonomického hľadiska nemohli dovoliť o projektoch uvažovať, sa o projekty uchádzajú. Tým vzniká riziko, že po jeho skončení nebudú schopné v ňom pokračovať. Týka sa to aj projektov ako je obnova školy, kde obec nie je z dlhodobého hľadiska schopná zabezpečiť dostatok žiakov a môže dôjsť k jej zatvoreniu. Druhý okruh príčin súvisí s výberovým procesom, kde sa málo pozornosti venuje udržateľnosti projektu. Výberové komisie a hodnotitelia často nie sú schopní adekvátne posúdiť relevantnosť projektu z pohľadu dlhodobej udržateľnosti. Stáva sa tak, že sú podporované projekty, ktoré nemajú zaistenú udržateľnosť.

Panuje na Slovensku korupcia v tejto oblasti?

Podľa mojich informácií áno. Má rôzne podoby. Jednou z nich je odmena za vybavenie schválenia projektu. Môže mať podobu finančného alebo aj iného plnenia. V prvom prípade zaplatí záujemca hotovosť za schválenie projektu, v druhom sa dohodne na prenechaní zabezpečenia služieb alebo nákupu tovarov na subjekt, ktorý mu je určený. Ďalšou oblasťou je verejné obstarávanie, ktoré sa uskutočňuje vo veľkej časti projektov. Keďže obstaráva subjekt, ktorý aj stanovuje kritériá výberu, je častým spôsobom manipulácie (korupcie) úmyselné nastavenie podmienok tak, aby vyhral vopred vybraný subjekt.

Na Slovensku je podľa Vašej štúdie stále zameranie na kvantitu a nie kvalitu v tejto oblasti. Prečo je tomu tak?

Načrtol som to už vyššie. Zameranie na kvantitu je prítomné v diskurze o štrukturálnych fondoch, kde dominuje téma koľko sme minuli a vôbec sa nediskutuje na tému ako sme minuli. Slovensko nemá vytvorené mechanizmy na hodnotenie dopadov jednotlivých projektov alebo programov. Okrem povinných evaluácií, ktoré sa uskutočňujú často len formálne, neexistuje iný nástroj, ktorý by nám „odmeral“ aký význam má podpora z fondov a ako vplýva na zlepšenie v danej oblasti. Aj preto zostáva dôraz na výške čerpania. Len pre ilustráciu – zabezpečiť rýchle čerpanie sa dá jednoduchým spôsobom – uvoľnením kritérií, zjednodušením kontroly a zvýšením dopytu po ľahko dostupných peniazoch. Aký ale bude význam a dopad na oblasti, ktoré budú takto podporované?

Jednou z príčin je vnímanie EÚ fondov ako daru z Bruselu. Táto percepcia je spôsobená nízkou mieru spolufinancovania, čo budí dojem, že peniaze nám boli darované. Veď predstava, že za rekonštrukciu kultúrneho domu v hodnote 10 miliónov korún zaplatím iba 500 tisíc a na zvyšok dostanem nenávratný príspevok, je veľmi lákavá.

Prečo je chápanie EÚ fondov ako darov podľa Vás mylné?

EU fondy sú peniaze všetkých daňových poplatníkov v EÚ, a teda aj našich. Zároveň sa na podpore podiela aj štátny rozpočet. Keď je niečo ľahko dostupné a nestojí ma to skoro nič, mám tendenciu  správať sa k tomu inak ako k veci, ktorú som získal svojou činnosťou. Takéto vnímanie vedie k situácii, kedy sa o podporu uchádzajú aj projekty, ktoré nemajú opodstatnenie, resp. je otázne. Dochádza tak k mrhaniu verejných zdrojov, keď sú podporované nerelevatné projekty.

Zapájajú sa podľa Vás obce či regióny dostatočne v tejto oblasti a vyvíjajú primeranú iniciatívu?

Samospráva patrí medzi subjekty, ktoré získavajú podporu z rôznych programov. Ich motivácia participovať je často spojená s negatívnymi fenoménmi, ktoré som spomenul vyššie. Samosprávy patria medzi najvyšších zástancov status quo čo sa týka výšky podpory a základných pravidiel. Osobne si myslím, že by na samosprávu mali byť prenesené viaceré kompetencie spojené s riadením fondov, avšak až po sprísnení pravidiel výberu a čerpania projektov.

Čo by sa mohlo v tejto oblasti zlepšiť?

Tri základné veci – znížiť administratívnu náročnosť, ktorá odlákava kvalitné projekty od účasti a znechucuje ďalšie subjekty. Zvýšiť transparentnosť na všetkých stupňoch a zamerať podporu do oblastí, kde vieme zabezpečiť rovnaké pravidlá a otvorenú súťaž.

REKLAMA

REKLAMA