Využívanie eurofondov brzdí nedostatočné zabezpečenie spolufinancovania

Kvôli nastaveniu podmienok na národnej úrovni majú mnohé obce problém so zabezpečením spolufinancovania nákladnejších investičných projektov. Prednedávnom kvôli tomu dokonca takmer zlyhala realizácia cezhraničného projektu spolupráce medzi maďarskými a slovenskými regionálnymi rozvojovými agentúrami (RRA), priznala pre EurActiv riaditeľka RRA Nitra Petra Klimo- Zlatošová.

Petra Klimo- Zlatošová
foto: riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry Nitra Petra Klimo- Zlatošová
  • Aké žiadosti o EÚ fondy sa najčastejšie vyskytujú? Čo je ich predmetom?

V podstate je možné povedať, že aké výzvy vydajú riadiace orgány, také žiadosti podávajú záujemcovia o nenávratný finančný príspevok. Z našej praxe ale vyplýva, že najväčší záujem majú obce o výzvy na obnovu infraštruktúry v obci- školy alebo verejné priestranstvá, cesty, či chodníky. Stále pretrváva veľký záujem obcí o dobudovanie kanalizácie. Zdá sa však, že v tomto programovom období nemajú také možnosti. Menší je záujem aj o takzvané mäkké projekty.

  • Zvýšil sa počas krízy záujem o využívanie eurofondov?

Naša agentúra ho nezaznamenala, práve naopak. Mnohé obce majú problém so zabezpečením spolufinancovania drahých investičných projektov, mnohých odrádza systém financovania samotného projektu po tom, ako bol vyhodnotený ako úspešný a obec získala zmluvu na istú sumu peňazí.

V podstate ide o to, že ak chce obec stavebnú akciu dokončiť rýchlo, musí si zobrať úver z banky. Inak musia dodávatelia tej. Ktorej stavby v takzvanom systéme predfinancovania čakať na preplatenie svojich faktúr minimálne 90 dní.

  • Zvýšila sa úroveň podávaných žiadostí?

Neviem to celkom posúdiť, ale myslím si, že je dostatok kvalitne spracovaných žiadostí o nenávratný finančný prostriedok na konkrétne alokované prostriedky z jednotlivých výziev, respektíve programových opatrení.

  • Viacerí žiadatelia sa sťažujú na veľkú byrokraciu. Ako to vnímate Vy?

Proces podávania žiadostí a potom aj proces samotnej implementácie projektu je z nášho pohľadu mimoriadne a často úplne zbyrokratizovaný.

  • Aké chyby robia najčastejšie žiadatelia o eurofondy?

Často napríklad žiadajú o podporu aktivity alebo o investíciu, ktorá v rámci danej výzvy podporená byť nemôže alebo nie je takzvanou oprávnenou aktivitou.

  • Sú podľa Vás eurofondy pre Slovensko skôr výhodou alebo nevýhodou?

Skôr áno, ide o pomerne slušný balík peňazí na podporu a rozvoj infraštruktúry v krajine.

Podľa správy Európskej komisie Slovensko zaostáva v čerpaní eurofondov. Čo je príčinou, a je to skutočne tak?

Asi je to tak, my však vidíme príčinu aj v už spomínanej byrokracii a v obrovskej administratívnej náročnosti celého procesu. Administratíva, ktorú v prípade, že malá obec získa eurofondy musí zabezpečiť, mnohonásobne prekračuje personálne kapacity, ktoré má starosta na obecnom úrade k dispozícii. Podľa nás bola zároveň veľmi zbytočná podmienka pre žiadateľov pripraviť ešte pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok podrobné stavebné, takzvané realizačné projekty spolu s podrobným položkovitým rozpočtom. To všetko bolo potrebné doložiť ako povinnú prílohu k žiadosti. Pritom vôbec nebolo možné predpokladať, či bude žiadosť podporená alebo nie. Obce a potenciálni žiadatelia.

Obce a potenciálni žiadatelia tak museli investovať obrovské peniaze do týchto projektov, ktoré v prípade, že projekt prešiel, potom niekto preplatil. V prípade, že bol ale projekt vyhodnotený ako neúspešný, žiadateľ o tieto peniaze prakticky prišiel. Niekto môže argumentovať, že investícia by mohla byť realizovaná aj z iných alebo vlastných zdrojov žiadateľa. Skutočnosť a naša skúsenosť je však taká, že bez dotácie EÚ by sa do investície takéhoto rozmeru z vlastných zdrojov pustila máloktorá obec na Slovensku.

  • Spolu s regionálnymi rozvojovými agentúrami na Slovensku a Maďarsku sa Vám prednedávnom podarilo realizovať spoločný projekt. Čo bolo jeho cieľom?

Cieľom bolo vytvoriť platformu na ktorej by sa stretli relevantné organizácie a inštitúcie z oboch strán hranice za účelom získať finančné prostriedky na riešenie otázok a problémov, ktoré majú často spoločné. Do projektu sme sa zapojili preto, lebo z vlastnej skúsenosti vieme, aké náročné je pripraviť kvalitný projekt pre štrukturálne fondy.

Prostredníctvom vzájomného maďarsko – slovenského projektu sme chceli podporovať a usmerňovať inštitúcie a organizácie na maďarskej aj slovenskej strane, aby hľadali spoločné prieniky v problematike, ktorej sa profesionálne venujú. Zároveň sme im poskytovali aktívnu asistenciu pri vyhľadávaní partnerstva. Práve partnerstvo je nevyhnutný predpoklad potrebný pre podanie projektu prostredníctvom "Programu cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 -2013" ."

  • Aký je výsledok a ako bude projekt fungovať do budúcnosti?

Výsledkom projektu je šesť vytvorených partnerstiev, ktoré spolu pripravujú podanie projektov na nadchádzajúcu výzvu Programu. Tá má byť vyhlásená túto jeseň. Zároveň si ďalší záujemcovia o partnerstvo môžu prostredníctvom svojich projektových zámerov naďalej hľadať partnerov cez webové stránky regionálnych rozvojových agentúr zapojených do projektu, v čom im budeme všetci zainteresovaní – aj po skončení financovania projektu – aktívne asistovať.

Výsledkom projektu je aj množstvo vyškolených budúcich žiadateľov o finančnú podporu z Programu cezhraničnej spolupráce. Počas trvania projektu sme realizovali školenia v oblasti projektového manažmentu, prípravy projektu a jeho riadenia s prihliadnutím na špecifiká Programu.

Zrealizovali sme napríklad školenie o postavení vedúceho partnera v projektovom tíme, ktorý je zodpovedný za čerpanie prostriedkov pridelených úspešnému projektu a túto zodpovednosť preberá aj za ostatných projektových partnerov.

  • Stretli ste sa pri realizácii aj s nejakými prekážkami?

Najväčšou prekážkou pri realizácii tohto projektu bolo jeho financovanie zo strany riadiacich orgánov. Napríklad naša agentúra začala projekt realizovať v septembri 2009 a skončili sme v auguste 2010. Za toto obdobie sme si v stanovenej lehote podali dve žiadosti o platbu – jednu vo výške asi 7000 eur, druhu v sume asi o tisíc EUR nižšiu. Okrem toho sme realizovali výdavky za ďalších 7000 eur.

Za celé obdobie trvania tohto krátkeho, a na európske pomery lacného projektu nám riadiaci orgán programu nebol schopný refundovať ani cent. Cely projekt, ktorého vyznam presahuje uzemie nitrianskeho regiónu sme si museli – ak sme ho chceli dokončiť a zrelizovat – zafinancovať sami – z vlastných zdrojov.

Keď vezmete do úvahy, že náklady na realizáciu tohto projektu pre nás predstavujú asi tretinu ročného rozpočtu, s ktorým hospodárime, každý uzná, že jeho realizácia je pre malé organizácie neúnosne finančne zaťažujúca. Kuriozitou celého programu je navyše skutočnosť, že maďarské organizácie na spoločné projekty zálohové platby mohli dostať – u nás to povolene nebolo. Pritom sa jedna o ten istý program, o ten istý projekt. Keby sme napríklad my nemali takého seriózneho partnera na maďarskej strane, výrazne by sme porušili finančnú disciplínu projektu, podľa ktorej musíme vynaložiť všetky výdavky do 31. augusta 2010. – to znamená všetky záväzky z projektu uhradiť do konca tohto mesiaca. Platba, ktorú sme mali z riadiaceho organu programu dostať už pred troma týždňami stále neprišla a nebyť toho že nám maďarský partner poslal časť svojej zálohy – neboli by sme schopní uhradiť všetky záväzky do stanoveného termínu.

REKLAMA

REKLAMA